Ten vlastník hradu mi pripomína Drakulu V celom texte nie je zmienka o jeho smrti, len že odporúčal svoju dušu najvyššiemu (možno mi neskôr zapne čo to značí) Takže otázka je prečo dáva prečítať testament ešte keď žije (či to je normálne?)? Tipnem si, možno tušíl, že mu veľa života neostáva, tak vydal rozkaz na prečítanie testamentu ešte tu noc, kedže tej hodiny sa už nedožije. Nakoľko zomierali všetci po jednom mi to príde ako nejaký vírus. Zabíjal smrtonosný vírus. Berte moje dedukčné schopnosti z rezervou
... hmm... klucom k zahade je "cierny humor spominaneho gentlemana" a podozrive ze si naplanoval smrt inak by mohol premeskat alebo teda "prezit" citanie svojho testamentu
vrahom je jeho nemanzelske dieta. Je to dcera, vola sa Filoména(14) a má priatela Dežka(14,5). Pretože ju nikto nepoučil o bezpečnom sexe, potrebovala peniaze, dozvedela sa o tom, povedala si, že k tým prachom sa musí nejak dostať (bolo jej jasné, že otec ju zo závetu vynechá) a pekne ich tam všetkých zakillerovala.
Viezol som sa v starom koci. Na srechu bubnovali kvapky dazda. Mal som v plane pozriet si jeden zo zamkov v karpatoch. Ludia v dedine ma varovali, ze tam byva sialeny dedulo, ale bolo mi to jedno. Kocis ktory bol cely zahaleny v hnedom plasti sa ku mne naklonil a povedal: "Viete, ten starec prednedavnom otrcil kopyta... tak tam bude cela jeho familia. Moc si to tam asi neuzijete..." "Mne to nevadi." odvetil som. Za stvrt hodiny sme dorazili pred zamok.
Koc zastavil a vyplatil som kocisovi dohodnutu sumu. Cela rodina bola zbehnuta pred vstupom do budovy obohnanej ciernym murivom. Prisiel som a videl, ze cela rodina sa hrbi nad telom starca v kaluzi krvi.
"Chudak stryko Alfred, oprel sa o okenicu, ta povolila a on vypadol." povedala smutne, ale pritom akoby sa nic nestalo najmladsia clenka davu. Pod Gertruda, povedala druha starsia zena. Odviedla dievca do hradu a zvysok rodinneho osadenstva sa pobral pomaly tiez, ako sluzobnictvo odnasalo neboztika do krypt.
Predomnou sli dvaja mlady muzi a chlapik co vyzeral ako daky uradnik. Zastavil som mladikov a spytal sa co sa to tu deje. Dozvedel som sa, ze oni, Fred a George su synovcovia neboztika a dnes vecer sa ma citat zavet. Pozvali ma na poharik a take nieco sa neodmieta.
Po pohariku wiskey som sa siel popozerat po zamku a tvaril som sa pritom ako spravny milovnik umenia. Ked som si prezeral galeriu slachtickeho rodu, z druhej strany chodby sa zacali ozyvat kroky, tiche a rychle. Dievca sa pozeralo do zeme a obcas sa obzrelo. Spoznal som v nej Gertrudu. Modre saty ktore mala vonku si prezliekla za cierne. Vyzerala stratene. Hnede kucerave vlasy mala z neustaleho ohliadania sa rozhadzane a uz vobec nie v ucese v ktorom boli predtym. Ked si uvedomila moju pritomnost, zlakla sa, akoby uzrela prizrak. Ukludnil som ju tym, ze som prisiel posudit umelecku hodnotu dedictva. Gertruda sa o to z mne neznamych pricin zaujimala, najskor mala asi mat tiez podiel na dedicctve.
Prechadzali sme galeriami a kniznicami, pricom som jej rozpraval o mojich odhadoch z toho co som videl. Jej modre oci hltali kazde moje slovo. Dostavali sme sa stale hlbsie az sme boli u dveri do zalara. Zrazu ma chytila za ruku. Pozeral som na nu s vytrestenymi ocami od prekvapenia.
