Ja som určite človek plánujúci, milujem svoje malé rutiny, bez ktorých si už ani neviem predstaviť deň. Rada si robím to do listy a kadejaké iné zoznamy, z ktorých si následne odškrtávam, čo som už urobila a vidím, ako plním všetko, čo som si na daný deň stanovila. Vždy sa snažím ísť večer spať s tým, že mám hotové všetko, čo som si stanovila, že to v daný deň urobím. Táto moja vlastnosť mi veľmi pomohla prejsť celým VŠ štúdiom, lebo som si vždy vedela vyhradiť čas na učenie a rovnomerne si rozvrhnúť učivo a skutočne sa všetko naučiť bez toho, aby som mala potrebu prokrastinovať. Naopak, improvizácia a nechávanie si vecí na poslednú chvíľu mi spôsobuje stres a úzkosti a pod takýmto tlakom nie som schopná nakoniec urobiť absolútne nič Ako to máte vy? ?
Škoda, že sa nedajú zaškrtnúť obe možnosti... Ja rada plánujem, ale ešte radšej robím veci spontánne. Tiež mám rada rutinu, no občas z nej poriadne potrebujem vyskočiť a spraviť nejakú sprostosť. Každopádne viem, že moje telo má rado rutinu, je to pohodlné. A len tak do niečoho skočiť je strašidelné, no mám potom tú skúsenosť a tie sú ako vedomosti, o ktorých sa hovorí, že ti ich nikto nevezme. Potrebujem pocit istoty v živote, vedieť vždy, čo sa stane, aspoň naoko mať naplánované spontánne veci. Snáď to niekto pochopí.
Podľa popisu @1 som určite ten druhý typ človeka
Aj keď sa nepovažujem za úplne improvizujuceho a aj plánujem, ale väčšinou až keď je naozaj nutne, že mám viac veci čo treba stihnúť napr pred dovolenkou tak si to napíšem…
A zas keď ideme na dovolenku tak ja som väčšinou ta, ktorá iniciuje aspoň nejaký ten približný plan…aj keď prvý deň dovolenky sme síce vedeli že ideme do Rumunska, ale netušili sme ešte kam a každý deň sme plánovali väčšinou rano alebo večer predtým a to by asi niekoho porazilo viem že sú ľudia, ktorí by chceli mat každý deň dovolenky dopredu naplánovaný… a zas úplne bez žiadneho plánu by to tiež nešlo
Skor by som povedala, ze z vacsej casti planujuci, takych 75%. Milujem vymyslat vylety, trasy, tury, dovolenky, planujem nakupy, nabytok, darceky pre blizkych. Robim si obcas zoznamy - najma nakupne, co musim v dany den stihnut, ak mam toho viac. Mam naplanovane tie najvacsie financne vydavky.
Ale milujem obcas len tak plynut, ked toto planovaniena vymyslanie za mna spravi niekto iny, alebo len tak byt a nahle sa niekde ocitnut.
Takze mne osobne je tazko vybrat jednu moznost, vybrala som tu prevazujucu, lebo ako aj povedala @2 mam rada v istych klucovych a opornych bodoch mojho zivota tu istotu.
najradsej mam stereotyp v ktorom sa cítim ako doma, svoje opakujúce sa každodenné vzorce ktoré mi pomáhajú žiť život bez stresu a s väčším pocitom poriadku a organizacie.. nemám rád keď musím improvizovať alebo keď sa niečo nečakane ma udiať zo dňa na deň, vie mi to dosť rozhadzat náladu.. ideálne keď si viem plánovať čokoľvek aspoň s predstihom 2-3 dní dopredu.. vtedy mi zmeny nevadia
neznášam stereotyp moja silná stránka je rozhodovať sa v krátkom časovom horizonte a čistá improvizácia, moje druhé motto je - plány zvyknú nevychádzať podľa plánu prvé je - každý človek má dva životy. ten druhý začne, keď zistí, že má iba jeden. a ešte - keď si chceš splniť svoje sny, pridlho nespi
som človek, krorý žije čo najviac v prítomnom okamihu a neriešim to, čo bude.. čo bude bude, dnešok má dosť svojich problémov
stereotyp ma zabíja, mám rada zmeny, zmeny prostredia, kolektívu, počasia, zmeny ročných období, myslím že som veľmi prispôsobivá alebo si dokážem prispôsobiť aktuálnu situáciu svojim potrebám a nové podnety ma vždy dokážu naštartovať a motivovať viac sko zaužívané vzorce a rutina
Plánujem všetko, cítim sa spokojne keď mám veci pod kontrolou, neznášam náhle zmeny a improvizáciu, narúša to môj pokoj. Hoci sa dokážem prispôsobiť rýchlo, mám z toho potom zlú náladu.
