Podľa mňa každého chlapca viac priťahujú, pretože sa tvária nedobytné. Len aby to neprehnali, ako to zvyknem preháňať ja. Ja som nadmerne hrdý(mám to po mame). Už som si par krát pokazil niektoré kontaktáže(prepáčte iné slovo ma nenapadlo) napr. dopisoval som si s dievčaťom, ktoré ma potom chcelo skúšať. Jednoducho neodpisovala a ja som mal príliš veľkú hrdosť opýtať sa jej, prečo nepíše. Potom si už myslela že mi na nej vôbec nezáleží a už bol koniec.
Aj ja mám po mamke hrdosť,niekedy až nezdravú...takým spôsobom som si už pokašľala veľa , vzťahov, niekedy by som to chcela odložiť na bok a tváriť sa ako niektoré dievčatá...úsmev, hlboký výstrih a daváj...
Lenže to, som neprístupná...a to ma štve...
Ako ja nemám problém kecať...vidíš ani virtuálnym spôsobom ani vtedy, ked´ som s niekým fyzicky...ále , ked´ sa niečo črtá tak sa zatnem a začínam byť až chorobne perfekcionistkou v každom smere...a nevedome chalan urobí chybu...neriešim, musí si to uvedomiť sám...žiadne prezvánania, smsky, pohľady...
akože ja nechapem hrdost ! kamaratka mala velmi rada jedneho chalana a on mal problemy a tak sa neozyval.. ona mala svoju hrdost a sa mu neozvala a nespytala čo sa deje pretože on sa mal ozvat (o problemoch nevedela) a posrala si to.. keby kašlala na poondatu hrdost ma krasny vztah.. ja som na tom naopak.. ja som svoju hrdost nekam uplne zahodil .. nechapem.. ja cem nejaku hrdost.. ( takto si može so mnou robit čo chce.. takže odpoved na otazku.. bud taka aka si a komu sa nepači tak je to jeho problem.. no ne?
A Lakino- chápem ťa, bola hlúpa... ja mám šťastie v tom, že viem rozlíšiť, kedy treba priateľovi/ke pomôcť a vtedy hrdosť zamení úprimná láska a pochopenie-a vtedy som pani terapeutka
Dúfam, že raz budem taká ako ty...zaľúbená až tak veľmi, že hrosť,nedobytná pevnosť, opadne
je dolezite,aby dievca bolo hrde....ale niekedy sklzne hrdost az k namyslenosti, a to uz nie je dobre....
ja som hrda na to,aka som,aky som clovek...ale nikdy nie som namyslena a ani sa nepovysujem nad ostatnych...to nie je spravne...vsetci sme z rovnakeho cesta...
Chcela by som reagovat nato co si povedal ty Drag-on... Lenze co potom ked su obaja hrdy ...hm?? potom to vzdy takto skonci??Lebo ani jeden sa nebude schopny ospravedlnit??Tak potom je to dobre byt hrdy alebo nieje?? ja uz neviem (
milá Domi44 pofiem ti!.. ale vážne! ja som to zažila! Ale ako tak rozmýšľam...asi sme za našu,hrdosť,skrývali ten zvláštny pocit, nedostatok istoty jedného v druhom...čo ak..?
tak ja už nefiem možno je to dobré a možnmo nie!podľa mňa Hrdosť vychádza z príliš veľkej hlúposti a strachu, hoci si to nechceme alebo vedome nefieme priznať...
Možno sa Drag-on iba bál budúceho vzťahu z tou holkou rovnako ako som sa ja bála toho svojho-A vysvetlenie? ,,Som hrdá"...asi?nefiem či sila tohto slovíčka je adekvátna voči môjmu správaniu..
a teraz rozmýšľam, že vdaka založeniu tejto diskusie so mprišla na definíciu mojej hrdosti.. tak vám véľmi pekne dakujem!všetkým
Ja chapem hrdost, ako prejav toho, nakolko si vazim samu seba.. a poviem vam pre mna nie je asi horsi pocit,ako ked idem pod svoju hodnotu(pod hranicu svojej hrdosti). Vtedy sa citim ako clovek uplne ponizena..
ach kua.. teraz som odpisany spoločnostou že katey? hm.. ae tak zase ked mam nejaku hrdost jo? a stane sa nejaka vec.. napr chodiš s niekym ona neco zisti a naštve sa a už sa nece vypravat.. ale to čo zistila neni celkom pravda.. budeš davat bacha aby si nešla pod svoju hrdost a neozval(a) sa prvý(a)? aebo chytiš telefon a snažis sa vysvetlit..neviem.. su ludia pre kt by som spravil všetko..a takí ludia to zase nezneuživajú takže neviem.. ked uvidite na ulici nekoho bez hrdosti tak to som ja..