Vrazila mi svoj jazyk do mojich ust a potom mi posepkala, ze ma miluje. Pomaly mi zacala rozopinat koselu a za oknami slnko schadzalo za vrcholky hor.
Z nasej imtimnej cinnosti nas vsak vytrhli dve rany ako z dela. Vybehli sme hore a zistili, ze bratia sa opili a nad krvou ich otca zviedli suboj na pistole. George mal prestrelene pluca a este dodychaval. Lezal na zemi a este sa mu dymilo zo staromodnej pistole co mu vypadavala z ruky. Fred zdanlivo nezraneny lezal na dlazdenom chodniku na druhej strane. Ked sme ho obratili, zistili sme, ze ma medzi ocami vypalenu dieru. Jeho srdce bolo zastavene a tak skoro vobec nekrvacal.
Z hradu za nasimi chrbtami vybehol zrazu vyplaseny uradnik s krvavymi rukami. "Niekto zavrazdil pani Marge. Mal som sa s nou v tychto hodinach stretnut v zalari a a..."
"Klamar, to ty si mi zabil mamu! Jaj maticka Bozia pomahaj mi!", Gertruda histericky vrieskala a plakala. "Ale, ale ja som tam prisiel a ona sa opierala o stenu, nezne som ju objal a ona zela zakrvacana skacala sa na mna. Studena a bez dychu..."
Chytil som Gertrudu a odviedol ju do salonu. Potom som vyhladal uradnika. "Pocuj, ake mala ta zenska v zalari saty? Boli to tie iste ako mala rano?" "A... ano.", odpovedal este stale soknuty. "Este mi povedz kde je tu pracovna?" "Na druhu stranu od zalara, preco?" "Potrebujem mydlo.", zaklamal som a vydal sa ta.
V pracovni sluzka usilovne drhla modre saty. "Este som taketo vino nevidela... Ako to, ze nie a nie pustit?" Vsetko mi bolo jasne, to nebolo vino. To bola krv. Pomaly som za sebou zavrel dvere a ucitil som dotyk noza na lici...
celou ironiou je to ze sa to odohrava v roku 1943 v Leningrade (ze tam pise v karpatoch to som akoze prehliadol) ...Stary pan sa vykaslal na hlupy hrad lebo aj tak je obliehany tak si odletel do USA ....a aby netahal rodinu dal im hrad a povedal ze hmer .... a pozabijali sa preto lebo im uz za tych 900 dni obliehania preplo a ponorkova choroba ich zabila ...a posledneho nazive zabila bludiva gulka a tajomny neznamy sa nedostavil lebo ...lebo hmm (co vydumam) dostal epilepticky zachvat z tolkeho blikania od padajucich bômb a neaky nemčur ho zapichol na barikade ....
No aj podla mna bude klúčom k vyriešeniu to, že domáci pán bol milovník čierneho humoru...taktiež je pravda že akosi nesedia počty, povedal že zavolal 7 ludí pritom ich bolo vymenovaných 8. A všetci prišli hodinu pred...Ako je to možné že prišli (zrejme takmer) naraz? Ja pochybujem že jeho brat Alfréd, dvaja synovcovia Fred a George, sestra Marge, neter Gertrúda bývajú v tom zámku ako on, lebo inak by neprišli hodinu pred ale priamo na 23:13 nie? Načo by čakali hodinu v akejsi miestnosti a rozprávali sa o tom ked to mohli robiť predchádzajúce dni či počas dňa? A ak teda prišli ako hostia tak je jasné že komorník tam už čakal s nimi. Advokát podla mna preto prišiel skôr, lebo sa to tak zvykne nevyznám sa do toho Ale čo ten tajomný neznámy? Nebol to sám pán zámku, ktorý vôbec nebol mrtvy? Chcel jednoducho zistiť ako sú na tom jeho najbližší a rodina....ked videl že prišli už hodinu pred čím jasne prejavili záujem o zrejme nie malý majetok prišiel na to že ho mali radi len kvôli prachom a postupne ich všetkých otrávil napr. tak že bol dohodnutý s jeho verným komorníkom ktorý ked priniesol hosťom občerstvenie primiešal do neho jed ale aby to nemohol roztrúbiť,prípadne aby nexcel velkú časť majetku v prípade jeho skutočnej smrti, odstránil rovnakým spôsobom aj jeho a mohol si nerušene užívať svoje bohatstvo bez tlupy nevdačnej rodiny + advokáta,ktorí len čakali na to kedy otrčí kopytá (možno odišiel s milenkou do cuzdiny )
možno trochu vyčerpávajúce hh povedzte čo si o tom myslíte
Gertrudin noz ktory uz aj predtym tohto dna okusil krv zasiel tajomnemu neznamemu najskor do lica. Ten sa vsak ani nepohol. Nechal svoju krv aby stekala po jej ruke a cakal co sa bude diat.
