Ahojte, mám taký nezvyčajný problém, pre ktorý si pripadám dosť zvláštne.. odkedy som raz nezvládla prečítať úvahu pred triedou (triasol sa mi hlas, rýchlo mi tĺklo srdce..), tak s tým mám problém už aj v bežnej situácii keď musím niečo prečítať hoci to j
@somethingdifferent tréning je najlepší Je to ťažké a tréma je sviňa ale pokiaľ sa nejakému strachu nepostavíš zoči voči tak ten strach nikdy neprekonáš.
No to je ťažké si predstaviť, lebo vtedy sa dostanem hneď do toho stavu keď mi nie je "dobre" a nevnímam nič iné.. najhoršie je, že už sa mi to stáva aj keď čítam len nejaký článok a sedím v lavici.. :// Pripadám si pre to tak, že všetci na mňa budú pozerať ako na blázna ak zistia aký mám problém.. niekedy si to už sama začínam o sebe myslieť..
Skúšala som doma.. to je v pohode len iné je to ak tá situácia naozaj príde.. možno by som sa mala vykašľať na to čo si o mne ostatní budú myslieť.. no tak ma trápi takáto hovadina.. no a čo?!!
tiez mi bije srdce, ked vystupujem pred viacerymi ludmi, ale len na zaciatku, potom mam v pazi
zoper si, ze ked citaju tvoji spoluziaci, tiez ta to nezaujima...ani ty ich nezaujimas, ani nedavaju pozor co citas, takze v klude, prid odverklikuj si to a hotovo
ja som raz čítal pred cca sto ludmi. Akurat den pred tym sme chlastali cize som bol po opici a mal som riadne stavy. No a profakovi napadla genialna myšlienka dať čítať state z knihy študentom. Prečítal som ledva asi desať viet takým štýlom, že som sa opravoval pri každom druhom slove a potom mi to radšej zobral so slovami, že čítať sa predsa učilo už na zakladnej škole. Bola to trošku hanba, ale bol som rád, že som tam na záver nehodil tyčku
Ten film si pozriem.. ďakujem A ja viem, že viacero ľudí ma tento problém ak má niečo odprezentovať pred triedou, tak to u mňa začalo, nakoniec som to nedočítala.. Ale teraz sa mi to stane hoci len čítam niečo na hodine, ani nestojím pred celou triedou.. ten pocit sa proste vráti a nedá mi pokoj
Ked citas tak citaj radsej trosku pomalsie a zrozumitelnejsie. A ked mas tremu tak citaj pomaly, ukazuj si prstom aby si sa nestratila a nekukaj na triedu.
O to presne sa vždy pokúšam, čítať pomaly a zrozumitelne, lenže srdce mi tlčie tak rýchlo, že je to ako čítať po maratóne .. čiže sa potom naopak snažím čo najrýchlejšie a hlas sa trasie tak, že som potom totálne v prdeli a najradšej by som sa prepadla pod zem!
To mi hovor, pripadám si preto akoby som ani nepatrila medzi normálnych ľudí a to som s takou "primitívnosťou" nikdy predtým nemala problém.. snažím sa takým situáciam keď mám čokoľvek čítať vyhýbať ale nedá sa to stále..
@anniedecadence .. to je to čoho sa bojím, ako sa na mňa budú pozerať moji spolužiaci, oni tam sedia, v pohode, neočakávajú, že nezvládnem takúto u nich absolútne nepodstatne ľahkú situáciu ( niečo prečítať ) a ja to proste nezvládnem.. Mrzí ma, že si si to prežila ale je dobre vedieť aspoň to, že nie som jediná čo to rieši..
@somethingdifferent oni majú akurát na saláme či ty zvládneš čítať alebo nie - najdôležitejšie je, aby čo najskôr ubehla hodina a aby si tam bola čo najdlhšie.