Lakino--> zle sme sa pochopili.. tam nejde o hrdost, jasne ze schmatnem telefon a vysvetlim mu to.. To nepovazujem, za prejav toho, ze nemam svoju cenu.. Skor som to myslela v konkretnej situacii, co sa mi aj minule stala..
Chodila som s chalanom a on sa so mnou rozisiel, fakt velmi som ho lubila a aj po rozchode som chcela byt silou-mocou s nim, aj ked on nechcel..a ja som sa mu snazila vsemoznym sposobom "vopchat do obrazu" a jeden den pohar pretiekol a zistila som, ze sa len ponizujem a to bol velmi zly pocit, ked som bola ochotna ponizovat sa kvoli cloveku, ktory si to ani nevazi... asi tak som chapala to, ze clovek ide pod svoju hrdost
fúha...) no sviňa je ta hrdosť, hrá sa s nami ako sa jej zapáči....
ale nie! ja som fakt dosť hrdá(napr:ked´ ma niekto nahnevá , nepoviem mu dôvod, nech sa potrápi a zamýšľa sa tak ako ja , ked´ som dumala prečo sa tak zachoval/a..
aj s niekým sa pohádam no ani nie pohádam proste dôjde k nedorozumeni..a ja som !vždy!tá, ktorá to začne riešiť....už ma to ne-ba-víííííííí
áno!rozmášľala som otom...ale človek, ktorý ťa má skutočne rád, snád´ vie, kedy ti ublíži...proste ja sa nehrám na pyšnú princeznu...myslím si, že skutočný priateľ by mal vedieť, čo máš a nemáš rada...no je to ťažké a rozumiem tomu, čo mi hovoríš...
nio v nmohých prípadoch ľudia skutočne!nechcú vedieť čo ma trápi...bolo by náročné riešíť to.. pre nich...
to áno!!! máš pravdu! ide o to, že ja sa netvárim, že som silná...ale je ponižujúce (pre mňa)-úbohé tváriť sa, že mi nič nie je , ked´ opak je pravdou...tak radšej prejavím hrdosť, vdaka ktorej sa zo mňa stáva ľadová kráľovná...a potom trpím ja a aj dotyčná osoba..
Hm.. aj ja zastavam nazor povedat si vsetko do oci a hned! Dlho som to tak nerobila, tajila som to, co sa deje-zo strachu a trapila som sa aj ja aj priatel, nakoniec sa to skoncilo skaredym rozchodom, lebo kazdy si myslel nieco ine a vzniklo z toho jedno obrovske nedorozumenie. Ked sme sa o tom s odstupom casu rozpravali, bol strasne smutny, zelen komunikacia mohla zachranit nas vztah.. BLBE! Od vtedy sa snazim hovorit hned, co ma trapi aj s rizikom toho, ze to niekomu nebude pohodlne.. Ale aspon mam cisty stit!
no!tak toto som robila stále, ked´ som mohla...ale je FAKT na pixu! ked´ to niekomu povieš a má to v paži...
Vždy!!! ked´ sa vyskitol problém, bola som naštartovaná ho riešiť-vždy! ale už to tak robiť ne-bu-dem! a prečo aj?! človek si myslí, že po takom rozhovore, sa to zlepší a úrčití ľudia urobia opäť tak stuoindnú chybu...a do kedy to má človek znášať a má byť vždy pripravený na rozhovor s osobou, ktorá si ťa neváži na toľko aby ti už vedome neubkližovala..???