Gertruda na chvilu zavahala, pacil sa jej, ale vedel privela. Ked bude bohata a daleko od miesta kde bude policia hladat vinnika bude mat takych ako je on na kazdy prst desat. Zvrastila svoje nezne celo a studena cepel noza pretala zivotodarnu krcnu tepnu cudzinca.
On tam iba stal a mierne sa kymacal. Nesnazil sa zastavit krvacanie. Vedel, ze je mrtvy. Z vrecka svojho saka vytiahol moderny revolver. Padol do kolien. Natiahol ho. Posledny krat sa nadychol a strelil do vzduchu.
Dalsia rana toho dna nevestila nic dobreho. Cele sluzobnictvo utekalo k miestu cinu. Musela konat rychlo. Pracka bola hned za dverami. Zvrtla sa na podpatku a utekala prec. Uz chcela zmiznut dverami z kastiela, ked si spomenula na zavet. Musi ju mat lebo inak to cele bolo zbytocne.
Prisla az k hlavnemu salonu. Vo vnutri bolo ticho. Otvorila pomaly dvere a uvidela opiteho uradnika s flasou cerveneho pri nohach. Prisla az k nemu. Kde len moze mat tu zavet?
Prehladala miestnost. Nic. Prisla k spiacemu chlapovi a rozopla mu oblek. Z vnutra jeho vacku sa na nu usmievala stocena zmluva. Vytiahla ju a miesto nej ulozila krvavy nozik.
Odisla a ani sa neobzrela. Zo stajne si vzala jedneho z koni co tiahol koc jej matky.
Zastavila sa az ked opustila karpaty. Zosadla z kona a vosla do miestneho lokalu. Vsetky oci chlipnikov ju sledovali. Sadla si do luxusnejsej casti lokalu a vytiahla listinu. Objednala drahe vino, nech si zapije svoj trumf a zaciatok noveho zivota.
Rozvinula pergamen a zacala citat: "Drahy moji pozostali , moje bohatstvo je velke a moja laska k humoru tiez. Mat ho moze mat len jeden, alebo jedna z vas. Kto chce najst cislo mojho uctu, ktory mam v zamori, musi sa spytat tety Mary. Vela stastia. S usmevom aj po smrti, vas zosnuly. "
Pokrcila pergamen a obratila pohar do seba. Buchla hlavou o stvol a penila od zlosti. Preco to ten stary blazon musel schovat niekde na jednej z jej podobizni? Ktore su vsetky v tom prekliatom zamku?
Tu noc si Gertruda nepametala. Zobudila sa rano na smrad co tiahol ako z kanala v strede ulic Pariza. Bola naha a lezala vedla krcmara ktoremu uz nemala ako zaplatit vsetko to co vypila.
Poznamka autora: Teta Mary mala v celo zamku nieco cez vyse 120 obrazov samej seba.
No nevem jak ostatni ale ja uz som CELKOM zamotana stuck_out_tongue:repac biancadetolle ale k tomuto sa vyjadrit fakt nevem....a zabit mohol hocikto hocikoho preto aby mu ostala vacsia cast dedicstva....kazdy moze mat pravdu..
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
50 komentov
Vsetkych siedmich zabil tajomny neznamy a ten sa potom zduchol jak smrad
Starý skapal, to je jedno ako.
Záhradník ani ex manželka tam nie je.
Je tam 7 pozvaných, ten neznámy je tam na vytvorenie záhady.
A zapojte predsa fantáziu.
Môžete si vybrať.