jeziiis, to-do listy to je moje!
ale niekedy si uvedomujem, ze pokial to nekrotim, tak je to velke zlo, lebo sa v tom zacyklim a namiesto robenia iba planujem takze potom to aj hodne rada vyvazujem spontannostou a robim to, co mi napadne.
Skor take obecne planovanie .. nie striktne, napriklad cez vikend pojdem niekde von... premyslim v piatok a rano v sobotu sa rozhodnem uplne inac. Napriklad naposledy som sa tak zobudil o 4 rano a ze tak idem na Velky Choc, moc premyslania vediet tyzden dopredu, kde pojdem presne.
Rozne oslavy, akcie cez vikendy, ktore su naplanovane dopredu mi pridu ako zabity cas nakoniec. Preco nestravit ten cas uplne random. Ale to je aj trochu tym, ze ja neviem jednoducho oddychovat...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
17 komentov
Aj keď sa nepovažujem za úplne improvizujuceho a aj plánujem, ale väčšinou až keď je naozaj nutne, že mám viac veci čo treba stihnúť napr pred dovolenkou tak si to napíšem…
A zas keď ideme na dovolenku tak ja som väčšinou ta, ktorá iniciuje aspoň nejaký ten približný plan…aj keď prvý deň dovolenky sme síce vedeli že ideme do Rumunska, ale netušili sme ešte kam a každý deň sme plánovali väčšinou rano alebo večer predtým a to by asi niekoho porazilo viem že sú ľudia, ktorí by chceli mat každý deň dovolenky dopredu naplánovaný… a zas úplne bez žiadneho plánu by to tiež nešlo
Skor by som povedala, ze z vacsej casti planujuci, takych 75%. Milujem vymyslat vylety, trasy, tury, dovolenky, planujem nakupy, nabytok, darceky pre blizkych. Robim si obcas zoznamy - najma nakupne, co musim v dany den stihnut, ak mam toho viac. Mam naplanovane tie najvacsie financne vydavky.
Ale milujem obcas len tak plynut, ked toto planovaniena vymyslanie za mna spravi niekto iny, alebo len tak byt a nahle sa niekde ocitnut.
Takze mne osobne je tazko vybrat jednu moznost, vybrala som tu prevazujucu, lebo ako aj povedala @2 mam rada v istych klucovych a opornych bodoch mojho zivota tu istotu.
som človek, krorý žije čo najviac v prítomnom okamihu a neriešim to, čo bude.. čo bude bude, dnešok má dosť svojich problémov
stereotyp ma zabíja, mám rada zmeny, zmeny prostredia, kolektívu, počasia, zmeny ročných období, myslím že som veľmi prispôsobivá alebo si dokážem prispôsobiť aktuálnu situáciu svojim potrebám a nové podnety ma vždy dokážu naštartovať a motivovať viac sko zaužívané vzorce a rutina
ale niekedy si uvedomujem, ze pokial to nekrotim, tak je to velke zlo, lebo sa v tom zacyklim a namiesto robenia iba planujem takze potom to aj hodne rada vyvazujem spontannostou a robim to, co mi napadne.
ale vzdy to skonci impro
Rozne oslavy, akcie cez vikendy, ktore su naplanovane dopredu mi pridu ako zabity cas nakoniec. Preco nestravit ten cas uplne random. Ale to je aj trochu tym, ze ja neviem jednoducho oddychovat...