Podeľte sa s Vašimi spomienkami na vysokú školu. Na akej výške ste študovali ? Aký odbor ? Ste spokojní s Vaším vysokoškolským životom ? Pracujete v odbore, ktorí ste vyštudovali ?
Tak bol som s ním aj spokojný, aj keď nebol až tak životným štýlom zdravý. Nikdy v živote nebyť intráku by som taký život nezažil. Rád na to spomínam, boli to dobré časy, lebo zas bola partia. Po škole ale prišla ťažká úloha v podobe nájsť si prácu, keďže celé toto odvetvie zažíva úpadok a je to náročné nájsť si takú prácu a ďalšia facka zas v podobe nedostatku priateľov, žiadnej partie a žitia osamote. Žijem len život do roboty a z roboty, akurát len že z roboty do toho točím záujmy, to je celé. Na nič iné nezostáva čas.
Nedoštudoval som, čo je asi dobre, lebo som chcel byť učiteľ dejepisu. Robím sales v priemysle. Na VŠ (UMB B spomínam s láskou, lebo som si tam našiel prvú frajerku a vlastne aj druhú. Veľa som tam pil. Málo sa učil... fakt asi len prvý semester... potom zo mňa snaha opadla. Furt som čítal Bukowského. Začal som tam písať. Nachádzať seba skrz vlastnú tvorbu (aj keď je to občas shit). Zakopal som tam svoju hokejovú kariéru. Neviem či je to dobre alebo zle...nechýba mi to. Ale bol som good, hral som aj za repre. Čo mi chýba je, že okolo mňa boli ľudia v mojom veku. V mojej práci je to samá stáreš a takmer všetko chlapi. Nemám s kým flirtovať. Občas rozmýšlam, že zmením job len kvôli tomu. Nespravil som to zatiaľ iba z toho dôvodu, že sa mi príliš dobre darí. Zarábam nadpriemerne. Toto nehovorím ako flex, ale ako dôvod, prečo sa cítim zaseknutý. Musel by som odísť od studničky a na to proste zatiaľ nemám vnútornú silu. Myslím si, že mne sa bude dariť v hocijakej sfére. Stačí ak tam vydržím zopár rokov. Myslím si, že tak to má vlastne hocikto. 10000 hodín a človek sa naučí byť good. Všetko je to o focuse. Treba žiť čo robíš. Akože ja neviem ani koľko dní som si tento rok vyčerpal z dovolenky. Asi dva. Ak by som sa mohol vrátiť v čase, asi by som sa prihlásil na nejaký management v Prahe. VŠE napríklad. To zrobila sestra a tá s robotami nemá problém. Je to pekné mesto. A moja budúca životná zastávka, až sa odhodlám. Ale času dosť. Neponáhľam sa nikam. Asi až keď studnička vyschne.
studoval som na UCm masmedialne studia. mrzi ma, ze VS zivot som zmeskal, lebo som byval s rodicmi vtedy este. to, co si ini odkrutili zazitkovo na vyske, som ja dobiehal dalsich 10 rokov keby som sa tam mohol vratit, fuuu, veru by som inak zil. pracujem velmi ciastocne vo vystudovanom odbore
u mňa je to komplikované...
1. odbor som vzdala. Psychologička mi stále hovorila, že oľutujem, že to nemám rada len kvôli korone.. ale neoľutovala som, mala som strašné psychické stavy, lebo som budúcnosť videla čierno.. ani sa sebe nedivím, keď som bola na tom odbore
2. odbor som trafila v tom zmysle, že super uplatnenie, partia, už v druháku som si našla prácu v odbore... prvé 2 roky som strašne snívala, vedela som to porovnať s niečim horším,tak som bola dosť vďačná, v tretiaku prišlo vyhorenie, lebo som chcela všetko, aj polovičný, aj školu, aj bývať sama... a potom to šlo dolu vodou, nechuť o odboru a tak... ale nejako sa to prežilo, len entuziazmus sa asi už úplne nevrátil, cez prácvu som bola konfrontovaná s realitou a.k.a. chaos a nikto nevie, čo sa poriadne robí...
skusala som to 2x a 2x neuspesne
1.) prvy odbor bol baltistika, na strednej ma bavil dejepis a slovencina, chcela som ist strasne do Brna a nevzali ma tam na zurnalistiku, tak som isla studovat finsky a litovsky jazyk. Pocas prveho rocnika som si nasla brigadu (v podstate v odbore), ale nejako som nechapala, co znamena chodit do prace a studovat a obe veci som vlastne hrozne dojebala takze som sla prec a 2 roky som pracovala full time ako customer support
2.) po dvoch rokoch som sa skusila znova dostat na zurnalistiku, aj ma vzali, aj ma to bavilo, aj som bola semester v Portugalsku a bolo to super. Az kym som nemala povinnu prax v Hospodarskych novinach, co bol najhorsi zazitok v mojom zivote, odisla som z Brna do Bratislavy, kde to bol tiez oser a hrozne som trpela a vlastne som zistila, ze nechcem robit novinarku.
