Ahojte.
Boli ste niekedy závislí na ľuďoch? Ak áno, ako ste to riešili? Ako ste sa zbavili potreby pri sebe niekoho mať a naučili sa užívať si čisto svoju spoločnosť, bez priateľov, vzťahu, lásky. Vyslovene byť šťastný len sám so sebou.
Ano, mala som take obdobie odsekla som vsetky soc siete a chodila sa casto sama prechadzat, vela som pisala, rozmyslala a tak som si zvykla na seba ze som vlastne celkom fajn
@warble takéto obdobie som mala zas ja od 11 do 13-teho roku života. Ale vtedy som ešte nepremýšľala nad partnerskými vzťahmi. Som sama už celkom dlho a kedykoľvek sa naskytla nejaká príležitosť, vždy som bola nahradená. A ja sa už z toho cítim celkom kokotno, že sa to stále opakuje a ja neviem čo je so mnou tak zle. Takže ak nemôžem mať nikoho, tak sa chcem aspoň naučiť nikoho ani nepotrebovať.
@dumbledore to som zažila jedno obdobie tiež, ale je to celkom shit, ak ide len o sexuálnu príťažlivosť. Aspoň ja to tak vnímam.
Prečo by som mal žiť bez priateľov, bez budovania vzťahov s nimi?
Ako to myslíš? Myslíš tým, že si nevieš predstaviť svoj život bez niektorých konkrétnych ľudí?
V tejto knižke to autor dobre vysvetľuje: » www.dobrecitanie.sk/recenzia-knihy/...
človek je od prirody spoločenský, takže sam ťažko vydrží. Môžem byť so všetkým spokojný ale po par dňoch v lesoch kde som strašne rád aj tak začnem cítiť úzkosť ktorá sa nedá ovládať ani racionálne potlačiť. Kratkodobo byť sam nieje problem ba dokonca to je prijemna zmena, ale dlhodobo to je ťažké vydržať nehovoriac o tom že to vlastne nemá (momentálne) zmysel.
@georg21 nikto nespomenul, aby si sa ľudí stránil. Ide mi skôr o to nezosypať sa, až tu nebudú. Necítiť samotu. Necítiť potrebu niekoho pri sebe súrne mať.
@dumbledore a ak sa niekto taký nájde a ty oňho prídeš, ako na to reaguješ? Nastanú nejaké zmeny v tvojom vnímaní samého seba? Alebo tomu neprikladáš takú váhu?
@Lvanbeethoven presne tak to je. Je to už dlhá doba. A preto sa chcem naučiť tú samotu prijať. A netúžiť tak po spoločnosti či oddanosti niekoho iného.
Cítiť potrebu mať určité vzťahy je prirodzene dobré. Vďaka tomu vieme fungovať v rodine či v nejakom spoločenstve, kolektíve.
Základ je, aby sme svoj život žili my, nie aby nám ho napĺňali aktivity druhých ľudí. To znamená mať i svoje záujmy, ciele... To sa samozrejme nevylučuje s budovaním nových priateľstiev, ale práve naopak - to podporuje. Svojim aktívnym životom môžeme vytvárať príležitosti na spájanie sa s novými ľuďmi. A tak je vyšší predpoklad, že vždy budeš môcť byť pri niekom a niekto môže byť pri tebe. No samotná závislosť od ľudí je zlá. V zmysle toho, že by som nemal čo robiť keby tu nebol tento a pod. @4 skús si prečítať tú knižku (a môžeš všetky od toho autora), je tenká a keď nebude vo verejnej knižnici, nie je ani drahá.
ked sa prehupnem do toho stadia, ze ostanem na niekom zavisla uz neviem cestu spät. neviem to riesit, neviem ako odtial vyjst a nie neviem sa uspokojit sama so sebou. ublizuje to mne a nakoniec aj danemu cloveku. no ale co uz.. aspon to je dokaz mojej oddanosti. proste ja ked mam niekoho rada tak mam. prehnane a nekonecne.
a ked zas niekoho nemusim.. tak mam uplne v zadku.
