Istú dobu som sa bála mošovských maškár Keď som sa dostala do veku, že miesto dusenia snehom a mlátenia trstenicami so mnou tancujú, je to oveľa lepšie
neznášala som tmu, bola mi nepríjemná (teraz mám naopak tmu rada, aj keď vďaka mojej bujnej fantázií sa v tme niekedy bojím).....a ako tak rozmýšľam ja som bola v detstve úplne opačná. Nevadili mi pavúky, normálne som si ich (tie veľké) nechávala loziť po ruke a "rozprávala" som sa s nimi...a teraz už len vidím pavúka a vreštím :/
mna strasili ze ked nebudem jest ostanem maly. mali na to aj taku basnicku: Kto sa dobre nenaje, ten zostane maly, toho zaba preskoci, a kura ho zvalí.
z priestoru pod stolom. večer tam vždy bol nejaký bubák. kým som si ľahol, musel som ho ísť vyplašiť. neskôr som sa s ním naučil žiť. je to moje alter ego.
z tieňov v noci, respektíve zo svetla, ktoré z ničoho nič preniklo do mojej izby...
keď som bola väčšia, bála som sa, že niekoho sklamem, alebo mu ublížim a toho sa tak trochu bojím doteraz...až na to, že som si poupravila priority v tom, koho môžem a koho nesmiem sklamať...a vzniklo mi z toho niečo také, že nesmiem sklamať seba, čiže...teraz sa bojím toho, že sa sklamem sama v sebe
Mňa otec strašil, že keď nebudem jesť, koľko mi vraví, tak mi nenarastú prsia. A bála som sa nie toho, ale že sa mu podarí ma prinútiť jesť viac. A bála som sa ešte keď mi mama povedala, že choď spať, lebo ťa zarežem, že ide po nožík a že ide po nôž a chce ma zjesť a s otcom budú mať kanibalské hody a ponúknu brata. Potom prišla akoby nič a dala mi pusu na dobrú noc a ja som si prišla ako divný cvok a zlé dieťa. Najväčší strach v detstve som mala zo svojho otca, keď držal v kuchyni nôž, pretože ma tam viac ráz napadol tak som vtedy vedela, že má reálne väčšiu šancu ma zabiť ak by mu preplo. Zvyčajne však o svojom detstve viem rozprávať tak, že ľudia majú pocit, že som ho mala ideálne.
Keď som neposlúchal, tak moja mama zdvihla pevnú linku a robila sa, že volá na políciu nech ma zoberú. A ja som stále prosil, že už budem dobrý a plakal som, lebo som sa bál, že pôjdem do polepšovne
ja som sa bála psov a zlých snov.. napr. keď sa mi snívalo s Tatkom Šmolkom, že ma chcel zabiť alebo také dačo, tak potom som celé dni nepozerala tých Šmolkov, lebo som sa ho bála a nechcela som, aby sa mi s ním znova snívalo horšie to bolo, keď sa mi snívalo s reálnymi osobami
@aventine aj ja som si myslela, že som sama aj som sa bála ísť cez chodbu na záchod, tak som furt ťahala mamu, nech ide so mnou a oco ma vždy strašil, že pozóór, vláák
@maciatko0985 a nechodili vám vlaky niekde poblíž? lebo ja som v noci zvykla počuť ako trúbia a tuším sa mi s tým potom aj snívalo že mám koľajnice cez izbu
Áno! ...najviac duchov - to som si prežila... - zavesila na metlu plachtu a cez balkón mi to ukázala do okna, alebo máme takú knihu záhad a vždy keď som si ju prečítala, tak som si všeličo domýšľala ...a aj hmyzu som sa bála
Tmy, teda nie tmy samotnej, ale toho, čo v nej striehlo. A tuším, že ešte aj Kruma (rozpravky pre neposlusne deti),ale nie som si istá, či som sa ho bála alebo som sa smiala na pokusoch rodičov ma ním vystrašiť
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
64 komentov
a my sa budeme musieť sťahovať (milovala som náš dom)
ale tak...čo ťa nezabije...
aj keď, v útlom detstve som bola oveľa nebojácnejšia, ako teraz.
ná, jedine rodičov, že ma spičujú za niečo.
a cca od 7 do 10 rokov som mala psycho, že ma niekto sleduje proste fakt sa mi to zdalo stále ale uplne najviac, to bolo strašné
ale aj čerta na Mikuláša som sa vždy bála
keď som bola väčšia, bála som sa, že niekoho sklamem, alebo mu ublížim a toho sa tak trochu bojím doteraz...až na to, že som si poupravila priority v tom, koho môžem a koho nesmiem sklamať...a vzniklo mi z toho niečo také, že nesmiem sklamať seba, čiže...teraz sa bojím toho, že sa sklamem sama v sebe
A matka ma zvykla strašiť tým, že ma "predá na trhu cigánom", keď nebudem poslúchať... keď som bola malá, celkom to zaberalo.
Aha. A ešte lietadiel
a inak pavúky, hady
a samozrejme, kožkári