Vrátili ste sa niekedy k niečomu, čo ste v minulosti zanechali?
V rámci jedného projektu na rozvoj osobnosti, som sa dostala k téme na štýl "Keď sa človek niečomu venuje dlho a potom to z nejakých príčin zanechá, zvyčajne sa k tomu po čase vráti zas".
Je strašne veľa vecí, ktoré podporujú aj vyvracajú to
Vždy, keď vyjde Slnko, zlezie sneh a trochu sa oteplí, vždy sa znovu snažím vrátiť k pred zimou zanechanému bicyklovaniu . Myslím, že je to do Tvojho projektu veľmi dôležitý záznam.
A mala som obdobie, kedy som trávila celé dni v dielni, potom to vymenila za televízor, následne nechala obe a teraz sa znovu strašne rada vraciam do dielne, už nejaké obdobie. Ale, na druhej strane.. aj k televízoru .
A priebežne mám obdobia, kedy píšem a kedy nepíšem. A kedy rozprávam a kedy nerozprávam. A tiež si občas poplačem. Hlavne pri cibuli. Ale boli i časy, kedy som cibuľu odmietala krájať.
no dakedy som kreslil a striekal grafitty.. a som sa na to vykaslal a teraz akosi zas chytam tahy do ruky..ale uz nepojdem na steny..teraz uz je vsetko legalne alebo uplne trestne..v podstate nelegalne plochy nebudem nicit..
konicky ma drzia uz 10 resp. 15 rokov.. v tom prvom pripade je to uz len akousi spolocenskou udalostou.
ale ta druha..do toho chcem zapojit aj syna,ak bude nejaky..
noo ja som niekoľko rokov kreslila a myslím že mi to už aj celkom šlo ale jeden deň ma napadlo že už ma to nenapĺňa a odvtedy som nenakreslila nič môže to byť rok-dva a ani ma to nejak neláka vlastne... občas ma napadne že by som niečo aj nakreslila ale potom zistím že ma nič nenapadá a kašlem na to.... dá sa to považovať ako odpoveď?
v minulosti som to robieval ale nakolko je to pomerne financne narocny konicek (modely, farby, pistole na striekanie, atd) a skladal som ich este na zakladnej, nemal som dost vlastnych prostriedkov
no a teraz sa k tomu pomaly vraciam.. zhromazdujem financie na kompletnu sadu striekacich pistoli, farieb, lakov, riedidiel atd a az bude vsetko zhromazdene, opat sa do toho pustim
pripadne tanec..chodil som dokopy asi 5 rokov na tanecnu a kedze sa chce frajerka naucit tancovat, prislo mi to presne vhod
Kebyže môžem trénovať basket u nás tak sa s radosťou vykašlem na MMA a pokračujem tam, kde som zanechal roky tvrdého tréningu...ak sa teraz pozriem na stenu, kde mám dres s mnohými medajlami, pohľad ma rujnuje a pýtam sa prečo muselo mesto stratiť podmienky pre basket a hlavne pre ročníky 95 a starších...fuck this systém...preto už nerobím kolektívny šport...
Ako 8 ročnú ma zapísali na violončelo. Hnevalo ma to, chcela som ísť na klavír. Hrala som 5 rokov a potom som si dala prestávku, vlastne som s tým chcela nadobro skončiť. Lenže začalo mi to neuveriteľne chýbať a po roku som sa prihlásila zas.
Hoci som ZUŠ skončila pred dva a pol rokom, chcem sa zas prihlásiť (do iného mesta), ale nepôjde to bez toho, aby som mala vlastné violončelo.
kedysi som pisala....vela vela vela, dve cele knizky som napisala, a potom aj zopar nedokoncenych veci...bolo to uz par rokov dozadu a nemyslim si, ze sa k tomu este vratim...neviem vlastne preco som prestala, ale je mi to luto...no mam pocit ze sa k tomu uz vratit nedokazem
ale so serialmi to mam takto napriklad, take etapy, kedysi som pozeravala kazdy den niekolko dielov...potom vobec nic dlho vobec vobec nic, a zas ano, a zas nic, a zas ano...
