Aky dlhy cas Vam trvalo, pokial ste sa zmierili so smrtou velmi blizkej/najblizsej osoby? V pripade, ak sa Vam tato situacia este nastastie nestala, tak ako by ste poradili niekomu, aby sa s tym ako tak zmieril a neriesil to ...:/
Mne sa nepodarilo s tým zmieriť do teraz, takže ti moc neporadím :/ ale pomáhalo mi ked som si hovorila, že ten niekto by bol určite rád keby som sa tým netrápila a žila normálny život ako dovtedy.. asi toľko
nikdy by som nikomu neradila, aby "to neriešil". človek má svoje pocity a má právo byť nešťastný. každý vníma a rieši takúto situáciu inak, avšak nemôže sa od nikoho očakávať, že sa s tým vyrovná do pár dní.
Nedávno mi zomrel rodič. Len pred mesiacom. Ale keďže som sa s ním nestýkala, prešlo ma to rýchlo, ale doteraz ma to mrzí, odišiel mladý. Zíde z očí, zíde z mysle. U mňa dvojnásobne
7 rokov... minulým rokom som dokazala spojiť význam "smrť" s danou osobou nahlas... @3 ... nedá sa to riešiť... čo sa dá urobiť je vypočuť si ak osoba chce rozprávať, ak nie a ale chce spolločnosť tak zdielať ticho...
Čo ja viem aj keď sa zvyčajne tvárim že mi to je jedno...čo aj vo väčšine prípadov je....ale niekde tam v tej najtemnejšej izbe v mojej duši viem že pre niekt. ľudí to neplatí a stále som nevyrovnaný s tým že niekoho neuvidím...
(ak si dobre spomínam, v prípade úmrtí biologickej rodiny to bolo čosi ako @1 - alebo ma to len vtedy až tak nebantovalo, trebárs by to bolo teraz iné, no nad tým nemám dôvod sa zamýšľať, lebo teraz je teraz)
smrť obchádza v jednom kuse, je všadeprítomná spolu so životom, a jediný prípad, keď ma napadne (doslova napadne, nepomýlil som si mi/ma) sentiment tohto rázu je, keď mi v mysli vyskočí predstava úmrtia niekoho veľmi blízkeho, kto ešte žije.
ale je to "iba" sentiment. netuším, čo sa s danou osobou ide diať - my nevieme (alebo nepamätáme si), čo je to smrť, des zo smrti je des s veľkého neznáma a smútenie pri umierajúcich alebo smútenie pre už umretých sa často, ak to správne cítim, spája s tým, že nám doslova chýba, že sme bez nich slabí, že máme rôzne nedoriešené účty.
nechat tomu cas, prijat to ako nieco nevyhnutne, pochopit zmysel zivota toho clovrka a zmysel jeho smrti,to preco to muselo prist...prijat to ako fakt...kazdodenne nad tym premyslat a casom...sa bolest zmierni
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
22 komentov
@3 ... nedá sa to riešiť... čo sa dá urobiť je vypočuť si ak osoba chce rozprávať, ak nie a ale chce spolločnosť tak zdielať ticho...
smrť obchádza v jednom kuse, je všadeprítomná spolu so životom, a jediný prípad, keď ma napadne (doslova napadne, nepomýlil som si mi/ma) sentiment tohto rázu je, keď mi v mysli vyskočí predstava úmrtia niekoho veľmi blízkeho, kto ešte žije.
ale je to "iba" sentiment. netuším, čo sa s danou osobou ide diať - my nevieme (alebo nepamätáme si), čo je to smrť, des zo smrti je des s veľkého neznáma a smútenie pri umierajúcich alebo smútenie pre už umretých sa často, ak to správne cítim, spája s tým, že nám doslova chýba, že sme bez nich slabí, že máme rôzne nedoriešené účty.
no a potom už len zabávať myseľ aby to rýchlo prešlo do nejakej miernej fázy.