áno LOL uplne casto a najhorsie že na hodine každý bol ticho a čítal uryvok z učebnice a ja somsa iba rehotala lebo som si zasa predstavila nejaku blbost a asi po 5 minutach učitelka že: čo je ti take smiešne? a to ma est eviac rozveselilo tak tp uz uplny ujeb..
často. ale v poslednom čase vždy keď som na korčuliach a mám sluchatka, tak sa "vlním" (prinajmenšom rukami) do rytmu, vždy s tým, že šak predo mnou nikde nikoho. zákonite pri tom najdivnejšom pohybe ma predbehne nejaký cyklista a obzerá sa za mnou ešte pol minúty
Óoo, často Minule som išla s kamoškou v električke... niečo ma napadlo a tak som sa rehotala, že mi slzy tiekli a nemohla som prestať. A ona na mňa len pozerala pohľadom typu: "Ale ty si úplne v pohode, že?"
bohužiaľ a dúfam, že si o mne ľudia nemyslia, že som kompletný blázon
lebo ja sa zvyknem tváriť dosť brutál vážne, ak som zamyslená....a ak som dlho zamyslená,alebo naštvaná či smutná, tak po čase mi samé od seba príde niečo smiešne a vyprsknem do smiechu...znenazdania
bohužiaľ mi je smiešno i na prednáškach a takých vážnych podujatiach
no za ešte horšie pokladám moment, ak je učiteľ z nejakého dôvodu smiešny a my sa ideme zadrhnúť, aby si nevšimol, že sa na ňom smejeme.......stalo sa i včera a dobre, že som sedela vzadu!
bezne sa mi to stava ..aj tak by sa mi najviac pacilo ze keby sa vsetci tí co tu povedali ze sa im to stava ze by sme sa stretli v autobuse a zrazu by kazdemu nieco vtipne napadlo
Pamätám si, ako som sa začala smiať keď som pred triedou čítala Detský čin roka (viem, blbé) Nemohla som prestať ..a ešte keď som šla v buse a videla som z okna ako jeden chalan skoro narazil do bilboardu keď utekal Smiala som sa až kým som nedošla domov. Akonáhle som prekročila prah dverí, prestalo to... a je super vedieť, že sa to deje viacerým
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
35 komentov
Na mne sa musia ľudia smiať vtedy, keď si spievam, resp, otváram hubu a vravím si slová a nik nič nepočuje, hlavne, že ja mám v hlave koncert
som nenapadny..smejem sa skromne a sukromne
lebo ja sa zvyknem tváriť dosť brutál vážne, ak som zamyslená....a ak som dlho zamyslená,alebo naštvaná či smutná, tak po čase mi samé od seba príde niečo smiešne a vyprsknem do smiechu...znenazdania
bohužiaľ mi je smiešno i na prednáškach a takých vážnych podujatiach
no za ešte horšie pokladám moment, ak je učiteľ z nejakého dôvodu smiešny a my sa ideme zadrhnúť, aby si nevšimol, že sa na ňom smejeme.......stalo sa i včera a dobre, že som sedela vzadu!