Práve som dopozeral jeden film, a zamyslel som sw, že čo prežívali vojaci keď šli bojovať, keď bojovali, mali strach? Báli sa že zomrú,že už sa nevrátia domov k rodinám? Úzkosť alebo čo myslíte že preživali v danej chvíli? Aké mali myšlienky práve?
@mielikki viem že sa tam dozviem ale chcel som skôr vedieť vaš nazor, pytal som sa prave preto že vo filme mali take výrazi a išlo z nich take od strachu až po úplu akoby imunitu ako keby to bolo už všetko jedno...
vojny bez strelnych zbrani boli nieco ine , tam mal clovek osud vo svojich rukach , tak aky bol dobry mal sancu prezit , preto sa podla mna nebali az tak ako v takej 2. svetovej, mohli mat hociaky vycvik a mohlo ich trafit cokolvek odvsadial.
V niecom ako 2. svetova mali strach aj pred aj pri stretoch , strach ich udrzoval v opatrnosti a nazive.
pozrite si bratstvo neohrozenych to asi vystihuje najlepsie podla mna individualne ale pred bojom strach nervy niekto viac niekto menej a v boji uz podla mna ani nie viac ako o seba sa bojite o kamosov a viete ze ked bude na vas vidiet strach tak ze sa prenesie aj na nich lebo strach je nakazlivy
@mm47 nie je nutne pravda. Byt v prvej rade a vidiet oproti tebe rutiacu sa masu huciacich tiel ovesanych zelezom s vedomim, ze za tebou je niekto iny a tym padom nemozes ujst prec ak sa nieco zvrtne, pripadne sa pozerat na nestastnikov pred tebou ako jeden po druhom padaju aby na teba prisla konecne rada a ty si sa mohol zacat ohanat svojou zbranou... nic moc pocit podla mna.
@mm47 v modernej vojne mas aspon sancu sa nejak krit popripade dnes vyhrava vychcanejsia strana alebo ta ktora ma lepsiu technologiu aj ked to nieje pravidlo
Neviem ako to bolo napr za 2. sv. ale teraz sú také pravidlá pri stretoch s nepriateľom že napr, hlavným cieľom je guľometčík, hneď po ňom pancierovník, radista, prípadne iní navádzači, veľiteľ družstva, skupiny, roty a potom ostatné menej zaujímavé ciele. Tak keby mi pri nábore do ruky capnú guľomet zas by som išiel do boja s väčším strachom a o to menej by som vystrkoval hlavu. A či sa báli o to či sa vrátia k svojim rodinám ?
Myslíš že prežiť a splniť zadané úlohy ich fakt nútili "politické ciele" alebo skôr to že sa chceli vrátiť domov po kope ?
@ygor to je onicom fakt , ale myslim ze stale ovela lepsie ako sediet v clne , cakat kym sa otvoria dvere a zacne niekto palit s gulometom priamo do masy ludi (den D)
Lenže tu zohráva rolu XY faktorov. Záleží od charakteru človeka - niekto sa môže psychicky zrútiť a niekto to naopak môže znášať relatívne bez väčších problémov. V podvedomí každého však určite strach je - každá chvila môže byť tvoja posledná. Vo filme ti nikdy neukážu, a nikdy sa dokonale nestotožníš s tým čo oni museli prežiť. Osobne nedokážem byť natoľko empatický aby som sa do ich kože vedel vžiť. Čo viem z rozprávania vojakov ČSĽA z r. 1968, tak každý jeden hovoril, že mali strach. Bodaj by nie keď na teba pred bránou do kasárne čaká sedem tankov a 100 poliakov s nabitými samopalmi čakajúcich na povel.
Čo sa týka boja muža proti mužovi v časoch ke´d neexistoval strelný prach a palné zbrane. Síce tam človek mal život vo vlastných rukách, ale opäť - sedliak s vidlami nemal takmer žiadnu šancu proti ťažkoodencovi obrnenom od hlavy po päty, navyše s profesionálnym výcvikom. O nič ružovejšie to nemali ani Frantíci pri Kreščaku, kde ich zasypalo vyše 120.000 anglických šípov. Inak je to ale aj o mentalite danej doby - profesionálne cvičení bojovníci v stredoveku (šlachta, rytieri a pod.) boli schopní sa fanaticky biť pokým nepadla ich vlajka - čo znamelo, že elitní bojovníci, kt túto vlajku strážili sú vybití. Ak padla vlajka, padla pre nich nádej a vojsko sa vo väčšine prípadov rozutekalo.
To som už ale odbočil, nechal som sa strhnúť konverzáciou. Bezpečne však myslím môžeme tvrdiť, že strach v boji vždy bol aj bude...
Najhoršie chvíľe isto zažívali pred bojom- prvé vyrazenie do útoku či čakanie na útok, či protiútok- proste ten prvý moment či ho nezasiahne guľka alebo črepina granátu. Existujú prípady keď si dokonca vojaci nepamätali nič z boja. Veteráni brali boj samozrejme inak ako mladé bažanty ale vždy tam ostával strach. Samozrejme rozdiely boli aj v jednotkách. Elitné jednotky Waffen SS ako divízie Leibstandarte Adolf Hitler, či Das Reich si udržali najvyššiu bojovú morálku až do ich rozpustenia či zajatia. Ale ich spojenci ako Maďari či Taliani opúšťali bojové línie ešte pred začatím útokov a vystavovali tak krídla armády nebezpečenstvám- proste sa báli. To bolo napríklad pri bojoch v Maďarsku.
