myslim ze to zalezi aj na tom, akej ste viery atd..... ale myslim tym ze ci verite ne duchov? akoze ne sa stali uz take nevysvetlitelne javy a veci tak ja neviem ci verim na ne... =/ a co vy?
áno verím... teraz prednedávnom ked zomrel sused v tú hodinu čo zomrel, tak mi klopal na dvere niekto ( a nie nebol to nikto z rodiny a klopanie ľudí už poznám )
keď zomrel môj dedko tak v tú istú hodinu spadlo zrkadlo...to by nebolo až také záhadné keby sa presne to isté nestalo aj keď zomrela babka a presne to isté zrkadlo...možno to nie je až taký skvelý argument ale verím na duchov
Ani nevím jestli věřit nebo nevěřit, ale podělím se s vámi o mé zvláštní události... na začátek upozorňuji, že jsem nebyla pod vlivem alkoholu ani pod ničím jiným
Bylo mi asi 12 let, pořád jsem chodila do knihovny... samozdřejmě na primě dávali furt seriál"čarodějky" a když jsem byla v knihovně tak jsem si na internetu našla a vytiskla papíry(jakoby knihy stínů-byly tam různá zaříkadla a tak) přišla jsem z knihovny domů...a byla jsem v kuchyni s máti a četla jsem nahlas ty zaříkadla a máti mi řekla"nečti to" samozdřejmě jsem si z toho dělala srandu a furt jsem četla a ohromná prdel to byla... a najednou mi ty papíry vyletěly z ruky, v tu chvíli jsem zůstala prostě sedět ani jsem se nepohnula, ruce jsem měla pořád stejně, jako když držím ty papíry a ten strach, mráz po zádech a já celá ztuhlá...po chvilce jsem po těch rozházenejch papírech na zemi skočila a vyhodila je do koše..do dneška si to nedokážu vysvětlit..(nebylo otevřený okno a ani mi to "snad" nikdo nevytrhl z ruky)..prostě nevím co to bylo,ale od tý doby mam z těhle věcí respekt. Je to asi měsíc, když jsem byla doma sama (máme velkej barák) tak jsem už usínala v posteli, televizi jsem měla vypnutou a už jsem si jen ve vzpomínkách přehrávala celej den a tak jsem se zaposlouchala do toho ticha a koukala jsem před sebe do tmy a uslyšela jsem zvuk..zvuk jak když někdo dýchá, přímo před mým obličejem, asi se mi to jen zdálo, ale málem jsem po******* strachy.
Kdyby tohle psal někdo cizí a já to četla, nevěřila bych tomu a tak budu chápat i vás, když si budete dělat prdelky,ale já sama vím, jak to doopravdy bylo, tak jsem se jen chtěla podělit.
Toto všetko je len ľudská nevedomosť. Začiatok a ani koniec života nedokáže vysvetliť (bez toho aby sa to dalo vyvrátit) žiadny človek na svete, tak sme si vytvorili boha, duchov a veci s nimi spojené. No ak naozaj existuje posmrtný život (bez problémov, starostí), tak aký význam má tento život? Prečo starneme, trápime sa, tvrdo pracujeme aby sme mohli prežiť deň, ked po smrti nás čaka niečo večné, pekné, bezbolestné atd. ?
A aj keby duchovia existovali, tak je dosť absurdné, aby mali ľudskú podobu. Vy veriaci človeka delíte na telo a dušu, ktorá po smrti opustí telo. Ako je potom možné že tá duša má ľudskú podobu, keď je mimo tela? Ako môže mať niečo neviditeľné, nehmotné tvar a farby? Ako tá duša môže ovládať telo, keď riadiace centrum je už niekde rozložené 4 metre pod zemou?