@emulienkaa U mňa je to tak isto. No niesom nijak invazívna, takže doteraz tak celkom nechápem ten systém-ak som niekomu oddaná, omrzím ho. Ak mám niekoho na háku, potrebuje ma. Na druhú stranu, nechcem byť chladná len preto, aby ma niekto zbožňoval. Je to ako začarovaný kruh.
musis najst spravneho cloveka, ktory zivot citi (a to naschval pisem, ze citi) tak ako ty. inak to nepojde. cloveka nezmenis, nikdy. nejde to. kazdy ma nejaku povahu, kazdy nejako vidi svet, ma svoje nazory, postoje. inak to citi - v zivote, k zivotu, k sebe, k tebe aj k inym.. ak chces aby ta niekto chapal, musis na to najst soulmate. aj ju nenajdes tak sa budes musiet prisposobit..alebo do istej miery obaja. a nic ine ti nezostava len sa s tym zmierit.
okrem toho je vseobecne pravda ze ludia "chcu to co nemaju" lebo prirodzene chceme v zivote nieco dosahovat a je jedno ci to je postavenie, materialna vec alebo ludia.. ak je k nam niekto chladnejsi, odmeranejsi, zaujima nas viac, lebo chcem vyhrat nejaky boj, ziskat jeho pozornot alebo si privlastnit jeho city.
nadavas na to a ja tiez. ale obe to robime, a kazdy dalsi.. aj ked si to nemyslis, povdedome to je tak, lebo je to totalne prirodzena vec.
nebud taka hlbava, aj ja som - preto to vravim. lebo dobre viem ako velmi to skodi nebrat zivot proste tak jednoducho ako plynie ale "vsetkoriesit". skus trosku zvolnit, je to tazke, ale ono da sa na tom pracovat..
drzim prsty
@emulienkaa áno, je pravda, že veci príliš riešim, príliš premýšľam, dokonca som kvôli tomu mala istý čas zdravotné ťažkosti. No zatial mi to ide len v nie triezvom stave. A ak sa o to pokúšam v bežnom živote, vždy to na mňa nakoniec doľahne a následky sú omnoho horšie. Možno bude mojim problémom aj nevyrovnanosť. Takmer v ničom neviem nájsť rovnováhu. Buď mi je všetko ukradnuté, alebo som spútaná emóciami. Nikdy nič medzi tým. A to ma trápi tiež.
Ja som napríklad prestal mať záujem o spoločnosť iných ľudí vtedy, keď som nemohol byť s osobou, o ktorej prítomnosť som záujem mal. A asi doteraz mi je lepšie samému, ale nemyslím si, že sa mám rád, alebo čo...
Ja som od mala nemal zaujem byt s niekym.
Urcite niesom zavisly na ludoch a som zato rad
Vacsina ludi mi vadi.
Nemusel som sa ucit vydrzat sam so sebou.
@petuska11111 ach.. hovoris akoby o mne.
ale vies na com pracujem prave ja? nehladam uz rovnovahu. snazim sa vyrovnat sa so svojou nevyrovnanostou. s tym ze si casto protirecim, s tym ze nieco prilis a nieco vobec neprezivam. s tym ze som niekde na 120% a niekde zas na -30%. s tym ze som viacvrstvova a labilna..
ak sa chces o tom porozpravat viac, tak kludne. budem aj ja rada. kludne napis TS..
s týmto som strašne dlho mala problém. Bývala som síce často sama, ale nedokázala som to nejak prijať. Neskutočne som sa nenávidela a šťastná som bola iba keď som mala pocit, že ma má niekto rád.
no a teraz vidím aké to bolo debilné a že práve to bol dôvod prečo som mala totálne nezdravé vzťahy.
proste treba ZAČAŤ OD SEBA (ono to znie strašne frázovito ale keď sa nad tým poriadne zamyslíš a vezmeš si to k srdcu tak pochopíš jak je to dôležité). Proste skús postaviť seba na prvé miesto a dávať viac energie do niečoho čo ťa baví, nájdi si koníčka a venuj sa mu. A až budeš robiť niečo v čom si dobrá, budeš mať zdravší vzťah so sebou aj s ostatnými.