@anitchka , nie pre ročníky 95 a starších...tam sú 96 a mladší...a potom je tam iba Ačko...a aj tak basket na slovensku upadá no ....mohol som ísť do Ke len nechcem žmýkať peniaze z peňaženky rodičov...
iba take malickosti napriklad ze som hraval Sims 2 pred par rokmi a teraz som to zacal hravat znovu alebo ze som prestal pit nejaky druh alkoholu a neskor zase zacal ale tak s tohoto asi moc nepouzijes
ako 6-9 ročné dieťa som hrala bedminton, potom 6 rokov nie a dnes začínam znovu
na prvom stupni zš som chodila na španielčinu, potom 5 rokov nie a teraz som na španielskom gymnáziu (vrátila som sa k nej)
väčšinu mojich terajších najlepších priateľov tvoria ľudia, s ktorými sa poznám odmalička ale potom som sa s nimi roky nebavila a teraz k nim znovu vrátila
aha, ako malá som bola strašne fascinovaná ázijskou kultúrou (čína, japonsko....) ale cítila som sa preto divne, pretože to nikoho okolo mňa nezaujímalo, tak som sa na to vykašľala a dnes si denne dopisujem s ľuďmi z tých krajín.. počíta sa?
asi ako 6ročný som chodil na tenis, vydržal som niekoľko tréningov a potom som to nechal pretože ma to nebavilo a teraz to ozaj ľutujem, rekreačne ho samozrejme hrávam avšak nie je to to isté, vždy premýšľam ako by mi to asi šlo keby ma to chytilo za srdce vtedy asi tak ako teraz, ale už je neskoro začať takže užívam si tenis rekreačne a v telke jedine
ale ak je to relevantne tak som chodila na volejbal par mesiacov a mala som ho dost rada..ale odisla som odtial lebo ma spoluhracky akosi nemali v laske a postupne ma odtial vystvali.a odvtedy som nikde nehrala tak pravidelne pretoze som sa bala zapisat sa inam,kvoli tomu ze by ma zase nezobrali medzi seba
a doteraz si rada zahram,ale okrem skoly nie je kde..a vlastne aj keby bolo kde tak by som sa kvoli tej skusenosti na to nedala.svine hnusne namyslene
Osem rokov som plávala, aj závodne. Síce plávať viem, ale už nie som v takej kondičke, aby som vyhrávala ceny. Aj vodné pólo mi strašne chýba, ale to je taký bitkársky šport, kde sa pod vodou mláti a kope do nepríčetna
Potom mi chýba i tanec, lebo som bola úplne úžasne ohybná potom.
Gitara. Viac času na písanie, čítanie a kreslenie. Celkovo posledný rok nerobím nič kreatívne.
Veľa toho je. A tri roky som chodila na psychologicko - pedagogický kurz/krúžok, ale skončilo to, lebo bolo málo ľudí. To mi tiež veľmi chýba.
Osoby nie, kto raz odíde z môjho života, už sa do neho nevráti.
ešte na ZŠ som chodila na požiarnický krúžok a vykašlala som sa na neho ani neviem prečo .. asi kvôli tomu, že som sa chcela viac flákať po vonku ale celkom to ľutujem.. mohla som mať kopu zážitkov a ocenení
@georg21 jáj tak...to len také žvásty okolo toho, lebo som si nebola istá, či to správne ľudia pochopia, že čo od nich chcem, lebo sama som to nevedela dosť presne vyjadriť
Klavír a písanie. Ostalo to vo mne roky. Klavír som rozšírila o gitaru, ukulele, a basovanie na elektrickej gitare, plus základy huslí, no a písanie som rozšírila o kreslenie a maľovanie na steny (nemyslím grafity ani obrázky, myslím klasické steny izby ).
v prvej triede som začala písať a nikdy som neprestala.
pomedzi sa venujem všeličomu- napr. dva roky na strednej som neuveriteľne veľa kreslila/maľovala. teraz už vôbec. bolo to jednoznačné filtrovanie emócií, ako keď ti chýba nejaký vitamín, tak pudovo siahaš za jedlom,ktoré ho obsahuje. ja som pudovo potrebovala maľovať, dnes už nie
ale ako malá som sa zaujímala o kamene- akože minerály a tak, zbierala som mušle, dnes mi je na tyčku, keď sa musím napr. na geo učiť niečo o horninách. taktiež som mala fanatický záujem o obrovské morské živočíchy, z ktorých mi dnes behá mráz po chrbte. takže asi nie je pravidlo, že čo ťa baví raz, bude aj druhýkrát.
