Otáčanie za slnkom sa nazýva heliotropizmus, predtým bol tento termín zahrnutý pod fototropizmom, čo je však príliš všeobecné. Slnečnice sa skutočne otáčajú za slnkom, pričom v noci sa otočia späť, takže ráno ich kvety smerujú na východ. Ako prvý si tento fenomén všimol Leonardo da Vinci. Fyziológovia zistili, že za otáčanie sú zodpovedné špeciálne bunky v stonke, ktoré po dozretí kvetu prestávajú byt aktívne. Zistilo sa aj to, že kvety reagujú na modré svetlo - ak sa v noci kvet zakryje červenou fóliou, ktorá neprepúšťa modré svetlo, kvet sa do rana neotočí na východ, ale ostane na mieste. Naopak, keď je fólia modrá (t.j. modré svetlo je prepustené), kvet sa normálne otočí.
Adaptívny význam, podľa mojich informácií nie je objasnený. Divožijúce slnečnice heliotropné vraj nie sú a heliotropizmus sa všeobecne týka len niektorých rastlín. Je však zrejmé, že nejaký úžitok musí otáčanie za slnkom slnečnici prinášať.
alebo:
Pohyby rastlín sa väčšinou odlišujú od pohybov živočíchov, rozhodne ich však prekonávajú v rozmanitosti. S pohybmi u rastlín je úzko spojená ich dráždivosť (iritabilita) na rôzne faktory, ktorou je možné vysvetliť celý rad rastových pohybov. Pohyb je vo všeobecnosti považovaný za najvýraznejšiu stránku života. Pohyby môžeme u rastlín rozdeliť na vitálne a fyzikálne, podľa toho, či ich vykonáva bezprostredne samotná živá hmota (protoplazma) alebo hmota neživá – fyzikálne pohyby. Pre život rastlín sú najdôležitejšie pohyby vitálne, napr. tropizmy.
Tropizmy sú pohyby umožňujúce rastlinám orientovať jednotlivé orgány v priestore určitým spôsobom k vonkajším faktorom, ktoré takto určujú smer a polohu orgánov. Ako príklad uvedieme geotropizmus, ktorý vyvoláva pohyby rastlín, alebo ich orgánov pôsobením zemskej príťažlivosti; pri fototropizme zasa svetlom.
Základom fototropických pohybov je rôzna rýchlosť rastu jednotlivých častí tých istých orgánov v spojení s ich nerovnomerným osvetlením. Svetlo brzdí predlžovací rast buniek z ktorých sú orgány zložené. Preto rastie strana otočená k slnku pomalšie ako neosvetlená. Rýchlejší rast orgánu na zatienenej strane podmieňuje jeho ohyb k svetelnému zdroju. Mechanizmus fototropických reakcií sa vysvetľuje zvýšenou tvorbou a funkciou rastových látok – auxínov v menej osvetlenej časti, ktorá rastie rýchlejšie a takto sa uskutoční pozitívne fototropické zakrivenie orgánu.
Pri pozitívnom fototropizme rastie rýchlejšie strana odvrátená od svetla, pri negatívnom zasa rýchlejšie strana obrátená ku svetlu. Otvorené súkvetia slnečnice sú pozitívne fototropické (heliotropické), od rána do večera sa obracajú k slnku. Takto si rastliny slnečnice zabezpečujú dostatok svetla a tým aj tepla pre dobré opelenie kvetov a tvorbu semien potrebných na zabezpečenie potomstva a bohatú úrodu olejnatých semien.
Schéma: Jednostranne osvetlená mladá rastlina horčice ohýba mladú stonku pozitívne a koreň negatívne fototropicky (A). B. Fototropizmus mladej stonky slnečnice: 1 – obidva listy, ktoré sú osvetlené rovnako produkujú rovnaké množstvá auxínov, 2 – pri jednostrannom osvetlení sa viac auxínov tvorí v ľavom liste, takže stonka pod týmto listom rastie silnejšie a ohýba sa za svetlom (3).