uz som nejako extra nemala motivaciu dokoncovat skolu, dostala som pracu v marketingu na ministerstve. Postupne som zistovala co vlastne chcem (a ze nechcem robit na ministerstve), rozisli sme sa s frajerom a mne sa v Bratislave tak velmi nepacilo, ze som sa minuly rok prestahovala do Prahy a pracujem v online marketingu a dost sa mi to paci. Mam rada cisla a data a ked mam konkretnu napln prace a manazera, ktory vie, co robi. A nikto si odo mna vysokoskolsky titul nepytal
Studoval som od Bc az po PhD na kazdom stupni inak nazvany obor, ale v podstate islo o molekularnu biologiu. Obor je to krasny, bavi ma a pracujem v nom, ale znova by som tam nesiel, lebo tie love z toho nie su nic moc. S mojim VS zivotom som spokojny, nebyt neho, tak si nenajdem svoju aktualnu priatelku.
Kiezby sa ale dali odfiltrovat prednasky a skusky wannabe veledolezitych picadocentov a picaprofesorov, to mi dalo uplne nic, nakoniec som len zistil, ze maju v hlavach nasrane este viac ako ja.
Jedine, co malo vyznam, bola praca v labe na mojich diplomovych pracach, neskor vedenie studentov.
Fakt, viac neefektivny sposob ako sa nieco naucit bola uz snad len zakladka a stredna
Prvá vš bola UKF v Nitre, odbor učiteľstvo dejepis a geografia - moja slabá motivácia a pomerne čudesný prístup tamojších pedagogov zapríčinil že som to po roku zabalil a šiel makať rukami
Druhá vš bola UMB, odbor ten istý - po roku práce v odpadovom hospodárstve som už motiváciu študovať našiel, so mnou tam nastupovala aj moja vtedajšia priateľka, prístup pedagógov bol viac easy a hlavne som tam stretol ľudí ktorí zostali v mojom živote až doteraz... čiže to hodnotím veľmi kladne. A vlastne aj tá BB sa mi stala domovom
@robinsonleon44@20 nie tak celkom, mám na starosti vzdelávanie učiteľov :haha
Inak nejaké spomienky na štúdium máš? Napríklad na takých klasikov ako bol Varinský?
Ja študujem na UNIZA. Predtým som bola na stavebnej ale to som vôbec nedávala a nemala som ani partiu. Vznikla z toho depresia a iné problémy. Teraz som na krízovom manažmente stále v Žiline a je to fajn aj keď sa v tom moc nevidím. Neviem čo so sebou.
@cltr0n@21
V pamäti mi utkvel najmä Kožiak.. taký ten knedlík s dlhými vlasmi... mal taký jemný delikátny hlas. Dobre sa počúval. Furt nosil fancy šálik okolo krku. Dobrý chlap. Ak by som to dotiahol na historika, bol by to môj rolemodel. Len ja som štúdium bral fakt vlažne, ako doplnok k životu... ako dovolenku.
Závidím ti tú Bystričku. Za mňa je to najlepšie mesto na SVK, bez debát. Spravil si dobre, že si vydržal. Školské prostredie má čosi do seba.
TUKE sjf KKDaL, AV. Štúdium mi dalo pramálo.
Vysokoškolský život som prakticky nežil, až na pár (doslova dva) dní, ale bol pekný.
Pracujem viac-menej v odbore, hoc len okrajovo, je to pre moju škodu, lebo o tom viem viac, ako väčšina okolo a serie ich to
Ale!!! Možno sa posuniem nižšie, kus vedľa, aby som urobil ďalšie kroky hore.
U mňa to je nudný príbeh. Už na ZŠ som vedela, že chcem ísť na medicínu. Dala som si prihlášku na všeobecné a zubné lekárstvo. Na zuby som vôbec nechcela ísť a okrem toho brali 11 ľudí do ročníku, tak som ani vo sne nedúfala, že v prvej 11 skončím. Nakoniec ma zobrali aj na všeo, aj na zuby, tak že skúsim zubné. Brala som to ako osud, ked už ma prijali. Nakoniec som si to úplne zamilovala. Práca ma neskutočne baví, akurát je okolo ambulancie veľa byrokracie.