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
26 komentov
Aj ja mám po mamke hrdosť,niekedy až nezdravú...takým spôsobom som si už pokašľala veľa , vzťahov, niekedy by som to chcela odložiť na bok a tváriť sa ako niektoré dievčatá...úsmev, hlboký výstrih a daváj...
Lenže to, som neprístupná...a to ma štve...
Ako ja nemám problém kecať...vidíš ani virtuálnym spôsobom ani vtedy, ked´ som s niekým fyzicky...ále , ked´ sa niečo črtá tak sa zatnem a začínam byť až chorobne perfekcionistkou v každom smere...a nevedome chalan urobí chybu...neriešim, musí si to uvedomiť sám...žiadne prezvánania, smsky, pohľady...
Normálne závidím holkám, ktoré sú ,normálné,
A Lakino- chápem ťa, bola hlúpa... ja mám šťastie v tom, že viem rozlíšiť, kedy treba priateľovi/ke pomôcť a vtedy hrdosť zamení úprimná láska a pochopenie-a vtedy som pani terapeutka
Dúfam, že raz budem taká ako ty...zaľúbená až tak veľmi, že hrosť,nedobytná pevnosť, opadne
ja som hrda na to,aka som,aky som clovek...ale nikdy nie som namyslena a ani sa nepovysujem nad ostatnych...to nie je spravne...vsetci sme z rovnakeho cesta...
máš pravdu..ale namyslenosť nepochádza zo sebaúcty ale z pocty, ktorú ľudia ponúkajú z dôvodu, že,,obal,, sa im páčil..
no myslím, že taká hrdosť dokáže strášne ublížiť, najmä tým, ktorí ju nevedia prekonať vo svojom vnútri...
tak ja už nefiem možno je to dobré a možnmo nie!podľa mňa Hrdosť vychádza z príliš veľkej hlúposti a strachu, hoci si to nechceme alebo vedome nefieme priznať...
Možno sa Drag-on iba bál budúceho vzťahu z tou holkou rovnako ako som sa ja bála toho svojho-A vysvetlenie? ,,Som hrdá"...asi?nefiem či sila tohto slovíčka je adekvátna voči môjmu správaniu..
a teraz rozmýšľam, že vdaka založeniu tejto diskusie so mprišla na definíciu mojej hrdosti.. tak vám véľmi pekne dakujem!všetkým
Chodila som s chalanom a on sa so mnou rozisiel, fakt velmi som ho lubila a aj po rozchode som chcela byt silou-mocou s nim, aj ked on nechcel..a ja som sa mu snazila vsemoznym sposobom "vopchat do obrazu" a jeden den pohar pretiekol a zistila som, ze sa len ponizujem a to bol velmi zly pocit, ked som bola ochotna ponizovat sa kvoli cloveku, ktory si to ani nevazi... asi tak som chapala to, ze clovek ide pod svoju hrdost
ale nie! ja som fakt dosť hrdá(napr:ked´ ma niekto nahnevá , nepoviem mu dôvod, nech sa potrápi a zamýšľa sa tak ako ja , ked´ som dumala prečo sa tak zachoval/a..
aj s niekým sa pohádam no ani nie pohádam proste dôjde k nedorozumeni..a ja som !vždy!tá, ktorá to začne riešiť....už ma to ne-ba-víííííííí
nio v nmohých prípadoch ľudia skutočne!nechcú vedieť čo ma trápi...bolo by náročné riešíť to.. pre nich...
Vždy!!! ked´ sa vyskitol problém, bola som naštartovaná ho riešiť-vždy! ale už to tak robiť ne-bu-dem! a prečo aj?! človek si myslí, že po takom rozhovore, sa to zlepší a úrčití ľudia urobia opäť tak stuoindnú chybu...a do kedy to má človek znášať a má byť vždy pripravený na rozhovor s osobou, ktorá si ťa neváži na toľko aby ti už vedome neubkližovala..???
Poviem Vám, niekedy je lepšie pozrieť sa na vec z viacerých strán a až potom pokračovať ďalej. Dvakrát meraj a raz strihaj- ako sa hovorí..
Len veľký človek si vie priznať svoje chyby a znášať ich následky. Dospieť k tomu chce veľa veľa času rozmýšľať o svojich činoch.