Ešte na ZŠ som sa venoval herectvu čo ma fakt velmi bavilo, miloval som tie hodiny a v podstate v detstve som chcel byť herec..No a potom prišlo rozhodovanie na strednu školu. Všetci mi tlačili že mám ísť na konzervátorium a to si vyžadovalo hudobný nástroj a spev..Čiže v polovičke 8 triedy ZS som nemal v podstate žiadny volný čas. Stále nejaké kružky.Potom sa mi zmenila učitelka na hereckom s ktorou som si tiež nesadol najlepšie a tak som sa na všetko vykašlal.
A teraz som druhak na SŠ a tento rok som sa vrátil k tomu herectvu..a dôvody boli tie že chcel som sa niečomu venovať..a spomenul som si na herectvo že to ma aj bavilo tak prečo nie znova.. A uvidíme ako skončím
písanie, skôr také denníkové, ale nezaznamenávam už presné dni a časy ako kedysi, skôr dlhé abstraktné umelecko filozofické tvrdenia, ale aj dlhé, aj keď nekvalitné výplody, k tomu sa pravidelne vraciam a prestávam s tým, je to skôr akoby nejaká psychoterapia pre mňa a niekedy to potrebujem, niekedy nie.
čítanie kníh, celé detstvo a vlastne donedávna som čítavala vyše 100 kníh ročne, pred rokom som takmer prestala, možno to súvisí so zavedením domácej wifiny :/ ono je to vlastne dosť smutné, a len pomaly sa k tomu vraciam, keďže momentálne nie som prihlásená do žiadnej knižnice a vlastne noačo, aj tie knihy čo mám doma mám problém dočítať...
vlastne aj k birdzeniu som sa vrátila, neraz, a teraz ma to drží zatiaľ najdlhšie
a ináč neviem, všetko, s čím som kedy začala, ma rýchlo prešlo a už sa nevrátilo
teda, vlastne, nedávno som začala zase chodiť do fitka, čo ma kedysi dosť bavilo, ale to som mala osobnú trénerku a bez nej som tam bola akosi stratená, ale zas nabehávam
a iné športy, hlavne bicyklovanie, ale zase to závisí od ročných období aj, v lete keď som chcela ísť na pivo tak som musela na bicykli
a ešte s fajčením furt končím a začínam zase, ale neviem, či sa to ráta, keď najdlhšie to boli asi 2 mesiace vlastne, zajtra prestávam zase, trimte mi paľce
Venovala som sa klavíru, kresleniu, športu (floorball) ale už 12-ty rok tancujem.Toho som sa nevzdala.. vrátila som sa ku klavíru, ale už len doma a takisto ked sa dá, kreslim (doma) už mimo umeleckých škôl. Popri škole sa to nedá zvládať.
Ja som od malicka tancovala, ale pred 2 rokmi som to zavesila na klinec lebo ma vsetci iba demotivovali a bola som slaba... Niekedy mi je luto ked vidim nejake tanecne sutaze, pripadne fotky na fb od kamosky ktora sla na konzervatorium... Asi sa uz k tancu ani nevratim lebo mi prinasal len deptanie a uz som aj zlenivela a prisla o rozsah...
spev - velmi vyznamna sucast mojho detstva, same slaviky, skolske, okresne a celoslovenske kola - ale ani to ma nejak nelaka, spievam strasne rada dodnes, ale na karaoke, to je tak vsetko, nejako profesionalne si neviem predstavit sa tomu venovat.
so spevom sa spajal klavir, co bolo nasilu nanutene umeleckou skolou ako nutnost k spevu - vydrzala som dva roky, vedela som obojrucne podla not zahrat, ale vzdy to bola pre mna drezura, nie radost.
spev a klavir vystriedala moja vasen - volejbal - tomu som sa venovala 6 rokov aktivne, pokracovala som aj na vyske, ale tam to upadlo pre zly kolektiv. urcite znova zavodne hrat nebudem, ale rada si rekreacne zahram.
cize sa ku vsetkemu vraciam tak nejak "rekreacne"
ale velke finale - vzdy som mala rada anglictinu, prve dva roky na vyske som ju mala, potom som si ju uz nezapisala a moje vedomosti zacali upadat - no rozhodla som sa ze aj kvoli uplatneniu aj kvoli tomu ze ma velmi bavi sa jej znova zacnem venovat a aj to robim, pripravujem sa na certifikaty, takze toto jedine by som mohla zaradit do kolonky ze som sa k tomu naozaj vratila a aj s tym aktivne ratam do buducnosti.