Usetrime kopu casu
A čo ak Gertrúda zapichla Marge niekde v tmavom kúte zámockého parku, aby aj časť dedictva pripadla jej?
A takto podobne mohol konať aj iný z prítomných.
Tak vymýšlajte.
A čo ak komorník otrávil svojho pána?
Nejakú teoriu predsa musí mať každý.
Takže; Tajomný neznámý je nebošťík, ktorý ani neni nebošťík.
Gertrúda prebodne Marge... a čo ostatní?
Moze to tak byt?
A Fred telo svojho fotra hodi do studne uprostred parku.
Koc zastavil a vyplatil som kocisovi dohodnutu sumu. Cela rodina bola zbehnuta pred vstupom do budovy obohnanej ciernym murivom. Prisiel som a videl, ze cela rodina sa hrbi nad telom starca v kaluzi krvi.
"Chudak stryko Alfred, oprel sa o okenicu, ta povolila a on vypadol." povedala smutne, ale pritom akoby sa nic nestalo najmladsia clenka davu. Pod Gertruda, povedala druha starsia zena. Odviedla dievca do hradu a zvysok rodinneho osadenstva sa pobral pomaly tiez, ako sluzobnictvo odnasalo neboztika do krypt.
Predomnou sli dvaja mlady muzi a chlapik co vyzeral ako daky uradnik. Zastavil som mladikov a spytal sa co sa to tu deje. Dozvedel som sa, ze oni, Fred a George su synovcovia neboztika a dnes vecer sa ma citat zavet. Pozvali ma na poharik a take nieco sa neodmieta.
Po pohariku wiskey som sa siel popozerat po zamku a tvaril som sa pritom ako spravny milovnik umenia. Ked som si prezeral galeriu slachtickeho rodu, z druhej strany chodby sa zacali ozyvat kroky, tiche a rychle. Dievca sa pozeralo do zeme a obcas sa obzrelo. Spoznal som v nej Gertrudu. Modre saty ktore mala vonku si prezliekla za cierne. Vyzerala stratene. Hnede kucerave vlasy mala z neustaleho ohliadania sa rozhadzane a uz vobec nie v ucese v ktorom boli predtym. Ked si uvedomila moju pritomnost, zlakla sa, akoby uzrela prizrak. Ukludnil som ju tym, ze som prisiel posudit umelecku hodnotu dedictva. Gertruda sa o to z mne neznamych pricin zaujimala, najskor mala asi mat tiez podiel na dedicctve.
Prechadzali sme galeriami a kniznicami, pricom som jej rozpraval o mojich odhadoch z toho co som videl. Jej modre oci hltali kazde moje slovo. Dostavali sme sa stale hlbsie az sme boli u dveri do zalara. Zrazu ma chytila za ruku. Pozeral som na nu s vytrestenymi ocami od prekvapenia.
Vrazila mi svoj jazyk do mojich ust a potom mi posepkala, ze ma miluje. Pomaly mi zacala rozopinat koselu a za oknami slnko schadzalo za vrcholky hor.
Z nasej imtimnej cinnosti nas vsak vytrhli dve rany ako z dela. Vybehli sme hore a zistili, ze bratia sa opili a nad krvou ich otca zviedli suboj na pistole. George mal prestrelene pluca a este dodychaval. Lezal na zemi a este sa mu dymilo zo staromodnej pistole co mu vypadavala z ruky. Fred zdanlivo nezraneny lezal na dlazdenom chodniku na druhej strane. Ked sme ho obratili, zistili sme, ze ma medzi ocami vypalenu dieru. Jeho srdce bolo zastavene a tak skoro vobec nekrvacal.
Z hradu za nasimi chrbtami vybehol zrazu vyplaseny uradnik s krvavymi rukami. "Niekto zavrazdil pani Marge. Mal som sa s nou v tychto hodinach stretnut v zalari a a..."
"Klamar, to ty si mi zabil mamu! Jaj maticka Bozia pomahaj mi!", Gertruda histericky vrieskala a plakala. "Ale, ale ja som tam prisiel a ona sa opierala o stenu, nezne som ju objal a ona zela zakrvacana skacala sa na mna. Studena a bez dychu..."