Tak im povedz nech ti nejako pomôžu alebo ťa podporia a budeš tam čítať celučičkú hodinu
@spisovatel ja sa snažím práve vtedy nejako s tou trémou čítať čo najrýchlejšie aby som to mala čím skôr za sebou.. ak čítam pomaly tak sa mi hrozne trasie hlas.. a mám pocit, že raz tam odpadnem Ale ďakujem za radu
@somethingdifferent ja som trémista, vždy stresujem, keď viem, že budem niečo hovoriť a viac ľudí ma bude počúvať... akonáhle už k tomu skutočne príde, tak som v podstate v pohode, ak hovorím niečo z hlavy, ale čítania sa bojím
@torpedo08 Po mojich "nádherných" skúsenostiach ktoré zažívam .. určite nie! Ja viem, že raz to bude v pohode ak už nebudem v takých situáciach..ale teraz som každý deň v škole a bojím sa, že ostatní tento môj problém nepochopia.. :/
@blackrisq Presne to isté.. ak je to z hlavy tak viac menej v pohode aj to s tou trémou mám rovnaké.. a ako sa ti darí vyhýbať tým situáciam ak niečo sa číta v triede alebo tak..?
@somethingdifferent no ja viem, že keby som to čítal, tak by to bolo nahovno, tak radšej len akože pomaly súkam niečo zo seba, akože sa tvárim, že to len ide pomaly
@somethingdifferent asi to bude fundamentálna súčasť môjho charakteru, možno nejaký relikt regresívnej časti genofondu, ktorý som zdedil, pretože si nie som vedomý toho, že by bola fáza života, v ktorej by tento lapsus nefiguroval ako enormná prekážka mojej tendencie k socializácii a okrem toho, deštruuje to integritu mojej osoby, keďže ľudia potom zriedka pristupujú ku mne ako k seberovnému... nič iné mi neostáva, len mať v piči, bohužiaľ
Chápem, tiež si hovorím, že nič iné sa nedá len nevšímať ostatných.. Ja sa to snažím brať a príjmať tak ako to už, bohužiaľ, je .. len je ťažké zmieriť sa s tým, že ak ostatný tento problém si všimnú, tak to nebudú chápať a teraz to ako na teba budú pozerať..
@Somethingdifferent nepočúvaj pána s animovanou profilovkou divného černocha, čo stratil identitu a hrá sa na japonca, a skús si nacvičiť čítanie doma, napr. pred mamkou alebo kamarátmi... otcom, starými rodičmi... všetko je o tréningu, a o postupnom odbúraní strachu. a potom, keď už to bude naostro, skúšaj sa zamerať len na text a mať v mysli myšlienku toho, že nikto nebude hodnotiť tvoje čítanie, a ani teba... je to len text, nie ty sama
@phantasia Tak ja som vďačná všetkým čo so mnou o tom aspoň píšu.. To čítanie doma pred niekym mám v pláne vyskúšať Len to, že tá situácia, že mi nie je dobre príde už len preto, že sa jej tak bojím a potom cez to sa to už nedá prekonať :/ Ale ďakujem pekne
@somethingdifferent
ja mam podobny problem, len nejde o citanie ale o tom ked mam prezentovat nieco svoje... alebo odpovedat alebo tak
a myslimsi ze najdolezitejsie je aby si sa prestala bat ze co ak to niekto zisti. myslim ze prave ztoho to vsetko vychadza ty mozno ani nemas tak velky problem s citanimty sa len prilis bojis ze by o tom niekto vedel.
ale je hlupost to skryvat... treba sa s tym vyrovant a brat to tak ze je to tvojou sucastou a nech o tom ostatni kludne vedia. Ked im to sama vysvetlis, das najavo uz sa nebudes musiet bat co ked si to neikto vsimne.
a neboj sa ludia to pochopia. samozrejme su aj debily su aj nevyspele sproste decka ale ver tomu ze vecsina je takych co ta podrzia.