no, ale žiadne dlhé obdobie zanenia nemyslím. proste teraz posilka-chodila som tam skoro dva mesiace minimálne 2 krát, až 4 krát to týždňa tam a teraz som to nechala na tri týždne, lebo sa venujem učeniu, a aj napríklad boli prázdniny a do posilky chodím len na intráku- ale akonáhle budem mať po skúškach, vrátim sa k tomu
čítanie- to také obdobia mám že čítam strašne veľa kníh a inokedy sa neviem prinútiť prečítať maličkú knižočku. to sú také obdobia a s tými knihami si myslím že to viacerí majú rovnako.. proste raz si naladený na klud a otvorenie fantázie pri knižkách a inokedy proste na to nemáš absolútne chuť.
velmi zaujimava tema..tak ja som sa venoval akvaristike (ryby a korytnacky) ked som chodil este na zakladnu skolu ale skoncil som s tym skrz stahovanie ale urcite sa ku tomu vratim no a momentalne sa venujem od 2007 dobrovolnemu hasicstvu a dotiahol som to myslim celkom daleko aj ked 7 rokov nie je moc to je zaluba na cely zivot (najma sutaze v lete ktore su aj 3 za vikend ..no a este ma velmi bavil volejbal ale aj ten som hral naposledy na ZS lebo tu nie je moc kde za telocvicne vsade pytaju prenajom a aj ludi na hranie zohnat nie je uz lahke kazdy radsej sedi s cigou a s pivom v ruke
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
51 komentov
A mala som obdobie, kedy som trávila celé dni v dielni, potom to vymenila za televízor, následne nechala obe a teraz sa znovu strašne rada vraciam do dielne, už nejaké obdobie. Ale, na druhej strane.. aj k televízoru .
A priebežne mám obdobia, kedy píšem a kedy nepíšem. A kedy rozprávam a kedy nerozprávam. A tiež si občas poplačem. Hlavne pri cibuli. Ale boli i časy, kedy som cibuľu odmietala krájať.
konicky ma drzia uz 10 resp. 15 rokov.. v tom prvom pripade je to uz len akousi spolocenskou udalostou.
ale ta druha..do toho chcem zapojit aj syna,ak bude nejaky..
v minulosti som to robieval ale nakolko je to pomerne financne narocny konicek (modely, farby, pistole na striekanie, atd) a skladal som ich este na zakladnej, nemal som dost vlastnych prostriedkov
no a teraz sa k tomu pomaly vraciam.. zhromazdujem financie na kompletnu sadu striekacich pistoli, farieb, lakov, riedidiel atd a az bude vsetko zhromazdene, opat sa do toho pustim
pripadne tanec..chodil som dokopy asi 5 rokov na tanecnu a kedze sa chce frajerka naucit tancovat, prislo mi to presne vhod
Hoci som ZUŠ skončila pred dva a pol rokom, chcem sa zas prihlásiť (do iného mesta), ale nepôjde to bez toho, aby som mala vlastné violončelo.
Raz si ho kúpim a už nikdy neprestanem hrať.
ale so serialmi to mam takto napriklad, take etapy, kedysi som pozeravala kazdy den niekolko dielov...potom vobec nic dlho vobec vobec nic, a zas ano, a zas nic, a zas ano...
na prvom stupni zš som chodila na španielčinu, potom 5 rokov nie a teraz som na španielskom gymnáziu (vrátila som sa k nej)
väčšinu mojich terajších najlepších priateľov tvoria ľudia, s ktorými sa poznám odmalička ale potom som sa s nimi roky nebavila a teraz k nim znovu vrátila
na viac sa akurát nespomeniem
dávno dávno som tancovala v jednom súbore a nechala som to a niekedy som aj ľutovala, ale teraz už ani nie, čiže sa neplánujem k tomu vrátiť
ale ak je to relevantne tak som chodila na volejbal par mesiacov a mala som ho dost rada..ale odisla som odtial lebo ma spoluhracky akosi nemali v laske a postupne ma odtial vystvali.a odvtedy som nikde nehrala tak pravidelne pretoze som sa bala zapisat sa inam,kvoli tomu ze by ma zase nezobrali medzi seba
a doteraz si rada zahram,ale okrem skoly nie je kde..a vlastne aj keby bolo kde tak by som sa kvoli tej skusenosti na to nedala.svine hnusne namyslene
Potom mi chýba i tanec, lebo som bola úplne úžasne ohybná potom.
Gitara. Viac času na písanie, čítanie a kreslenie. Celkovo posledný rok nerobím nič kreatívne.
Veľa toho je. A tri roky som chodila na psychologicko - pedagogický kurz/krúžok, ale skončilo to, lebo bolo málo ľudí. To mi tiež veľmi chýba.
