ja som bola 3 mesiace vo francuzsku a myslim ze mi to dalo velmi vela..hlavne som prestala byt naivna a viac som sa osamostatnila..no a moje ocakavania sa nadmieru splnili ..no a isla som uplne bez jazyka (teda viem nemcinu ale tu vo fran. moc clovek nevyuzije) takze prve tyzdne boli dost narocne ale ked clovek musi tak zvladne..
keď som sa vybral do GB (stopom-už nikdy viac..) tak som nemal žiadnu predstavu či plán,len 300 vo vrecku,prvú noc som spal v parku z báglom pod hlavou,potom dva týždne u kadekoho,hľadal si job,ubytko a nakoniec som tam skysol 4roky,precestoval pol ostrova a super úlet.síce som mal tendencie to zabaliť ale prešlo ma to vždy.najlepšie časy
bol som pozrieť vo viacerých krajinách a vždy, keď som sa vracal späť a prišiel na Slovensko, tak som si povedal, že ho*y sh*, damn.. ale zas tu som sa narodil, takže ten pocit zostane ťažko porovnávať Bratislavu, Trenčín, Košice atď. napr. s Londýnom, Manchestrom atď. to sú úplné iné krajiny, rozvinuté, ľudia tam žijú iný život.
Vždy každý hovoril ako je dobre v Amerike, ako sa tam žije ale pritom každý Američan len sníva americký sen sú natom horšie ako niektorý ľudia na Slovensku Neviem či by som tam chcel žiť...avšak, ešte som tam nebol.
bol som v UK a prvý deň bol totálna katastrofa, ale len kvôli počasiu a vlakom, ináč tam bolo fajn... bol to jeden z asi 10 dní v roku, kedy je v južnom anglicku sneh (keď v anglicku sneží, vlaky prakticky nejazdia ... ja debilko idem s megabatožinami, prvýkrát sám v zahraničí a snažím sa dostať asi 120km z letiska na miesto, kde mám ubytko a prácu... mal som ísť jedným vlakom polhodinu, prestúpiť v Londýne na iný a za hodinku vystúpiť na mieste... nakoniec mi cesta trvala 10 hodín, prestupoval som 7krát, strávil som z toho niekoľko hodín na staniciach, za taxi som dal 20 libier, na miesto som sa dostal zničený o druhej ráno a o 6 hodín som začínal prvý deň v práci, ktorá bola katastrofálna, psychicky a fyzicky strašne náročná, prvý deň som tam bol 12 hodín.... keď som po práci v ten večer došiel zase do mojej izby, tak som sa zložil na posteľ a rozplakal ale po 2 rokoch si hovorím, že to bola najlepšia lekcia života a bol som tam vyše pol roka
a dojmy a prvé pocity... wtf... na stanici, kde sme asi desiati v noci čakali na náhradný vlak, bolo mladé dievča - punk účes, jedna stará babka si dala dole rukavice a dala jej ich, že či jej neni zima (úplne cudzí ľudia), ona si ich zobrala a začali spolu kecať a srandovať... a takto nejak sa správali k sebe cudzí ľudia na ulici celý čas, čo som tam bol... myslím v anglicku, nie na tej stanici.... nepredstaviteľná situácia u nás
Ja som sem takisto sla uplne napichana ze konecne vypadnem zo slovenska, planovala som to asi na pol roka ale.. som tu doteraz no nikdy som sa netuzila tak strasne vratit domov a zit tam. Aj ked viem aka je u nas situacia, nemozem ist spat lebo to by som sla v postate za smrtou AAle anglicko super. Nikdy som nezazila a nespoznala nikde tak priatelskych ludi ako tu v UK. Ochotni pomoct vo vsetkom. System super aj vsetko, len keby tu nebolo tolko tych polish people.. v kazdej kednej firme, v kadom jedn meste ich je nenormalne vela a len ti zneprijemnuju zivot tu..
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
14 komentov
ja mam len pozitivne dojmy..ak odratam,ze nemaju capovane pivo
prve dni v zahranici...bol som napichany jak hovado ze som konecne prec zo slovenska na dlhsiu dobu
Vždy každý hovoril ako je dobre v Amerike, ako sa tam žije ale pritom každý Američan len sníva americký sen sú natom horšie ako niektorý ľudia na Slovensku Neviem či by som tam chcel žiť...avšak, ešte som tam nebol.