o mne vedia ze mam taky problem, obcas do mna zo srandy rypu ale nikdy nie v zlom
a odkedy som sa k tomu postavila takto, pomalicky sa mi dari to prekonavat
@lelinna Ani nevieš ako mi tvoje tvoje slová pomohli.. ja viem, že môj problém pramení z toho .. najmä.. že sa bojím čo na to iní.. ale máš pravdu nech si o tom pokojne vedia a tí normálni to pochopia a ostatní ma nemusia zaujímať.. ďakujem veľmi pekne A som rada, že tebe sa darí to prekonávať.. verím tomu, že aj ja to raz nejako prekonám nech už to dopadne akokoľvek
ja som tiež mala problém pred ľuďmi, nemala som to rada, triasol sa mi hlas atď. potom som prišla na VŠ a odprezentovala toľko prác, že to proste časom akosi ustalo. nehovorím, že som 100%-ná, ale určite sebavedomejšia. a keby si videla moju obhajobu na štátniciach! nedala som sa zlomiť ani zákernou otázkou o kozmickom žiarení.
myslím si v každom prípade, že sa nemáš za čo hanbiť, každý je trémista, kým si nezvykne sa vystupovanie pred ľuďmi... treba to len trénovať a nenechať sa odradiť počiatočným neúspechom - tak to napokon funguje vo všetkom
@kitty7 To je skvelé, gratulujem ti! Tak ja sa za to trocha cítim trápne lebo to je už aj keď niečo čítam z lavice vieš.. ak by to bolo len pred tabuľou ale odkedy som to vtedy nezvládla tak ma ten pocit sprevádza už aj pri takých situáciach :/ Ale ďakujem za podporu
za máličko. uvedomila som si, že mne hlavne pomohlo, keď som čítala niečo, čo poriadne poznám. keď som prezentovala práce, ktoré som už poznala odpredu aj odzadu ako napr. moja bakalárka, išlo to ľahšie. a to mi zas následne zvýšilo sebavedomie ale ver mi, že poznám veľmi dobre ten pocit, keď sa človek zablokuje nejakým trapasom. treba však nabrať sebavedomie a skúsiť to znova
@kitty7 Viem, že to musím skúšať ďalej aj za tú cenu, že možno ešte párkrát zlyhám len ja som si myslela, že aj sem keď o tom napíšem tak si všetci povedia, že musím byť naozaj "iná" ak niečo také riešim.. bála a bojím sa asi najviac toho, že ma za to odsúdia.. to isté aj v škole.. ale tak teraz už viem, že musím pozerať hlavne na seba a nie na iných!
jasné, je zbytočné sa tým trápiť, nie je to nič nezvyčajné a navyše nie je dôležité, čo si myslia ostatní... nikto nie je dokonalý a zlyhania by nám mali ukázať, kde sa zlepšiť, nie nás potopiť. držím palce
1.Netravit prilis vela casu na pc, mobile a pod.
2.Travit ten cas s kamosmi
3.Citat sem-tam knihy
4.Doverovat si
5.Pozriet si film kralova rec a byt rad, ze nekoktas
@somethingdifferent aj ja mám problėm čítať pred spolužiakmi... viem čítať krásne a plynule ale v triede nie... začnem sa míliť, sčervenám a je mi teplo... nenávidím to
ja mám fóbiu na matike rátať na tabuľu vtedy zabúdam aj svoje meno a keď mám niečo čítať tak sa mi niekedy trasie hlas, ruky sa mi trasú to je klasika a klepú sa mi nohy ale povedala som si, že však oni ma majú aj tak na háku (spolužiaci) tak to čítam len pre učiteľku ale celkom som sa zlepšila
Maj vždy načítané to čo ideš čítať... Mne nerobí ani najmenší problém postaviť sa pred ľudí a tlačiť im kaleráby do hlavy ale keď som šla čítať akože moju prácu z angliny, videla som ju vtedy 1.x v živote a polku slov som nepoznala, poviem ti.... BOHA! už nikdy DDDDDDDDDD
ja som hrozný trémista, a na strednej mi to nerobilo problém, lebo som rozprávala naspamäť v menšom množstve,ale teraz na výške, ked sa aj učiť trebaa je to prísnejšie, je to horšie
@bellatrix799 Tiež viem inak čítať pekne, plynule.. len proste v triede príde tá tréma, trasie sa mi hlas a čítam akoby som mala odpadnúť.. a čo s tým robíš ty?