A čo spôsobuje návrat súkvetí slnečnice do pôvodnej polohy počas noci? Tento pohyb je zabezpečený rýchlym a reverzibilným pohybom v dôsledku svetlom indukovaných zmien turgoru v špecializovaných bunkách lokalizovaných na báze stonky tesne pod kvetom, ktorá sa volá pulvinus. Pulvinus je zhrubnutá časť alebo stonky kvetu a je zodpovedná za pohyb súkvetí slnečnice. Anatomicky sa skladá z hrubostených vodu vedúcich vaskulárnych pletív obklopených tenkostennými motorovými bunkami, ktoré sú schopné rýchlych objemových zmien (zväčšovanie – zvýšenie turgorového tlaku, zmenšovanie – pokles turgorového tlaku). Motorové bunky pulviny kvetnej stonky na spodnej strane sa označujú flexory a na hornej strane extenzory. V dôsledku vonkajších stimulov (svetlo – tma) sa aktivujú draslíkové pumpy, ktoré pumpujú draslíkové ióny do okolitých pletív čím menia turgorový tlak a tým aj ich objem resp. veľkosť bunky. Orgán sa ohýba v smere svetla v dôsledku toho, že motorové bunky na menej osvetlenej resp. zatienenej strane sa zväčšujú v dôsledku príjmu draslíka a nárastu turgorového tlaku. Tým, že počas noci k vyrovnaniu svetelných pomerov na oboch stranách a súčasnému vyrovnaniu turgorového tlaku motorových buniek sa súkvetia ráno opäť nachádzajú otočené na východ a sklonené.
Pohyb rastlín vyvolaný svetlom je pri fototropizme výsledkom nerovnomerného rastu buniek a rozdielnou produkciou rastových hormónov – auxínov. Heliotropizmus listov resp. kvetov, kedy listy resp. kvety sledujú počas dňa pohyb slnka po oblohe a zostávajú stále postavené kolmo na smer slnečných lúčov, nie je spojený so zmenami v rýchlosti rastu buniek ako v prípade fototropizmu, ale skôr rýchlym a reverzibilným pohybom v dôsledku svetlom indukovaných zmien turgoru v špecializovaných tzv. motorových bunkách. Tieto pohyby umožňujú rastlinám zachytávať vyššie množstvá slnečnej energie potrebnej pre svoj rast, vývoj a tvorbu úrody.
@gothicpoethic ten prvý koment je zaujímavý ten druhý som v polke prestala vnímať...ale v podstate sa otáčajú za slnkom všetky kvety, len na slnečniciach je to viditeľne intenzívnejšie...ved to potrebujú
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
15 komentov
Adaptívny význam, podľa mojich informácií nie je objasnený. Divožijúce slnečnice heliotropné vraj nie sú a heliotropizmus sa všeobecne týka len niektorých rastlín. Je však zrejmé, že nejaký úžitok musí otáčanie za slnkom slnečnici prinášať.
Pohyby rastlín sa väčšinou odlišujú od pohybov živočíchov, rozhodne ich však prekonávajú v rozmanitosti. S pohybmi u rastlín je úzko spojená ich dráždivosť (iritabilita) na rôzne faktory, ktorou je možné vysvetliť celý rad rastových pohybov. Pohyb je vo všeobecnosti považovaný za najvýraznejšiu stránku života. Pohyby môžeme u rastlín rozdeliť na vitálne a fyzikálne, podľa toho, či ich vykonáva bezprostredne samotná živá hmota (protoplazma) alebo hmota neživá – fyzikálne pohyby. Pre život rastlín sú najdôležitejšie pohyby vitálne, napr. tropizmy.
Tropizmy sú pohyby umožňujúce rastlinám orientovať jednotlivé orgány v priestore určitým spôsobom k vonkajším faktorom, ktoré takto určujú smer a polohu orgánov. Ako príklad uvedieme geotropizmus, ktorý vyvoláva pohyby rastlín, alebo ich orgánov pôsobením zemskej príťažlivosti; pri fototropizme zasa svetlom.