Chytil som Gertrudu a odviedol ju do salonu. Potom som vyhladal uradnika. "Pocuj, ake mala ta zenska v zalari saty? Boli to tie iste ako mala rano?" "A... ano.", odpovedal este stale soknuty. "Este mi povedz kde je tu pracovna?" "Na druhu stranu od zalara, preco?" "Potrebujem mydlo.", zaklamal som a vydal sa ta.
V pracovni sluzka usilovne drhla modre saty. "Este som taketo vino nevidela... Ako to, ze nie a nie pustit?" Vsetko mi bolo jasne, to nebolo vino. To bola krv. Pomaly som za sebou zavrel dvere a ucitil som dotyk noza na lici...
možno trochu vyčerpávajúce hh povedzte čo si o tom myslíte
Gertruda na chvilu zavahala, pacil sa jej, ale vedel privela. Ked bude bohata a daleko od miesta kde bude policia hladat vinnika bude mat takych ako je on na kazdy prst desat. Zvrastila svoje nezne celo a studena cepel noza pretala zivotodarnu krcnu tepnu cudzinca.
On tam iba stal a mierne sa kymacal. Nesnazil sa zastavit krvacanie. Vedel, ze je mrtvy. Z vrecka svojho saka vytiahol moderny revolver. Padol do kolien. Natiahol ho. Posledny krat sa nadychol a strelil do vzduchu.
Dalsia rana toho dna nevestila nic dobreho. Cele sluzobnictvo utekalo k miestu cinu. Musela konat rychlo. Pracka bola hned za dverami. Zvrtla sa na podpatku a utekala prec. Uz chcela zmiznut dverami z kastiela, ked si spomenula na zavet. Musi ju mat lebo inak to cele bolo zbytocne.
Prisla az k hlavnemu salonu. Vo vnutri bolo ticho. Otvorila pomaly dvere a uvidela opiteho uradnika s flasou cerveneho pri nohach. Prisla az k nemu. Kde len moze mat tu zavet?
Prehladala miestnost. Nic. Prisla k spiacemu chlapovi a rozopla mu oblek. Z vnutra jeho vacku sa na nu usmievala stocena zmluva. Vytiahla ju a miesto nej ulozila krvavy nozik.
Odisla a ani sa neobzrela. Zo stajne si vzala jedneho z koni co tiahol koc jej matky.
Zastavila sa az ked opustila karpaty. Zosadla z kona a vosla do miestneho lokalu. Vsetky oci chlipnikov ju sledovali. Sadla si do luxusnejsej casti lokalu a vytiahla listinu. Objednala drahe vino, nech si zapije svoj trumf a zaciatok noveho zivota.
Rozvinula pergamen a zacala citat: "Drahy moji pozostali , moje bohatstvo je velke a moja laska k humoru tiez. Mat ho moze mat len jeden, alebo jedna z vas. Kto chce najst cislo mojho uctu, ktory mam v zamori, musi sa spytat tety Mary. Vela stastia. S usmevom aj po smrti, vas zosnuly. "
Pokrcila pergamen a obratila pohar do seba. Buchla hlavou o stvol a penila od zlosti. Preco to ten stary blazon musel schovat niekde na jednej z jej podobizni? Ktore su vsetky v tom prekliatom zamku?
Tu noc si Gertruda nepametala. Zobudila sa rano na smrad co tiahol ako z kanala v strede ulic Pariza. Bola naha a lezala vedla krcmara ktoremu uz nemala ako zaplatit vsetko to co vypila.
Poznamka autora: Teta Mary mala v celo zamku nieco cez vyse 120 obrazov samej seba.
Aj to je perfektná zápletka.
Teraz porozmýšlam ja, ako to už celkom zamotať.
Odstránili všetkých a zhrabli celý majetok zosnulého.
Lebo sa milovali a spoločenské rozdiely im nedovolili byť spolu a rovnako zlá finančná situácia oboch.
Preto si kazdy z nich v duchu povedal, ze odkragluje ostatnych a zhrabne majetok.
Takze vlastne vrahmi su vsetci lebo kazdy nekoho zavrazdil.