ale v mojom ročníku na našom ústave (nerada používam ten výraz, lebo dnešná mládež rada nazýva svoju školu psychoústavom.... ale náš ústav sa fakt volá ústav. ústav hudobnej vedy) som v rámci nášho ročníka známa. a neviem, či mi to má byť príjemné, ale v poslednej dobe nie je
v rámci mojich tried ma väčšina ľudí pozná. Dokonca minule si jedna ku mne prisadla s tým, že som jediná, ktorú tam ako tak pozná (hoci stále sa nemôže zbaviť pocitu, že sa volám Táňa
Ale inak... asi ani nie, vzhľadom na moju introvertnosť... ale možno ak by ste povedali: Tá malá, červenovlasá v čiernom, tak by som sa asi vybavila viacerým (možno)
aj aj. záleži kto je v akej skupine keď idem okolo. ak to vysthnem zdravím celú skupinu a vracia sa mi to, ak nie ,tak mám aj dni, kedy nepozdravím nikoho.
Respektíve tak by som to povedala, že známych mám na škole HROZNE veľa, keď idem po chodbe zdravím asi v jednom kuse, takže tak; ale doslova kamarátov tam zase tak veľmi nemám.
Ale s tým zdravením je to niekedy fakt bieda, vždy si hovorím, že si vyrobím tabuľku s nápisom ČAU a budem ju len ukazovať
Ja som známa, alebo skôr takto, utiahnutá ale vždy urobím niečo na čo sa nezabúda, a je to v kely snažím sa o nenápadnosť ale velmi mi to nejde
vraj sa ma nedá prehliadnúť, čo niekedy nieje príliš dobré
ale v poslednej dobe mi je to už jedno
a ani nieje dobré poznať tolko ludí, ja napríklad dojdem a nič iné ako ahoj, čaw, ahoj, čaw... nerobím (ach) a to ma niektorý zdravia aj trikrát za deň
Poznám strašne veľa ľudí a ešte viac ľudí pozná mňa čiže ťažko písať v číslach, keďže sa mi x krát stalo že ma niekto pozdravil a ja som si ho ani nepamätal či už z nejakej oslavy či stretnutia, ale čo sa týka školy tak tam si pamätám ľudí a aj oni mňa snáď aj celá fakulta
neslavne znamy ...hlavne medzi nižším pracovným personálom (upratovačky,kde jake pomocné tety,školník) ...už niekoľko krát nas načapali s profkou ...a potom sa na vas na chodbe tak blbo škeria....kravky jedne
Tu na konzervatóriu to funguje tak, že aj keď sa s Jožkom Mrkvičkom stretneš 150krát, 150krát ho pozdravíš a nezáleží na tom, či si hviezda školy alebo zatratenec...
po štyroch rokoch je nás v odbore už síce len necelých 250, ale že by bol niekto všetkým dobre známy, to ani nie. snáď len jedna príliš snaživá slečna, ktorá nevie kedy už treba byť ticho a je schopná vyskakovať aj na ľudí z vedenia fakulty
Neviem, zda sa mi ze mladsi ma trosku obdivuju a pridavaju si ma na fb, mozno preto ze si myslia ze som emo, preto lebo mam piercing a podobne blbosticky ale mam aj medzi starsimi par znamych.. neviem, dneska sa mi na chodbe podarilo pozdravit mozno aj 7 ludi a niekedy nestretnem nikoho
No a vlastne ani neviem... Teda, keď idem po chodbe veľa ľudí sa mi pozdraví... (pričom väčšinu ani nepoznám) a dá sa povedať, že v poslednom čase sme akosi so spolužiakom ,,najpopulárnejšia téma na škole,, ... to je niekedy na porazenie.. ale robíme si z toho srandu.. už o nás aj celý učiteľský zbor debatuje...
ja som prakticky neznáma, aj keď som tam už tri roky keď sa teraz zoznámim s niekým so školy, tak mi povie, že ma tam v živote nevidel, ale vyhovuje mi to...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
41 komentov
ale v mojom ročníku na našom ústave (nerada používam ten výraz, lebo dnešná mládež rada nazýva svoju školu psychoústavom.... ale náš ústav sa fakt volá ústav. ústav hudobnej vedy) som v rámci nášho ročníka známa. a neviem, či mi to má byť príjemné, ale v poslednej dobe nie je
Ale inak... asi ani nie, vzhľadom na moju introvertnosť... ale možno ak by ste povedali: Tá malá, červenovlasá v čiernom, tak by som sa asi vybavila viacerým (možno)
Respektíve tak by som to povedala, že známych mám na škole HROZNE veľa, keď idem po chodbe zdravím asi v jednom kuse, takže tak; ale doslova kamarátov tam zase tak veľmi nemám.
Ale s tým zdravením je to niekedy fakt bieda, vždy si hovorím, že si vyrobím tabuľku s nápisom ČAU a budem ju len ukazovať
vraj sa ma nedá prehliadnúť, čo niekedy nieje príliš dobré
ale v poslednej dobe mi je to už jedno
a ani nieje dobré poznať tolko ludí, ja napríklad dojdem a nič iné ako ahoj, čaw, ahoj, čaw... nerobím (ach) a to ma niektorý zdravia aj trikrát za deň