Fakt naozaj viem o čom hovorím. Ja som toto pochopila hrozne neskoro a stálo ma to rozchod s najužasnejším človekom na svete a to ma nekonečne mrzí. Ale nebyť toho, doteraz by som sa nenávidela a utápala sa v smútku a bola závislá na iných.
Ale na druhú stranu, aj napriek tomu nikdy nezabudni milovať! Každého kto si to zaslúži ale hlavne seba, lebo ty si to zaslúžiš najviac! Keď ťa všetci opustia tak len ty si zostaneš. Sama sebe kopačky nedáš chápeš.
(napríklad práve včera som sa na jednej akcii stretla práve s vyššie spomínaným bývalým aj jeho kamaratmi a dalšimi davnymi známymi, na ktorých som kedysi bývala strašne závislá. A teraz už vidím že som emocionálne vyspelejšia - normálne sme sa všetci spolu bavili, cítila som sa dobre a sebaisto, a to je ono!)
Sorry sa patetický dlhý koment. proste začni pracovať na niečom čo ťa baví a budeš šťastná, uvidíš.
@foxylady dáva to zmysel a premyšlala som o tom tiež, ale stále sa to bije s tou potrebou niekoho pri sebe mať. Taktiež sa bojím, že až sa to naučím (byť sama), tak zostanem chladná, bez lásky pre ostatných, iba s tou pre seba a bude zo mňa sebec, ktorý k sebe nikoho nepustí. Síce by mi nemal kto ublížiť, no o veľa by som prišla. Možno môj deficit pramení aj z toho, že som bola mnohokrát nahradená. Preto mám takú veľkú potrebu už konečne s niekym byť, pre niekoho niečo znamenať. Nie len pre seba. Zatial som nezažila vzťah (akýkoľvek), ktorý by skončil, no skončil by dobre..
ano, na ZS som mala kamaratku a to sme boli jedna na druhu velmi naviazana, vlastne asi ja na nu som viac bola ako ona na mna, ale kazda sme isla na inu skolu, zo zaciatku nas to stale drzalo, ale momentalne sa stratavame naozaj velmi malo, aj to nahodou na zastavke alebo v buse a uz si ani nemame poriadne co povedat, takze tym chcem povedat, ze ak si od nejakej osoby zavisla, staci urcity cas kym sa tak odosobnis od nej
prečo mi to tu maže komenty? ach nechce sa mi to písať znova
ale zhrniem to, život ma naučil aby som na ľudoch ani veciach nelipla, takže nelipnem, najviac milujem svoju rodinu a jednu super kamarátku ktorú mám, ostatní ľudia prichádzajú a odchádzajú a ich odchod ma nejako netrápi..
bolo mi to nanútené, násilne som bol vyňatý zo silne emocionálneho vzťahu a teda túto väzbu sa mi podarilo porušiť na základe skutočností že to inak nešlo vyriešiť, čiže čas a ustálenie negativnych emocii tymto časom ma naučilo dať sa do poriadku a vedieť existovať čisto iba sám so sebou a pre seba ... neskôr som sa začal cítiť nepríjemne aj s niektorymi ľuďmi s ktorými som sa dlhodobo stretával a teda som si povedal že lepšie ako trapiť sa bude ak sa mierne uzatvorim ešte viac ... istu dobu som bol uplne nesociálny a môj kontakt bol čisto iba v rodine ...
dnes to hodnotím pozitívne pretože som získal nadhlad a vnútorne rovnováhu samostatnosti a dnes už necítim (skoro) vôbec potrebu mať sociálny kontakt tak často ... občas mám pocit že by mi stačila sociálna interakcia 2-3 krat do tyždňa .. čo je dosť málo ale jednoducho to tak cítim, no možno je to aj tym že nie často mam šťastie na ľudí ktorí by boli mne pdobní a s ktorymi by som rád ten čas trávil
Ja so sebou neviem vydrzat, skrabala by som steny ked mam dlhsie vydrzat sama. Par dni mi to nevadi, ale dlhsie je to neznesitelne a sibe mi z toho. A neviem s tym urobit nic, jedine co pomaha su socialne siete, ze si aspon s niekym pisem.