@puco90 položil dobrú otázku: "Prečo by mal byť duch? ". Chcel by som niekoho vidieť, kto na to dokáže odpovedať.
no tak toto som sa pýtala dnes v škole a rozoberali sme príhody ale sama neviem či tomu mám veriť =/ je to ťažké
@rubincris ak to vážne tak bolo tak to dýchanie fuh. ja sa bojím ešte aj keď počujem divný zvuk v izbe a nie to ešte keď by som počula niekoho dýchať. bŕŕŕ
ja som raz isla so sesterkou bolo pekne a asi v behom 2 minut ( + - ) sa zatiahlo a zacala zavyjat neaky pes...a mali sme zvlastny pocit ako keby nas niekto sledoal....moja sesterka sa rozplakala ze videla ducha...ale ona je mala.... 8- rocna
@sweetheart275 bylo to tak, teď už radši usínám se sluchátky v uších nebo celkově na tyhle věci nemyslí, ono je to lepší nehrabat se v takových věcech...
Neverim na duchov ... ale verim tomu, ze ludia toho este vela nepoznaju a co uz poznaju si casto nevsimaju a kedze vinnik musi byt ... tak tu mame duchov, rozne sily a javy a p.
verím a verím aj v boha síce nie úplne tak ako je to v cirkvi ale verím a verím že je niečo medzi životom a smrťou a aj že niektorí ľudia sú ešte niečím pripútaní k zemi lebo existujú okamihy ktoré človek nevie vysvetliť a keď cítime prítomnosť neakej osoby, ktorá zomrela alebo neakú energiu.
@nothingornothing Uhoľ pohľadu písal si: No ak naozaj existuje posmrtný život (bez problémov, starostí), tak aký význam má tento život? ja sa pýtam: No ak neexistuje posmrtný život (bez problémov, starostí) a smrť je totálny koniec, tak aký význam má tento život? nie, nie som veriaci v boha
svet nie je hmotný a všetko je viac ilúzia ako realita samotná hmota, na ktorú sa spoliehame je ilúzia. vidíme to, čo vidia naše oči? alebo vidíme to, čo zo signálov z očných nervov utvorí náš mozog. a preto je dôležitejšie to, v čom veríme, než to, čo vidíme... a preto verím v energie duší, ktoré naše oči možno aj vidia, ale náš obmedzený mozog to nedokáže interpretovať a tak to filtruje...
verím a bojím sa ich... u nás doma stále "strašilo"... so sestrou sme z toho boli vždy presdposraté keď nás naši nechávali doma samé,, ale akosi som si na to už zvykla a skoro to nevnímam
@cipobh ked to spojíme, tak to môžme uzavrieť tak, že náš život nemá zmysel v žiadnom prípade .
Ale nie. Ja si myslím, že práve to je dôvod byť, keď po smrti už nič nie je. Ťažko sa mi to vysvetluje, ale tak nejak to ja chápem. Každý človek sa narodí s nejakými potrebami a strachom zo smrti. Všetci chceme v tomto živote dosiahnuť nejaké ciele. Nie preto, že musíme, ale my to chceme (nikto predsa nechce žiť v zlých podmienkach a chudobe a aj keď sa tam niekto ocitne, tak so životom neskončí, pretože strach zo smrti je veľmi velký (až na pár vínimiek) ). Takže si myslím, že náš život nejaký zmysel má, ale aký to sa asi nikdy nedozvieme. To ten mozog nám hovorí: "rob dačo, lebo zomrieš". A ty to spravíš, lebo zomrieť nechces. Aj keď dakto povie, že bude duch a veci s 'tym spojené, jeho veriaca časť nikdy nie je silnejšia ako neveriaca časť (viera je len uspokojovanie nevedomosti). Niekedy verili, že aj oheň je nadprirodzená vec a dnes?
Možno to zo mňa nevyžaruje, ale ja som sčasti veriaci (teda verím v nehmotného boha). Verím v nehmotný svet, verím že ľudský mozog vidí len to čo vidieť môže (ako si napísal) a existuje niečo nad nami. Ale v posmrtný život a duchov? To je už podľa mňa prehnané. Veď si predstav ten svet duchov. Ak dlho existuje život na Zemi? A keby sa mal v posmrtnom živote objaviť každý vyhasnutý život, tak ... hh to číslo sa nedá ani predstaviť.