@horsiq no a ? kazdy film je nejakeho statu a o vojakoch nejakeho statu su tak isto natocene ako aj ruske podla mna band of brothers je najrealistickejsie natoceny presne dobove uniformy ktore si este zazili boje dokonca atd
Napr. ja nehovorim, ze Band of Brothers je zly film / miniserial, podobne ako mnohe zo sovietskych vojnovych filmov.
Avsak nedokazem sa s nimi stotoznit jednoducho preto, ze sa na vsetko pozeraju len z jednej strany a ich zakulisnym ucelom je v podstate podporovat vedomie, ze ich stat chcel vzdy kazdemu "pomahat" a "aka je ich armada hrdinska"...
Je nepochybne, ze Americania a Sovieti (dnes Rusi) trpia uz desiatky rokov utkvelou predstavou, ze ich cielom je "zachranovat svet" a vsetko usporiadat spravne (rozumej: PODLA SEBA)... Odhliadnuc od ruskej kinematografie, taketo "uzasne" posolstva o vlastnej vyvolenosti su pritomne v kazdom druhom americkom filme - a co je horsie, v USA su ludia natolko zblbnuti, ze ich "vodcovstvo sveta" uz beru ako samozrejmost, a kazdy, kto s tym nesuhlasi, je Nepriatel... Preco to vsak tlacia do hlav Europanom, ked ide o americky pohlad na svet?
Preto beriem taketo vojnove filmy s rezervou, aj ked ich v zasade respektujem.
A čo sa týka tej odvahy, najväčšiu motiváciu bojovať mali pravé tie nenávidené jednotky Waffen SS, najmä divízie ako Leibstandarte, Das Reich, dosť veľkými fanatikmi boli aj Totenkopf. Z cudzineckých jednotiek to napr. boli divízie ako Langermarck, Sturmbrigade Wallonien, ďalej aj dobrovoľníci z pobaltských štátov.
Rusi sa skôr spoliehali na kvantitu, než kvalitu a tak to aj vyzeralo. Nečudo, že Rusi mali najviac dezertérov...
@sturmer hej vsimol som si taky nepriatel pred branamy je excelentny aj ked vraj tiez skresleny propagandov a v 9 rote celkom sa mi pacil az na scenu s rambo stylom gulomet v ruke stojim a kosim co to da
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
29 komentov
V niecom ako 2. svetova mali strach aj pred aj pri stretoch , strach ich udrzoval v opatrnosti a nazive.
z nej vyviazol.
@mato969 bratstvo neohrozených ?
Ale inak...
Neviem ako to bolo napr za 2. sv. ale teraz sú také pravidlá pri stretoch s nepriateľom že napr, hlavným cieľom je guľometčík, hneď po ňom pancierovník, radista, prípadne iní navádzači, veľiteľ družstva, skupiny, roty a potom ostatné menej zaujímavé ciele. Tak keby mi pri nábore do ruky capnú guľomet zas by som išiel do boja s väčším strachom a o to menej by som vystrkoval hlavu. A či sa báli o to či sa vrátia k svojim rodinám ?
Myslíš že prežiť a splniť zadané úlohy ich fakt nútili "politické ciele" alebo skôr to že sa chceli vrátiť domov po kope ?
Čo sa týka boja muža proti mužovi v časoch ke´d neexistoval strelný prach a palné zbrane. Síce tam človek mal život vo vlastných rukách, ale opäť - sedliak s vidlami nemal takmer žiadnu šancu proti ťažkoodencovi obrnenom od hlavy po päty, navyše s profesionálnym výcvikom. O nič ružovejšie to nemali ani Frantíci pri Kreščaku, kde ich zasypalo vyše 120.000 anglických šípov. Inak je to ale aj o mentalite danej doby - profesionálne cvičení bojovníci v stredoveku (šlachta, rytieri a pod.) boli schopní sa fanaticky biť pokým nepadla ich vlajka - čo znamelo, že elitní bojovníci, kt túto vlajku strážili sú vybití. Ak padla vlajka, padla pre nich nádej a vojsko sa vo väčšine prípadov rozutekalo.
To som už ale odbočil, nechal som sa strhnúť konverzáciou. Bezpečne však myslím môžeme tvrdiť, že strach v boji vždy bol aj bude...
Napr. ja nehovorim, ze Band of Brothers je zly film / miniserial, podobne ako mnohe zo sovietskych vojnovych filmov.
Avsak nedokazem sa s nimi stotoznit jednoducho preto, ze sa na vsetko pozeraju len z jednej strany a ich zakulisnym ucelom je v podstate podporovat vedomie, ze ich stat chcel vzdy kazdemu "pomahat" a "aka je ich armada hrdinska"...
Je nepochybne, ze Americania a Sovieti (dnes Rusi) trpia uz desiatky rokov utkvelou predstavou, ze ich cielom je "zachranovat svet" a vsetko usporiadat spravne (rozumej: PODLA SEBA)... Odhliadnuc od ruskej kinematografie, taketo "uzasne" posolstva o vlastnej vyvolenosti su pritomne v kazdom druhom americkom filme - a co je horsie, v USA su ludia natolko zblbnuti, ze ich "vodcovstvo sveta" uz beru ako samozrejmost, a kazdy, kto s tym nesuhlasi, je Nepriatel... Preco to vsak tlacia do hlav Europanom, ked ide o americky pohlad na svet?
Preto beriem taketo vojnove filmy s rezervou, aj ked ich v zasade respektujem.
Rusi sa skôr spoliehali na kvantitu, než kvalitu a tak to aj vyzeralo. Nečudo, že Rusi mali najviac dezertérov...