Caute, ktoru fakultu v Bratislave by ste mi odporucili ked som clovek ktory nerad vystupuje a komunikuje pred ludmi (cize napr.cudzie jazyky automaticky vypadavaju) a zaroven sa veci skor biflim nez sa ich snazim pochopit.
Ak chceš študovať len preto, aby si niečo študovala a nie preto, že ťa to baví a napĺňa, môže sa celkom možne stať, že to nevydržíš ťahať celých 5 rokov. Aspoň podľa môjho názoru.
Poviem príklad. Niekoho baví ja neviem sociálna práca, ale keďže počul, že ľudia odtiaľ sa nevedia uplatniť, vyberie si povedzme právo (teraz už to myslím tak nie je, ale kedysi to bolo považované za celkom "lukratívne"), či informatika. No lenže stane sa to, že aj keď sa vydrží tých niekoľko rokov bifliť naspamäť kvantá niečoho, čo ho absolútne nezaujíma, tak nakoniec si to uplatnenie aj tak nenájde. Prečo? No jednoducho preto, že tým nebude žiť, nebude sa do toho vedieť vložiť celou svojou dušou. Takže vždy sa nájdu povedzme lepší, ktorí tým napríklad žiť budú a budú teda dostatočne motivovaní. Potom je ešte ďalšia skupina ľudí, ktorím asi stačí, že ich motivujú peniaze, ale takých teraz vynechám.
Ak by si ale ten človek vybral tú sociálnu prácu, žil by tým, bavilo by ho štúdium a nakoniec by sa možno dostal vďaka tomu naozaj vysoko. Moja bývalá kolegyňa študovala soc. prácu, stále v tej oblasti pracuje (a nie len v tej) a je celkovo si myslím dosť úspešná. Ale hlavne ju to napĺňa!
Potom je tu ešte jeden paradox. A to ten, že človek môže vyštudovať prakticky ČOKOĽVEK a robiť takmer ČOKOĽVEK. Jedinou výnimkou, ktorá mi teraz napadá, je veda (tu je dokonca nevyhnutné aj PhD) a medicína.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
13 komentov
Poviem príklad. Niekoho baví ja neviem sociálna práca, ale keďže počul, že ľudia odtiaľ sa nevedia uplatniť, vyberie si povedzme právo (teraz už to myslím tak nie je, ale kedysi to bolo považované za celkom "lukratívne"), či informatika. No lenže stane sa to, že aj keď sa vydrží tých niekoľko rokov bifliť naspamäť kvantá niečoho, čo ho absolútne nezaujíma, tak nakoniec si to uplatnenie aj tak nenájde. Prečo? No jednoducho preto, že tým nebude žiť, nebude sa do toho vedieť vložiť celou svojou dušou. Takže vždy sa nájdu povedzme lepší, ktorí tým napríklad žiť budú a budú teda dostatočne motivovaní. Potom je ešte ďalšia skupina ľudí, ktorím asi stačí, že ich motivujú peniaze, ale takých teraz vynechám.
Ak by si ale ten človek vybral tú sociálnu prácu, žil by tým, bavilo by ho štúdium a nakoniec by sa možno dostal vďaka tomu naozaj vysoko. Moja bývalá kolegyňa študovala soc. prácu, stále v tej oblasti pracuje (a nie len v tej) a je celkovo si myslím dosť úspešná. Ale hlavne ju to napĺňa!
Potom je tu ešte jeden paradox. A to ten, že človek môže vyštudovať prakticky ČOKOĽVEK a robiť takmer ČOKOĽVEK. Jedinou výnimkou, ktorá mi teraz napadá, je veda (tu je dokonca nevyhnutné aj PhD) a medicína.