@nothingornothing v posmrtný život opísaný v biblii (večný raj a podobne) na to neverím... čo sa týka množstva duší po smrti je to podpobné, ako keď vedci hovoria, že vesmír bol napočiatku malý ako hrášok a mal nekonečnú hustotu... nepredstaviteľné, avšak vraj možné...ale v zástupy duchov neverím ... a čo človek, ktorý po narodení zomrie... bol to človek? dostane ešte druhú šancu? či mal iba smolu... kedy sa človek stáva človekom a individuálnou osobnosťou?
no a zaujala ma tvoja veta " To ten mozog nám hovorí: "rob dačo, lebo zomrieš". " nejaká časť teba (a nie len teba) verí, že nie si chodiaci mozog alebo jeho súčasť... ak nie sme súčasťou mozgu, mozgová smrť sa nás netýka... poznám prípady, kedy človek prišiel o takmer polovicu mozgu a napriek tomu funguje a je to ON... vedci preskúmali už celý náš mozog, nikde NÁS nenašli, tým myslím NÁS ako pozorovateľov... kde teda sme? a kto teda sme?
a čo ak už nad nami nič nie je a MY sme vrchol všetkého... veď vieme vlastnou vôľou ovplyvňovať veci a deje okolo nás... zdá sa to nereálne? a preto môže byť naše "hmotné" (hmota nie je to za čo sme ju považovali a mnohí ešte považujú) telo výsledkom naši tvorivých schopností a verím, že aj je... ale na rozdiel od našich tiel, MY smrťou naštastie nekočíme...
Na duchov verím, verím na energiu, ktorú dokáže duša vyprodukovať. A nemyslím si, že je správne zavrhovať takéto veci, pretože nikto nevie ako to v skutočnosti naozaj je. Ja by som vám tu mohla oponovať s argumentami, ktoré vychádzajú napr. z Platónovej alebo Baconovej filozofie atď atď. Ale načo? Nikdy som nemala potrebu miešať sa niekomu do viery a presviedčať ho o svojej pravde, pokiaľ ho tá jeho robí šťastným. Ale späť k duchom. Áno, verím na nich. Áno, mám veľa skúseností. A áno, nebudem vám tu o nich písať, nemienim byť predmetom nejakej žabomyšej vojny o tom, ktorý svet reálne existuje a ktorý nie
v podstate duchovia nie sú môžu to byť len nejaké uvoľnené energie ktoré človek posial nevybádal a preto ich priraďujeme k duchom alebo nadprirodzeným veciam veď pozrite sa len na to koľko človek objavil za posledných 5000 rokov ?? a koľko je vecí prisúdených ešte ľuďom objaviť??
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
38 komentov
Bylo mi asi 12 let, pořád jsem chodila do knihovny... samozdřejmě na primě dávali furt seriál"čarodějky" a když jsem byla v knihovně tak jsem si na internetu našla a vytiskla papíry(jakoby knihy stínů-byly tam různá zaříkadla a tak) přišla jsem z knihovny domů...a byla jsem v kuchyni s máti a četla jsem nahlas ty zaříkadla a máti mi řekla"nečti to" samozdřejmě jsem si z toho dělala srandu a furt jsem četla a ohromná prdel to byla... a najednou mi ty papíry vyletěly z ruky, v tu chvíli jsem zůstala prostě sedět ani jsem se nepohnula, ruce jsem měla pořád stejně, jako když držím ty papíry a ten strach, mráz po zádech a já celá ztuhlá...po chvilce jsem po těch rozházenejch papírech na zemi skočila a vyhodila je do koše..do dneška si to nedokážu vysvětlit..(nebylo otevřený okno a ani mi to "snad" nikdo nevytrhl z ruky)..prostě nevím co to bylo,ale od tý doby mam z těhle věcí respekt. Je to asi měsíc, když jsem byla doma sama (máme velkej barák) tak jsem už usínala v posteli, televizi jsem měla vypnutou a už jsem si jen ve vzpomínkách přehrávala celej den a tak jsem se zaposlouchala do toho ticha a koukala jsem před sebe do tmy a uslyšela jsem zvuk..zvuk jak když někdo dýchá, přímo před mým obličejem, asi se mi to jen zdálo, ale málem jsem po******* strachy.
