Síce som obklopená dosť ľuďmi, s ktorými si môžem ísť sadnúť na kofolu, keď sa tak na nich pozrem, uvedomím si, že ma majú úplne u prdele. Tiež mávate ten pocit, že keď sa vás niekto z vašich známych spýta ako sa máte, tak je to len formalita a ani vás
práveže často by som rada bola... nebaví ma niekoľko krát denne odpovedať na telefonaty že nejdem von, a že prečo...ak poviem že nemám peniaze tak začnú že to nevadí etc. etc... ale aj to mi vadí...a keď si potrebujem oddýchnuť tak sa stretávam z nepochopením
A tak to je podľa mňa normálne, že sa nemôžeš zaujímať o každého a každý o teba. Otázka "ako sa máš" je väčšinou zo slušnosti, prípadne sa môžeš dozvedieť niečo nové zo života toho človeka.
Osobne mám dá sa povedať že najlepšieho kamoša, proste moja krvná skupina
Ale mám aj ďalších, kamarátky aj kamarátov, u ktorých by "ako sa máš" nebolo len zo slušnosti
Vždy je niekto, komu na tebe záleží. A mám najlepšieho kamaráta, sme spolu vždy, keď to ide. A ak máš tento pocit, skús nájsť niekoho, pri kom pominie.
Jeden moj naj kamarat si nasiel 34 rocnu zenu s 2 detmi (ma 22), tak uz sme neboli naj kamarati. Druhy si zalozil firmu s karieristkou, ktora ho presvedcila, ze vsetci naokolo ho chcu ojebat, tak uz sme neboli naj kamarati. Odvtedy pouzivam zrkadlo.
Ja zas mám pocit, že ľudia nie sú už vôbec úprimný a sú veľmi sebecký a inému nedoprajú ani kúsok chleba... usmievajú sa vám do tváre a keď sa otočíte najradšej by vás prepichli pohľadom... THAT'S RIGHT
odkedy sme sa prestahovali som stratil osobny kontakt s kamosmi.. obcas vybehnem,ale to uz su skor kolegovia i ked to neni praca.. proste v istom veku su uz kamaratstva len frazou,kazdy ma svoj zivot,problemy.. ale inac mam ten pocit,teda to vidim,ze ma maju v riti tak isto ako mam aj ja ich.. naj friend uz tiez nemam.. no a ked teraz zijem moc daleko aj od nich tak nemam ani s kym zajst na pivo...
ano ... nemam najlepsieho kamarata.. nemam najlepsiu kamaratku ... a ked to mam povedat , ani by som nemala na nich cas ... takze mi to nechyba ... weeeeej xP ...
ja sa v poslednej dobe citim NESKUTOCNE osamely, ale cele to spustil 1 clovek z mojej minulosti... cize asi mi to vlastne chyba len on. a napr. mne na tebe zalezi, to ty neodpisujes na TS
nemám ten pocit, viem, že mojim kamarátom na mne záleží. a oni vedia, že mne záleží na nich.
my napr. nie sme žiadna partia, každý z nás je taká samostatná jednotka potulujúca sa svetom a nikam nepatriaca. a možno o to viac máme k sebe bližšie.
tak je jeden clovek o ktorom viem, ze mu namne zalezi..lenze ten ma osobne ani nepozna, tak malo platne..kamaratov mam dost..ale nejake hlbsie vztahy s nimi nemam
Tiež sa tak cítim.. Mala som resp. mám jednu kamarátku s ktorou sa poznám asi od 3 rokov a ktorej hovorím BFF, no vôbec to tak necítim.. :/ Aleee, mám jednu kamarátku s ktorou sa poznám len rok (zoznámili sme sa na strednej), a s tou som si fakt sadla ...ona jediná mi všetko povie priamo do tváre a nerobí veci za mojim chrbtom ...aj keď ona svoju BFF má ...ona je pre mňa teraz jednou z najdôležitejších ľudí okolo mňa ...toľko môj príbeh, dúfam že som neunudila k smrti.. Neboj sa, aj keď máš pocit že na tebe nikomu nezáleží ...raz to prejde.. A ak nie, tak pôjdeme všetci na ktorých ostatní kašľu spolu na kofolu..
ja som cudzia so všetkými, ale chyba je vo mne, necítim potrebu nejakého hlbokého vzťahu s viacerými osobami, jeden čas to bolo trochu inak, naozaj som svoje baby ľúbila, ale potom sa zase prejavilo moje prirodzené samotárstvo resp. asociálnosť
Pripadať si cudzia, to je asi vcelku výstižné. Ale otázku ako sa máš netreba riešiť, to je len otvorenie konverzácie (hoci ani ja sama ho neobľubujem). Ty, keď to niekomu povieš, asi tiež nečakáš, že odpoveď bude, že niekto zomrel alebo nejaká óda na vlastnú sebaľútosť. To sa proste nezvykne vyťahovať počas prvých piatich minút rozhovoru.
Mám jednu super kamošku keď sa ma opýta ako sa mám naozaj ju to zaujíma vlastne počuva všetko čo jej poviem a keď to je zlé premýšla nad tým a nedá jej pokoja kým mi aspoň nejako nepomože občas si myslím že mi padla z neba ale je v tom problém že nejako na seba nemáme čas kedže každá žijeme v inom ,,svete,, ale som šťastá že ju mám myslím že jej podobného človeka nepoznám
mam to stastie ze poznam uzasnych ludi s ktorymi sa nemusim vidiet aj pol roka a nasledne stretnutie je uprimne, bez pretvarky a nad poharom vinka trva do rannych hodin
a samozrejme, ze mam mojich naj priatelov, s ktorymi komunikujem pravidelne - to su roky budovane vztahy ktore si nedam za nic na svete. a nie je nic krajsie nez len byt s tou osobou a citit take prijemne teplo na dusi. niekedy netreba vela hovorit na to, aby clovek citil ze ten druhy je v danej chvili so mnou, vnima ma a zalezi mu na mne.