@karamella@29 Je to náročné štúdium. Ja som na 3.lekárskej fakulte, kde máme modulový systém výučby, pri ktorom sa nám prepoje viaceré predmety tematicky spolu a máme z toho 1 skúšku. Je to zaujímavý systém výuky založený na medzioborových súvislostiach
@dezolat@5 akoze par predmetov bol stres... ja sa po rokoch niekedy zobudim alebo rozmyslam, ci som ing dokoncil a sa mi zda, ze som nedal jednu skusku
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
31 komentov
1. odbor som vzdala. Psychologička mi stále hovorila, že oľutujem, že to nemám rada len kvôli korone.. ale neoľutovala som, mala som strašné psychické stavy, lebo som budúcnosť videla čierno.. ani sa sebe nedivím, keď som bola na tom odbore
2. odbor som trafila v tom zmysle, že super uplatnenie, partia, už v druháku som si našla prácu v odbore... prvé 2 roky som strašne snívala, vedela som to porovnať s niečim horším,tak som bola dosť vďačná, v tretiaku prišlo vyhorenie, lebo som chcela všetko, aj polovičný, aj školu, aj bývať sama... a potom to šlo dolu vodou, nechuť o odboru a tak... ale nejako sa to prežilo, len entuziazmus sa asi už úplne nevrátil, cez prácvu som bola konfrontovaná s realitou a.k.a. chaos a nikto nevie, čo sa poriadne robí...
1.) prvy odbor bol baltistika, na strednej ma bavil dejepis a slovencina, chcela som ist strasne do Brna a nevzali ma tam na zurnalistiku, tak som isla studovat finsky a litovsky jazyk. Pocas prveho rocnika som si nasla brigadu (v podstate v odbore), ale nejako som nechapala, co znamena chodit do prace a studovat a obe veci som vlastne hrozne dojebala takze som sla prec a 2 roky som pracovala full time ako customer support
2.) po dvoch rokoch som sa skusila znova dostat na zurnalistiku, aj ma vzali, aj ma to bavilo, aj som bola semester v Portugalsku a bolo to super. Az kym som nemala povinnu prax v Hospodarskych novinach, co bol najhorsi zazitok v mojom zivote, odisla som z Brna do Bratislavy, kde to bol tiez oser a hrozne som trpela a vlastne som zistila, ze nechcem robit novinarku.
uz som nejako extra nemala motivaciu dokoncovat skolu, dostala som pracu v marketingu na ministerstve. Postupne som zistovala co vlastne chcem (a ze nechcem robit na ministerstve), rozisli sme sa s frajerom a mne sa v Bratislave tak velmi nepacilo, ze som sa minuly rok prestahovala do Prahy a pracujem v online marketingu a dost sa mi to paci. Mam rada cisla a data a ked mam konkretnu napln prace a manazera, ktory vie, co robi. A nikto si odo mna vysokoskolsky titul nepytal
Jedine, co malo vyznam, bola praca v labe na mojich diplomovych pracach, neskor vedenie studentov.
Fakt, viac neefektivny sposob ako sa nieco naucit bola uz snad len zakladka a stredna
Robinsonleon44
Chcem vedieť kto si
Druhá vš bola UMB, odbor ten istý - po roku práce v odpadovom hospodárstve som už motiváciu študovať našiel, so mnou tam nastupovala aj moja vtedajšia priateľka, prístup pedagógov bol viac easy a hlavne som tam stretol ľudí ktorí zostali v mojom živote až doteraz... čiže to hodnotím veľmi kladne. A vlastne aj tá BB sa mi stala domovom
@robinsonleon44 @20 nie tak celkom, mám na starosti vzdelávanie učiteľov :haha
Inak nejaké spomienky na štúdium máš? Napríklad na takých klasikov ako bol Varinský?
V pamäti mi utkvel najmä Kožiak.. taký ten knedlík s dlhými vlasmi... mal taký jemný delikátny hlas. Dobre sa počúval. Furt nosil fancy šálik okolo krku. Dobrý chlap. Ak by som to dotiahol na historika, bol by to môj rolemodel. Len ja som štúdium bral fakt vlažne, ako doplnok k životu... ako dovolenku.
Závidím ti tú Bystričku. Za mňa je to najlepšie mesto na SVK, bez debát. Spravil si dobre, že si vydržal. Školské prostredie má čosi do seba.
Vysokoškolský život som prakticky nežil, až na pár (doslova dva) dní, ale bol pekný.
Pracujem viac-menej v odbore, hoc len okrajovo, je to pre moju škodu, lebo o tom viem viac, ako väčšina okolo a serie ich to
Ale!!! Možno sa posuniem nižšie, kus vedľa, aby som urobil ďalšie kroky hore.