Kdyby tohle psal někdo cizí a já to četla, nevěřila bych tomu a tak budu chápat i vás, když si budete dělat prdelky,ale já sama vím, jak to doopravdy bylo, tak jsem se jen chtěla podělit.
A aj keby duchovia existovali, tak je dosť absurdné, aby mali ľudskú podobu. Vy veriaci človeka delíte na telo a dušu, ktorá po smrti opustí telo. Ako je potom možné že tá duša má ľudskú podobu, keď je mimo tela? Ako môže mať niečo neviditeľné, nehmotné tvar a farby? Ako tá duša môže ovládať telo, keď riadiace centrum je už niekde rozložené 4 metre pod zemou?
@puco90 položil dobrú otázku: "Prečo by mal byť duch? ". Chcel by som niekoho vidieť, kto na to dokáže odpovedať.
@rubincris ak to vážne tak bolo tak to dýchanie fuh. ja sa bojím ešte aj keď počujem divný zvuk v izbe a nie to ešte keď by som počula niekoho dýchať. bŕŕŕ
svet nie je hmotný a všetko je viac ilúzia ako realita samotná hmota, na ktorú sa spoliehame je ilúzia. vidíme to, čo vidia naše oči? alebo vidíme to, čo zo signálov z očných nervov utvorí náš mozog. a preto je dôležitejšie to, v čom veríme, než to, čo vidíme... a preto verím v energie duší, ktoré naše oči možno aj vidia, ale náš obmedzený mozog to nedokáže interpretovať a tak to filtruje...
Ale nie. Ja si myslím, že práve to je dôvod byť, keď po smrti už nič nie je. Ťažko sa mi to vysvetluje, ale tak nejak to ja chápem. Každý človek sa narodí s nejakými potrebami a strachom zo smrti. Všetci chceme v tomto živote dosiahnuť nejaké ciele. Nie preto, že musíme, ale my to chceme (nikto predsa nechce žiť v zlých podmienkach a chudobe a aj keď sa tam niekto ocitne, tak so životom neskončí, pretože strach zo smrti je veľmi velký (až na pár vínimiek) ). Takže si myslím, že náš život nejaký zmysel má, ale aký to sa asi nikdy nedozvieme. To ten mozog nám hovorí: "rob dačo, lebo zomrieš". A ty to spravíš, lebo zomrieť nechces. Aj keď dakto povie, že bude duch a veci s 'tym spojené, jeho veriaca časť nikdy nie je silnejšia ako neveriaca časť (viera je len uspokojovanie nevedomosti). Niekedy verili, že aj oheň je nadprirodzená vec a dnes?
Možno to zo mňa nevyžaruje, ale ja som sčasti veriaci (teda verím v nehmotného boha). Verím v nehmotný svet, verím že ľudský mozog vidí len to čo vidieť môže (ako si napísal) a existuje niečo nad nami. Ale v posmrtný život a duchov? To je už podľa mňa prehnané. Veď si predstav ten svet duchov. Ak dlho existuje život na Zemi? A keby sa mal v posmrtnom živote objaviť každý vyhasnutý život, tak ... hh to číslo sa nedá ani predstaviť.
no a zaujala ma tvoja veta " To ten mozog nám hovorí: "rob dačo, lebo zomrieš". " nejaká časť teba (a nie len teba) verí, že nie si chodiaci mozog alebo jeho súčasť... ak nie sme súčasťou mozgu, mozgová smrť sa nás netýka... poznám prípady, kedy človek prišiel o takmer polovicu mozgu a napriek tomu funguje a je to ON... vedci preskúmali už celý náš mozog, nikde NÁS nenašli, tým myslím NÁS ako pozorovateľov... kde teda sme? a kto teda sme?
a čo ak už nad nami nič nie je a MY sme vrchol všetkého... veď vieme vlastnou vôľou ovplyvňovať veci a deje okolo nás... zdá sa to nereálne? a preto môže byť naše "hmotné" (hmota nie je to za čo sme ju považovali a mnohí ešte považujú) telo výsledkom naši tvorivých schopností a verím, že aj je... ale na rozdiel od našich tiel, MY smrťou naštastie nekočíme...