Buď rada že len čítaš a nemusíš prednášať Ja minimálne raz za 2 týždne čítam pravidelne pred publikom už vkuse asi 12 rokov... no už som si na to zvykol všetko je o tréningu.
@somethingdifferent Snažím sa čítať pomalšie aby som sa nemílila a vždy si ukazujem prstom kde som... inak nič. Neviem ako sa mám toho strachu zbaviť. Asi nijako, musím to pretrpieť
@bellatrix799 Tak to skúsim tiež nejako takto Len u mňa je problém ten, že sa mi dosť trasie hlas a nestačí mi dych.. Nepremýšľala si niekedy, že s tým pôjdeš za psychologičkou? Aj keď myslím, že tak úplne sa toho nepomôžu zbaviť, takže ani ja neviem či by to bolo dobré. A tvoji spolužiaci v triede vedia o tomto tvojom probléme? A inak ďakujem, že si o tom so mnou popísala
@somethingdifferent K psychologičke ísť nechcem, aj keď by mi to možno pomohlo, lebo toto nie je jediné z čoho mám strach... Moji spolužiaci o tom nevedia, lebo si to ani nevšimli (možno si niektorí všimli že som celá červená keď čítam ) ... a mne sa hlas netrasie, trasú sa mi skôr ruky a úplný nával tepla z trémy nemáš za čo, ja som rada že nie som jediná
@bellatrix799 Tiež som rada, že nie som jediná a to som si to aj myslela pred tým ako som to sem napísala. Tak ja skôr to, že mi nestačí dych nevládzem čítať.. Neviem či by som k tej psychologičke mala ísť, no chcela som vyskúšať všetko čo by možno pomohlo. Ak by si si chcela o tom popísať viac tak ti sem môžem dať svoj email kde môžeme písať alebo ak chceš daj ty svoj email.. A ešte raz ďakujem
mne to zacalo na VS a drzi ma to doteraz... proste neodkazem nic precitat pred viac ako 4 ludmi
najvacsia haluz je, ze celu strednu som bezne prednasal prozu, dokonca aj na celoslovenskom kole pred 656 ludmi
je to proste klasicka socialna fobia
@antifunebracka Hmm, neviem či to je sociálna fóbia to by si asi musel mať viac príznakov si myslím..v každom prípade si skús niečo o tom pozrieť..a možno zájdi za psychológom U mňa je to skôr to, že raz som to nezvládla a teraz sa to prenieslo už aj do bežnej situácie keď čokoľvek čítam..:/ Musíme sa s tým asi naučiť žiť, nech si myslia iní čo chcú.. nič iné nám asi neostáva..
ja som toto mala, keď som prišla na VŠ do čiech a síce viem povedať ř atď, ale ako som čítala asi prvý odborný článok v triede, tiež mi zovrelo hrdlo to ale rýchlo prešlo.. aj tak je to každému jedno ako to čítaš a každý myslí len na to, kedy konečne pojde domov, tak to proste nerieš
@zuzki11 Určite sa budem snažiť brať to v pohode len niekedy je to ťažké :/ Nebudem sa už viac pozerať čo ostatní na to.. môže mi to byť vlastne jedno, je to môj život A ďakujem
hm..skusila by som sposob ked mas až takuto fobiu s toho .. .ostat po škole v triede s par spolužiakmi s ktorými sa dohodneš, oni si sadnu a ty odprezentuješ nejaky text...proste to akoby to bolo realne na hodine. Myslím ze pokial toto budeš robit častejšie, možno skus začat len s par kamoškami, ked budeš mat pocit že sa to zlepšuje, este par ich pridat...postupne by sa to mohlo zlepšit si myslim....