Ale na druhej strane uz je to lepsie ako kedysi, teraz si aspon obcas samotu aj uzivam.
Ja to beriem tak, že všetci sme závislí jeden od druhého. Nikto nedokáže si zariadiť svoj život a prežiť bez iných a to je hlúposť snažiť sa o to vydržať čo najdlhšie v samote, vzťahy sú dôležité proste...
skôr sa treba naučiť mať zdravé vzťahy a nemať iných radšej (ani menej) ako seba
ja osobne si neviem predstaviť, že by som nemala rodinu a priateľstvá (a raz vzťah)... nakoľko som viac extrovert, ako introvert, dlhodobejšia samota ma vyčerpáva, ale neberiem to ako niečo hrozné, práve naopak, potom viem byť vďačnejšia za ľudí okolo mňa ale zasa netrím úzkosťami ani ničím, ak mám byť dlhšie sama, len potrebujem mať to vedomie, že to je len dočasný stav
@petuska11111 kym je to na ludoch je to este celkom OK, urcite je samota fenomen 21 storocia, co sposobuje tak trochu aj era digitalizacie, ale na druhej strane co je lepsie ako vziat auto namierit si to niekam do lesa na opustenu chatu iba zo psom, zobrat pusku a strielat si na terce, trochu vychutnat samotu prirodu a tak, celkom to pomaha pri vypustani pretlaku, da sa to naucit, hlavne ked sa snazis nieco dokazat ked si stanovis nejake ciele a pracujes na nich ptm tu samotou vnimas tak nejak menej, a si myslim , ze clovek dnes aj tak nie je az tak nikdy sam, ved kazdy den mozes ist s niekym do kina na koncert na veceru a tak...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
29 komentov
@dumbledore to som zažila jedno obdobie tiež, ale je to celkom shit, ak ide len o sexuálnu príťažlivosť. Aspoň ja to tak vnímam.
Ako to myslíš? Myslíš tým, že si nevieš predstaviť svoj život bez niektorých konkrétnych ľudí?
V tejto knižke to autor dobre vysvetľuje:
» www.dobrecitanie.sk/recenzia-knihy/...
» www.litcentrum.sk/recenzie/bezvyh...
@Lvanbeethoven presne tak to je. Je to už dlhá doba. A preto sa chcem naučiť tú samotu prijať. A netúžiť tak po spoločnosti či oddanosti niekoho iného.
Základ je, aby sme svoj život žili my, nie aby nám ho napĺňali aktivity druhých ľudí. To znamená mať i svoje záujmy, ciele... To sa samozrejme nevylučuje s budovaním nových priateľstiev, ale práve naopak - to podporuje. Svojim aktívnym životom môžeme vytvárať príležitosti na spájanie sa s novými ľuďmi. A tak je vyšší predpoklad, že vždy budeš môcť byť pri niekom a niekto môže byť pri tebe. No samotná závislosť od ľudí je zlá. V zmysle toho, že by som nemal čo robiť keby tu nebol tento a pod.
@4 skús si prečítať tú knižku (a môžeš všetky od toho autora), je tenká a keď nebude vo verejnej knižnici, nie je ani drahá.
ked sa prehupnem do toho stadia, ze ostanem na niekom zavisla uz neviem cestu spät. neviem to riesit, neviem ako odtial vyjst a nie neviem sa uspokojit sama so sebou. ublizuje to mne a nakoniec aj danemu cloveku. no ale co uz.. aspon to je dokaz mojej oddanosti. proste ja ked mam niekoho rada tak mam. prehnane a nekonecne.
a ked zas niekoho nemusim.. tak mam uplne v zadku.
okrem toho je vseobecne pravda ze ludia "chcu to co nemaju" lebo prirodzene chceme v zivote nieco dosahovat a je jedno ci to je postavenie, materialna vec alebo ludia.. ak je k nam niekto chladnejsi, odmeranejsi, zaujima nas viac, lebo chcem vyhrat nejaky boj, ziskat jeho pozornot alebo si privlastnit jeho city.
nadavas na to a ja tiez. ale obe to robime, a kazdy dalsi.. aj ked si to nemyslis, povdedome to je tak, lebo je to totalne prirodzena vec.
nebud taka hlbava, aj ja som - preto to vravim. lebo dobre viem ako velmi to skodi nebrat zivot proste tak jednoducho ako plynie ale "vsetkoriesit". skus trosku zvolnit, je to tazke, ale ono da sa na tom pracovat..
drzim prsty
Urcite niesom zavisly na ludoch a som zato rad
Vacsina ludi mi vadi.
