Oblak (hovorovo mrak alebo mračno) je viditeľná sústava malých častíc vody alebo ľadu (prípadne iných látok) v atmosfére Zeme alebo iných planét. Oblaky vznikajú vtedy, keď sa vlhkosť vo vzduchu kondenzuje na kvapky alebo ľadové kryštáliky. Výška, v ktorej sa dej odohráva, býva rôzna a nazýva sa rosný bod. Závisí od stability vzduchu a množstva prítomnej vlhkosti. Typická oblaková kvapka alebo ľadový kryštálik má v priemere približne 0,01 mm. Studené oblaky tvoriace sa vo veľkých výškach obsahujú iba ľadové kryštáliky, nižšie teplejšie oblaky obsahujú iba vodné kvapky a zmiešané oblaky oboje.
Často sa objavuje mylný názor, že oblaky sú zložené z vodnej pary. Nie je to pravda, pretože samotná vodná para je neviditeľná bez ohľadu na výšku a hustotu. Oblaky predstavujú vodu v kvapalnom alebo pevnom skupenstve.
Oblaky sa odlišujú vzhľadom, výškou, v ktorej vznikajú, aj vlastnosťami. Tieto rozdiely sú základom medzinárodného systému ich klasifikácie. Táto klasifikácia je odvodená od klasifikácie, ktorú zaviedol v roku 1803 Luke Howard. Názov mrakov sa tvorí kombináciou štyroch latinských slov: cirrus (riasa alebo kučera), stratus (vrstva alebo sloha), nimbus (dážď) alebo cumulus (kopa). Spomínaná klasifikácia obsahuje 10 základných typov. Len z niektorých typov oblakov padajú pevné alebo kvapalné zrážky.
Za oblaky sa niekedy považujú aj prírodné alebo umelé viditeľné útvary z malých častíc, napríklad z výbuchu sopky, požiaru, kondenzačnej stopy po prelete lietadla či atómový hríb.
Podľa výšky možno oblaky zaradiť medzi vysoké (5-13 km nad povrchom zeme), stredné (2-7 km) a nízke (0-2 km). Búrkový oblak kumulonimbus, nie je zaradený do žiadnej výškovej kategórie, pretože sa rozprestiera súčasne vo všetkých výškach. Najväčšia výška, v ktorej sa ešte oblaky bežne nachádzajú, je 20 km a aj to len v rovníkových oblastiach. Minimálna výška nie je nijako vymedzená, pretože oblak môže doslova "ležať na zemi". Vtedy sa nazýva hmla.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
12 komentov
[IMG]
[/IMG]
@1 Mm, to je uzitocne . Dakujem!!
njó, tak myslím že je to 5000 až 13 000 metrov
@Orfea2 A Ty co? Ides (merat) so mnou?
Oblak (hovorovo mrak alebo mračno) je viditeľná sústava malých častíc vody alebo ľadu (prípadne iných látok) v atmosfére Zeme alebo iných planét. Oblaky vznikajú vtedy, keď sa vlhkosť vo vzduchu kondenzuje na kvapky alebo ľadové kryštáliky. Výška, v ktorej sa dej odohráva, býva rôzna a nazýva sa rosný bod. Závisí od stability vzduchu a množstva prítomnej vlhkosti. Typická oblaková kvapka alebo ľadový kryštálik má v priemere približne 0,01 mm. Studené oblaky tvoriace sa vo veľkých výškach obsahujú iba ľadové kryštáliky, nižšie teplejšie oblaky obsahujú iba vodné kvapky a zmiešané oblaky oboje.
Často sa objavuje mylný názor, že oblaky sú zložené z vodnej pary. Nie je to pravda, pretože samotná vodná para je neviditeľná bez ohľadu na výšku a hustotu. Oblaky predstavujú vodu v kvapalnom alebo pevnom skupenstve.
Oblaky sa odlišujú vzhľadom, výškou, v ktorej vznikajú, aj vlastnosťami. Tieto rozdiely sú základom medzinárodného systému ich klasifikácie. Táto klasifikácia je odvodená od klasifikácie, ktorú zaviedol v roku 1803 Luke Howard. Názov mrakov sa tvorí kombináciou štyroch latinských slov: cirrus (riasa alebo kučera), stratus (vrstva alebo sloha), nimbus (dážď) alebo cumulus (kopa). Spomínaná klasifikácia obsahuje 10 základných typov. Len z niektorých typov oblakov padajú pevné alebo kvapalné zrážky.
Za oblaky sa niekedy považujú aj prírodné alebo umelé viditeľné útvary z malých častíc, napríklad z výbuchu sopky, požiaru, kondenzačnej stopy po prelete lietadla či atómový hríb.