Videli ste už niekoho umierať na vlastné oči? Zmierili ste sa s tým niekedy? Ja keď som raz išla z vonku domov, akurát jeden starší chalan skočil z okna. Samozrejme sme všetci hneď k nemu rozbehli a zavolali sanitku. No aj tak bolo neskoro. Oživovali h
Síce sa mi to nestalo, ale musi to byť hrozné pre človeka, čo to videl.
Mne sa stalo niečo podobne, ked mal otec nehodu /taku dost vaznu/ tak ja som bola pritom a videla som to. a to som bola ešte mala, mohlo to byt asi pred 6 rokmi. A volala som zachranku a tak. A proste. Ked si na to spomeniem, mrazi ma a je mi z toho...divne. Lebo viem, že stačilo málo a bola by som bez otca.
áno, videla nikdy sa s tým nezmierim, do smrti si budem pamätať ten deň, tu chvíľu, ten pocit, ako ma boleli ruky, lebo som už nevládala, potom pípanie prístroja, každú sekundu z toho dňa si budem pamätať navždy
Poznám jedného čo držal v rukách človeka ktorý zomrel v náručí lebo bol poblízku... strašnou rýchlosťou narazil do kamionu, čreva vonku, ruku nemal, všetko rozbite... Posledné jeho slova boli "odkaž rodine že ju milujem, lebo zomieram" alebo niečo v tom zmysle ... a hned na to aj zomrel.
Oživovanie človeka, čo sa rozhodol spáchať samovraždu. Neviem, či je tragickejšie, keby sa to záchranárom podarilo, alebo, keď nie.
A k veci; vlastne nevidela. Každopádne mám pocit, že aj vidieť niečiu smrť má určité stupne. Myslím, že vidieť niekoho, kto skočil z okna sám, niekoho, kto nešťastnou náhodou vypadol a niekoho, kto dlho trpel nejakou nezvratnou chorobou a umiera v podstate strašne dlho, sú tri inak silné kategórie.
@flussica aj tak by sa to dalo brať ale myslím sí, že je to ich práca. Vždy musia spraviť všetko preto aby osobu zachránila, samozrejme ak ich o to osobne nepožiada. A to sa nestalo. Nemohli sme ho tam len nechať ležať a pozerať sa naňho
Áno na dovolenke, jedného vytiahli z mora, dávali mu prvú pomoc, bola som pri tom, keď to už s oživovaním vzdali, ale nemám z toho žiadne pocity, vlastne som si na to už roky nespomenula
Oživovala som susedku. Bohužiaľ sa nepodarilo.. a tiež som bola svedkom autonehody, keď auto zrazilo v strašnej rýchlosti ženu. Tehotnú ženu. A neprežila.
poviete si ze to nieje to iste ale...Ja som videla ako pred mojimi ocami zrazilo macku auto. A par sekund predtym som ju hladkala. Bolo to hrozne ako z nej striekala krv ale nastastie zomrela do minuty lebo jej to pr
Mne len uspali pred očami psíka. Ale aj to je dosť ťažké kedže ten psík mi bol všetkým, možno to znie zvláštne predsa len. Zo dňa na deň jej vypovedali obličky a v ten posledný deň sa už ani nedokázala postaviť na nohy. To je pre mňa zatiaľ asi to najhoršie čo som videla...
pred včerom sa na mňa z kopca v mojom pruhu valil 53 ročný bicyklista,, narazil do môjho auta a našiel sa na prednom skle, ktoré ako ináč, skoro vypadlo ...
dotyčný spadol na zem a o pár sekund vstal...
v tom momente som začal aj ja dýchať, zachránil ho sv. ruženec, čo mi visí na prednom zrkadielku v aute, doktor krútil hlavou, že to ešte nevidel, ani škrabanček, poliši mu namerali 1,75 promile alkoholu v krvi....
po všetkom prešetrení a spísaní protokolu si ten pán zobral bicykel a odkráčal preč....
filip
a videl som minulý rok zomierať vlastného otca na rakovinu, bolo to pomalé strašné umieranie, po tom všetkom ako som ho videl v nemocnici už mŕtveho, mal na tvári úsmev........
nie som všemohúci, ale je určite už v nebi....
veľmi som mu veľakrát v živote ublížil, bol som nehodný syn, nosiť jeho meno a lásku, ktorou ma miloval...
nebola som presne tú chvíľu ,keď vydýchol ..ale nikdy nezabudnem na poslednú chvíľu,čo som bola s ním, on omámený liekmi pozeral do prázdna , vzdychal a pri ňom stála babka s plačom držiac ho za ruku .. povedala som mu aj tak, že ho ľúbim, hoci nevnímal a odišla som.. trápi ma to,že hneď na to k nemu šla moja mama , prišiel ku zmyslom a dedko sa jej vtedy spýtal, že kde má deti ...