Nemusel som sa ucit vydrzat sam so sebou.
ale vies na com pracujem prave ja? nehladam uz rovnovahu. snazim sa vyrovnat sa so svojou nevyrovnanostou. s tym ze si casto protirecim, s tym ze nieco prilis a nieco vobec neprezivam. s tym ze som niekde na 120% a niekde zas na -30%. s tym ze som viacvrstvova a labilna..
ak sa chces o tom porozpravat viac, tak kludne. budem aj ja rada. kludne napis TS..
no a teraz vidím aké to bolo debilné a že práve to bol dôvod prečo som mala totálne nezdravé vzťahy.
proste treba ZAČAŤ OD SEBA (ono to znie strašne frázovito ale keď sa nad tým poriadne zamyslíš a vezmeš si to k srdcu tak pochopíš jak je to dôležité). Proste skús postaviť seba na prvé miesto a dávať viac energie do niečoho čo ťa baví, nájdi si koníčka a venuj sa mu. A až budeš robiť niečo v čom si dobrá, budeš mať zdravší vzťah so sebou aj s ostatnými.
Fakt naozaj viem o čom hovorím. Ja som toto pochopila hrozne neskoro a stálo ma to rozchod s najužasnejším človekom na svete a to ma nekonečne mrzí. Ale nebyť toho, doteraz by som sa nenávidela a utápala sa v smútku a bola závislá na iných.
Ale na druhú stranu, aj napriek tomu nikdy nezabudni milovať! Každého kto si to zaslúži ale hlavne seba, lebo ty si to zaslúžiš najviac! Keď ťa všetci opustia tak len ty si zostaneš. Sama sebe kopačky nedáš chápeš.
(napríklad práve včera som sa na jednej akcii stretla práve s vyššie spomínaným bývalým aj jeho kamaratmi a dalšimi davnymi známymi, na ktorých som kedysi bývala strašne závislá. A teraz už vidím že som emocionálne vyspelejšia - normálne sme sa všetci spolu bavili, cítila som sa dobre a sebaisto, a to je ono!)
Sorry sa patetický dlhý koment. proste začni pracovať na niečom čo ťa baví a budeš šťastná, uvidíš.
ale zhrniem to, život ma naučil aby som na ľudoch ani veciach nelipla, takže nelipnem, najviac milujem svoju rodinu a jednu super kamarátku ktorú mám, ostatní ľudia prichádzajú a odchádzajú a ich odchod ma nejako netrápi..
dnes to hodnotím pozitívne pretože som získal nadhlad a vnútorne rovnováhu samostatnosti a dnes už necítim (skoro) vôbec potrebu mať sociálny kontakt tak často ... občas mám pocit že by mi stačila sociálna interakcia 2-3 krat do tyždňa .. čo je dosť málo ale jednoducho to tak cítim, no možno je to aj tym že nie často mam šťastie na ľudí ktorí by boli mne pdobní a s ktorymi by som rád ten čas trávil
Ale na druhej strane uz je to lepsie ako kedysi, teraz si aspon obcas samotu aj uzivam.
skôr sa treba naučiť mať zdravé vzťahy a nemať iných radšej (ani menej) ako seba
ja osobne si neviem predstaviť, že by som nemala rodinu a priateľstvá (a raz vzťah)... nakoľko som viac extrovert, ako introvert, dlhodobejšia samota ma vyčerpáva, ale neberiem to ako niečo hrozné, práve naopak, potom viem byť vďačnejšia za ľudí okolo mňa ale zasa netrím úzkosťami ani ničím, ak mám byť dlhšie sama, len potrebujem mať to vedomie, že to je len dočasný stav