Základom fototropických pohybov je rôzna rýchlosť rastu jednotlivých častí tých istých orgánov v spojení s ich nerovnomerným osvetlením. Svetlo brzdí predlžovací rast buniek z ktorých sú orgány zložené. Preto rastie strana otočená k slnku pomalšie ako neosvetlená. Rýchlejší rast orgánu na zatienenej strane podmieňuje jeho ohyb k svetelnému zdroju. Mechanizmus fototropických reakcií sa vysvetľuje zvýšenou tvorbou a funkciou rastových látok – auxínov v menej osvetlenej časti, ktorá rastie rýchlejšie a takto sa uskutoční pozitívne fototropické zakrivenie orgánu.
Pri pozitívnom fototropizme rastie rýchlejšie strana odvrátená od svetla, pri negatívnom zasa rýchlejšie strana obrátená ku svetlu. Otvorené súkvetia slnečnice sú pozitívne fototropické (heliotropické), od rána do večera sa obracajú k slnku. Takto si rastliny slnečnice zabezpečujú dostatok svetla a tým aj tepla pre dobré opelenie kvetov a tvorbu semien potrebných na zabezpečenie potomstva a bohatú úrodu olejnatých semien.
Schéma: Jednostranne osvetlená mladá rastlina horčice ohýba mladú stonku pozitívne a koreň negatívne fototropicky (A). B. Fototropizmus mladej stonky slnečnice: 1 – obidva listy, ktoré sú osvetlené rovnako produkujú rovnaké množstvá auxínov, 2 – pri jednostrannom osvetlení sa viac auxínov tvorí v ľavom liste, takže stonka pod týmto listom rastie silnejšie a ohýba sa za svetlom (3).
A čo spôsobuje návrat súkvetí slnečnice do pôvodnej polohy počas noci? Tento pohyb je zabezpečený rýchlym a reverzibilným pohybom v dôsledku svetlom indukovaných zmien turgoru v špecializovaných bunkách lokalizovaných na báze stonky tesne pod kvetom, ktorá sa volá pulvinus. Pulvinus je zhrubnutá časť alebo stonky kvetu a je zodpovedná za pohyb súkvetí slnečnice. Anatomicky sa skladá z hrubostených vodu vedúcich vaskulárnych pletív obklopených tenkostennými motorovými bunkami, ktoré sú schopné rýchlych objemových zmien (zväčšovanie – zvýšenie turgorového tlaku, zmenšovanie – pokles turgorového tlaku). Motorové bunky pulviny kvetnej stonky na spodnej strane sa označujú flexory a na hornej strane extenzory. V dôsledku vonkajších stimulov (svetlo – tma) sa aktivujú draslíkové pumpy, ktoré pumpujú draslíkové ióny do okolitých pletív čím menia turgorový tlak a tým aj ich objem resp. veľkosť bunky. Orgán sa ohýba v smere svetla v dôsledku toho, že motorové bunky na menej osvetlenej resp. zatienenej strane sa zväčšujú v dôsledku príjmu draslíka a nárastu turgorového tlaku. Tým, že počas noci k vyrovnaniu svetelných pomerov na oboch stranách a súčasnému vyrovnaniu turgorového tlaku motorových buniek sa súkvetia ráno opäť nachádzajú otočené na východ a sklonené.
Pohyb rastlín vyvolaný svetlom je pri fototropizme výsledkom nerovnomerného rastu buniek a rozdielnou produkciou rastových hormónov – auxínov. Heliotropizmus listov resp. kvetov, kedy listy resp. kvety sledujú počas dňa pohyb slnka po oblohe a zostávajú stále postavené kolmo na smer slnečných lúčov, nie je spojený so zmenami v rýchlosti rastu buniek ako v prípade fototropizmu, ale skôr rýchlym a reverzibilným pohybom v dôsledku svetlom indukovaných zmien turgoru v špecializovaných tzv. motorových bunkách. Tieto pohyby umožňujú rastlinám zachytávať vyššie množstvá slnečnej energie potrebnej pre svoj rast, vývoj a tvorbu úrody.
zdroj: » pdfweb.truni.sk/vsr/diskusia.ht...
@leitho vááááážne ?