človeka myslím nie.. navštívila som starého otca v hospici asi po viac ako 12 rokoch čo som ho nevidela, vždy som si ho pamätala ako urasteného deda s veľkými fúzami a tam už ležal len zlomený starý muž vychudnutý na kosť.
a bola som pri troch mojich psoch keď naposledy vydýchli, to bolo tiež hrozné. a ďalej som videla umierať čerstvé šteniatka, už ani neviem koľko ich mohlo byť..
jak malý chlapec som videl umierať chalana ktoreho privalila stena na starej nedostavanej budove neďaleko nášho domu teda hneď vedľa domu.... a hmmm rok dozadu ale dva som videl ako jedneho známeho oživoval jeho vlastný syn ... takže tak no
viem že to sa moc neráta ale šla som domov zo školy stál na chodníku náš sused ..... som len okolo neho spokojne prešla a keď mama prišla domov povedala že dostal infarkt asi okolo druhej .....:/ asi štvrť hodinu pred tým som šla okolo neho bol to taký čudný pocit že už nikdy nepovie jednu z tých jeho zlatých dedovských poznámok,...ale jedinú smrť poznám keď mi zomieral psík ,keď sa človek snaží pomôcť ale už to nejde ,už len spríjemniť smrť položeným deky a náručím :/
Ale videla som umierať dedka, vlastne, obidvoch, aj pratetu. Všetci traja v nemocnici, chodila som tam každý deň, až kým mi to naši nezatrhli (bola som celkom malá ešte)
Ale fakt to asi nikdy nechcem zažiť, či u človeka alebo zvieraťa... už len keď to tu čítam a predstavujem si, tak mi je zle...
Minulé leto, keď sme išli akurát z dovolenky, bola na diaľnici havária, tesne pri nás narazilo auto do kamióna a do nich ešte autobus, jedna žena tam zomrela, ale to som sa dozvedela až večer zo správ, takže na vlastné oči našťastie nie
pff, raz jedneho muflona ale nie nejak moc zblizka, tam byval sam a vo volnom case varil vselijake dobroty a predaval potom hocikomu a ked mu isli hore kuklaci tak s nimi vyjebal tak ze ich obisiel cez okno rovno na chodnik, auto markizy tam bolo skorej nez sanitka
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
50 komentov
Síce sa mi to nestalo, ale musi to byť hrozné pre človeka, čo to videl.
Mne sa stalo niečo podobne, ked mal otec nehodu /taku dost vaznu/ tak ja som bola pritom a videla som to. a to som bola ešte mala, mohlo to byt asi pred 6 rokmi. A volala som zachranku a tak. A proste. Ked si na to spomeniem, mrazi ma a je mi z toho...divne. Lebo viem, že stačilo málo a bola by som bez otca.
(lebo už len to bolo dosť frustrujúce)
Musel to byť, strašný pocit :/ :/
á zažila som si to..akurát nie v takej podobe..........otec mal rakovinu.
A k veci; vlastne nevidela. Každopádne mám pocit, že aj vidieť niečiu smrť má určité stupne. Myslím, že vidieť niekoho, kto skočil z okna sám, niekoho, kto nešťastnou náhodou vypadol a niekoho, kto dlho trpel nejakou nezvratnou chorobou a umiera v podstate strašne dlho, sú tri inak silné kategórie.
práve dnes prišla spolužiačka s plačom do školy, lebo tiež videla nejaké dievča ako skočilo z okna.
je to strašné..
mne osobne sa také nič nestalo..
a dedko mi umieral nejaký čas pred očami..teda, posledné chvíle som s ním nebola, ale ten rok, keď sa mi strácal bol hrozný..
Raz som videla len nejaké telíčko zakryté plachtou pri ceste, tak maximálne. A smutné emócie to vo mne nevyvovalo, skôr len cynické myšlienky. .
dotyčný spadol na zem a o pár sekund vstal...
v tom momente som začal aj ja dýchať, zachránil ho sv. ruženec, čo mi visí na prednom zrkadielku v aute, doktor krútil hlavou, že to ešte nevidel, ani škrabanček, poliši mu namerali 1,75 promile alkoholu v krvi....
po všetkom prešetrení a spísaní protokolu si ten pán zobral bicykel a odkráčal preč....
filip
a videl som minulý rok zomierať vlastného otca na rakovinu, bolo to pomalé strašné umieranie, po tom všetkom ako som ho videl v nemocnici už mŕtveho, mal na tvári úsmev........
nie som všemohúci, ale je určite už v nebi....
veľmi som mu veľakrát v živote ublížil, bol som nehodný syn, nosiť jeho meno a lásku, ktorou ma miloval...
a bola som pri troch mojich psoch keď naposledy vydýchli, to bolo tiež hrozné. a ďalej som videla umierať čerstvé šteniatka, už ani neviem koľko ich mohlo byť..
bol som poslednú asi polhodinu s dedkom, len som vôbec netušil, že je posledná kým nebolo neskoro
Nevidela, nikdy.
Ale videla som umierať dedka, vlastne, obidvoch, aj pratetu. Všetci traja v nemocnici, chodila som tam každý deň, až kým mi to naši nezatrhli (bola som celkom malá ešte)
Ale fakt to asi nikdy nechcem zažiť, či u človeka alebo zvieraťa... už len keď to tu čítam a predstavujem si, tak mi je zle...