Hej...a zase mám pár ludí s ktorými si rozumiem a nemajú ma v pi.., ale s nimi mám možnosť stretávať sa len minimálne:...neviem ja som proste trocha odlišná od ludí ktorými som obklopená. Ťažko sa zoznamujem, niesom nejaká komunikatívna pokial človeka dobre nepoznám, čo sa týka možno aj výzoru a celkovo záľub tiež som na tom odlišne a moje úžasné okolie to si to evidentne hneď zle vysvetluje
Nikdy som nemala naj kamosku. Aj ked si myslim, ze som ju konecne nasla, idem s nou von s pocitom, ze mam spriaznenu dusu, na druhy den sa dozviem, ze ma ohovara...
Hej poznám to.. ale nejak som zistila že je to aj z mojej strany také, či to je preto lebo som sa naučila ludom neveriť alebo ten čas odvial to "pravé" kamarátstvo z nás neviem...
väčšine ľudí, väčšinu času. ak sa raz za čas vyskytne niekto komu nie, tak skôr či neskôr sa v reakcii na moje správanie a spôsob života tento jeho prístup zmení a teda som po čase ukradnutý aj týmto ľuďom. Vraj by som sa nemal diviť, a dá sa povedať že keď sa na to pozriem z ich uhla pohľadu tak sa ani nedivím. Z toho môjho mi to aj tak nedáva zmysel, a bolí to v každom prípade.
Ja mám kamarátov hlavne v škole. Dochádzam z dediny do mesta takých 15 kilákov no a z našej dediny tam chodí len pár deciek. Mám aj BF okolo 4-5 ale tá diaľka nás serie Keďže v tej istej triede z tej istej dediny mám jednu BF (potom ešte jednu fifľu) je celkom sranda no len cez prázdniny je to nuda. Cez školský rok chodíme so školou po výletoch do Ruska, na Thasos a tak je fajn ale cez prázdniny ja sedím stále doma. (a stále a setále a stááále...). Mňa takto naserie jedna kamarátka (bývalá BF no nejako sme si dobre nesadli tak sme len kamošky) a tá ma už neserie. Radšej sa obklopím ľudmi na ktorých mi záleží a viem že aj im záleží na mne ako pokyteckým sviniam (skúsenosť).
ja som sa takto citila tiez prad par rokmi, este na strednej. potom som spoznala jedneho skveleho cloveka. narobila som kopu hluposti, ale vzdy mi dokazal odpustit, podporit ma, beriem ho za svojho surodenca. a odkedy som na vysokej, tak vem odselektovat "svojich" ludi od ostatnych ...
Sure, we think we have family and friends. But when stuff happens...when really serious stuff happens...you just feel so alone. And you can't tell people. I mean, they'll probably listen. But they don't know everything. In fact, they don't know anything. There's just...some stuff you can't share. So, what do you do then?
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
84 komentov
mám viacero takých "naj" kamarátov
áno.
nie.
Nemam naj. kamarata
áno.
áno.
áno.
nie.
nemam najlepsiu kamaratku
Nie, nepripadám si cudzia medzi kamošmi.
Áno, mám úplne naj naj naj kamošku ale potom mám aj viac najlepších kamarátov.
Asi len proste treba nájsť správnych ľudí
Alebo neísť na Kofolu ale na poldeci
a naj kamaratku nemám... mám niekolko priateliek
Osobne mám dá sa povedať že najlepšieho kamoša, proste moja krvná skupina
Ale mám aj ďalších, kamarátky aj kamarátov, u ktorých by "ako sa máš" nebolo len zo slušnosti
a otázka ako sa máš je podla mňa už len viac-menej taká konverzačná
Mám 4 fakt dobrých kamarátov.
U ostatných to neviem posúdiť.
my napr. nie sme žiadna partia, každý z nás je taká samostatná jednotka potulujúca sa svetom a nikam nepatriaca. a možno o to viac máme k sebe bližšie.
@dee99 vidíš,máš tu veľa depresívnych ľudí,aspon zapadneš Poprípade nájdeš partnera ...
a teraz fungujem už iba vo dvojici s priateľom
čiže ja kašlem na všetkých
Ale vzťah s kamarátmi je rovnaký ako s priateľom. Treba ho budovať a upevňovať. Nie len čakať kým mi ten druhý zavolá...
mam to stastie ze poznam uzasnych ludi s ktorymi sa nemusim vidiet aj pol roka a nasledne stretnutie je uprimne, bez pretvarky a nad poharom vinka trva do rannych hodin
a samozrejme, ze mam mojich naj priatelov, s ktorymi komunikujem pravidelne - to su roky budovane vztahy ktore si nedam za nic na svete. a nie je nic krajsie nez len byt s tou osobou a citit take prijemne teplo na dusi. niekedy netreba vela hovorit na to, aby clovek citil ze ten druhy je v danej chvili so mnou, vnima ma a zalezi mu na mne.
Sú kamaráti a priatelia. S kamarátmi sa chodím zabaviť, no nie sú to ľudia, ktorým by na mne naozaj záležalo.
A priatelia sú tí ktorým na mne naozaj záleží. Tých sídce nie je veľa, ale aj jeden ozajstný priateľ je lepší ako milión falošných