Ja som mala viackrát slzy na krajíčku, keď som mala niečo prezentovať pred triedou. Niektorí ľudia majú skrátka problém, keď sú stredobodom pozornosti.
Myslím že je to psychický blok. Strach zo zlyhania, výsmechu. Buď sebavedomá, maj sa rada a menej sa kritizuj. Každý chybuje, a ak máš v triede hlupákov, pri ktorých sa cítiš nervózne - mysli na to, že im nemusíš nič dokazovať. Skús sa pri čítaní zamerať na svojich priateľov (ak ich v triede nemáš, tak si predstav že sú tam s tebou). Ja si vždy hovorím - bude to, že som sa strápnila podstatné pre mňa aj o pár rokov? Ovplyvní to môj život? Ha! jasné, že nie! Tak hlavu hore, a smelo do toho
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
75 komentov
hmm
Ale to len taký nápad...
zoper si, ze ked citaju tvoji spoluziaci, tiez ta to nezaujima...ani ty ich nezaujimas, ani nedavaju pozor co citas, takze v klude, prid odverklikuj si to a hotovo
skus napriklad radsej meditovat
Tak im povedz nech ti nejako pomôžu alebo ťa podporia a budeš tam čítať celučičkú hodinu
ja mam podobny problem, len nejde o citanie ale o tom ked mam prezentovat nieco svoje... alebo odpovedat alebo tak
a myslimsi ze najdolezitejsie je aby si sa prestala bat ze co ak to niekto zisti. myslim ze prave ztoho to vsetko vychadza ty mozno ani nemas tak velky problem s citanimty sa len prilis bojis ze by o tom niekto vedel.
ale je hlupost to skryvat... treba sa s tym vyrovant a brat to tak ze je to tvojou sucastou a nech o tom ostatni kludne vedia. Ked im to sama vysvetlis, das najavo uz sa nebudes musiet bat co ked si to neikto vsimne.
a neboj sa ludia to pochopia. samozrejme su aj debily su aj nevyspele sproste decka ale ver tomu ze vecsina je takych co ta podrzia.
o mne vedia ze mam taky problem, obcas do mna zo srandy rypu ale nikdy nie v zlom
a odkedy som sa k tomu postavila takto, pomalicky sa mi dari to prekonavat
myslím si v každom prípade, že sa nemáš za čo hanbiť, každý je trémista, kým si nezvykne sa vystupovanie pred ľuďmi... treba to len trénovať a nenechať sa odradiť počiatočným neúspechom - tak to napokon funguje vo všetkom
2.Travit ten cas s kamosmi
3.Citat sem-tam knihy
4.Doverovat si
5.Pozriet si film kralova rec a byt rad, ze nekoktas
najvacsia haluz je, ze celu strednu som bezne prednasal prozu, dokonca aj na celoslovenskom kole pred 656 ludmi
je to proste klasicka socialna fobia
Myslím že je to psychický blok. Strach zo zlyhania, výsmechu. Buď sebavedomá, maj sa rada a menej sa kritizuj. Každý chybuje, a ak máš v triede hlupákov, pri ktorých sa cítiš nervózne - mysli na to, že im nemusíš nič dokazovať. Skús sa pri čítaní zamerať na svojich priateľov (ak ich v triede nemáš, tak si predstav že sú tam s tebou). Ja si vždy hovorím - bude to, že som sa strápnila podstatné pre mňa aj o pár rokov? Ovplyvní to môj život? Ha! jasné, že nie! Tak hlavu hore, a smelo do toho