Osoby nie, kto raz odíde z môjho života, už sa do neho nevráti.
pomedzi sa venujem všeličomu- napr. dva roky na strednej som neuveriteľne veľa kreslila/maľovala. teraz už vôbec. bolo to jednoznačné filtrovanie emócií, ako keď ti chýba nejaký vitamín, tak pudovo siahaš za jedlom,ktoré ho obsahuje. ja som pudovo potrebovala maľovať, dnes už nie
ale ako malá som sa zaujímala o kamene- akože minerály a tak, zbierala som mušle, dnes mi je na tyčku, keď sa musím napr. na geo učiť niečo o horninách. taktiež som mala fanatický záujem o obrovské morské živočíchy, z ktorých mi dnes behá mráz po chrbte. takže asi nie je pravidlo, že čo ťa baví raz, bude aj druhýkrát.
A teraz som druhak na SŠ a tento rok som sa vrátil k tomu herectvu..a dôvody boli tie že chcel som sa niečomu venovať..a spomenul som si na herectvo že to ma aj bavilo tak prečo nie znova.. A uvidíme ako skončím
K tancu som sa ale po roku? vrátila Patrí to ku mne,to nedokážem nechať... Aj keď som si myslela,že áno...
Ako to bude so spevom,uvidíme...
Vraciam sa vlastne ku všetkému,čo som v minulosti zanechala,okrem tých hudobných nástrojov...
čítanie kníh, celé detstvo a vlastne donedávna som čítavala vyše 100 kníh ročne, pred rokom som takmer prestala, možno to súvisí so zavedením domácej wifiny :/ ono je to vlastne dosť smutné, a len pomaly sa k tomu vraciam, keďže momentálne nie som prihlásená do žiadnej knižnice a vlastne noačo, aj tie knihy čo mám doma mám problém dočítať...
vlastne aj k birdzeniu som sa vrátila, neraz, a teraz ma to drží zatiaľ najdlhšie
a ináč neviem, všetko, s čím som kedy začala, ma rýchlo prešlo a už sa nevrátilo
teda, vlastne, nedávno som začala zase chodiť do fitka, čo ma kedysi dosť bavilo, ale to som mala osobnú trénerku a bez nej som tam bola akosi stratená, ale zas nabehávam
a iné športy, hlavne bicyklovanie, ale zase to závisí od ročných období aj, v lete keď som chcela ísť na pivo tak som musela na bicykli
a ešte s fajčením furt končím a začínam zase, ale neviem, či sa to ráta, keď najdlhšie to boli asi 2 mesiace vlastne, zajtra prestávam zase, trimte mi paľce
takisto ucenie
dramaticky kruzok - k tomu sa nevratim
spev - velmi vyznamna sucast mojho detstva, same slaviky, skolske, okresne a celoslovenske kola - ale ani to ma nejak nelaka, spievam strasne rada dodnes, ale na karaoke, to je tak vsetko, nejako profesionalne si neviem predstavit sa tomu venovat.
so spevom sa spajal klavir, co bolo nasilu nanutene umeleckou skolou ako nutnost k spevu - vydrzala som dva roky, vedela som obojrucne podla not zahrat, ale vzdy to bola pre mna drezura, nie radost.
spev a klavir vystriedala moja vasen - volejbal - tomu som sa venovala 6 rokov aktivne, pokracovala som aj na vyske, ale tam to upadlo pre zly kolektiv. urcite znova zavodne hrat nebudem, ale rada si rekreacne zahram.
cize sa ku vsetkemu vraciam tak nejak "rekreacne"
ale velke finale - vzdy som mala rada anglictinu, prve dva roky na vyske som ju mala, potom som si ju uz nezapisala a moje vedomosti zacali upadat - no rozhodla som sa ze aj kvoli uplatneniu aj kvoli tomu ze ma velmi bavi sa jej znova zacnem venovat a aj to robim, pripravujem sa na certifikaty, takze toto jedine by som mohla zaradit do kolonky ze som sa k tomu naozaj vratila a aj s tym aktivne ratam do buducnosti.
čítanie- to také obdobia mám že čítam strašne veľa kníh a inokedy sa neviem prinútiť prečítať maličkú knižočku. to sú také obdobia a s tými knihami si myslím že to viacerí majú rovnako.. proste raz si naladený na klud a otvorenie fantázie pri knižkách a inokedy proste na to nemáš absolútne chuť.