Kúpil som si vodu v školskom bufete, otvoril som ju a taká šupa z toho uzáveru, že všetok džús sa ocitol na strope, na laviciach a vo vlasoch miestnych spolužiakov...tak som vystresovaný išiel otvoriť okno a roletu aby sa to vysušilo a nikto si nič nevšimol(jasné, taký fľak tam bol , že až) a pri tom otváraní okna som zhodil kvetináč ktorý bol hlinený...všade plno hliny a hlineny tak som doniesol aspoň kvetináč a kvet a ospravedlnil sa...trauma
na ZS som zazila vela a nebolo to prave najlepsie obdobie...ale zas musim uznat ked boli chvile, ze ma spoluziaci dost podrzali, ked som sa napr. bala nejakej pisomky alebo skusania...no vacsinou mi robili napriek, kazdy rocnik niekto iny, napr. v 7. ma dost urazali, nadavali mi do talp, hlupani a podobne, raz mi spoluziak nasypal do vody hlinu...a proste urazali aj moju mamu, potom v 8. rocniku to uz bolo lepsie, tam ma uz slovne neurazali, ale mala som spoluziaka, ktory mi stale robil napriek a mal dost uchylne poznamky...
raz nám niekto ohlásil bombu na škole, všetkých nás hneď evakuovali, ale to tak, že riaditeľka chodila po triedach a hovorila, nech sa všetci okamžite postavíme a ideme von, nič sme si so sebou nebrali, pešo sme prešli cez pol dediny do škôlky, tam nám dali najesť, deti, čo boli z tej dediny, kde sme chodili do školy, poslali domov a my čo sme dochádzali, sme nemali ako ísť, bo všetky peniaze a preukážky na autobusy zostali v škole a teraz neviem, či nám dali peniaze na autobus, alebo išla učiteľka s nami vybaviť u šoféra, nech nás zoberie domov
kebyže to chcem písomne zdokumentovať, tak to by som potreboval 3 tatry dreva aby mi vystačil všetok papier na tie zážitky a hovadiny čo som nastváral ...thug life
, Napr., ked sa ma katechetka pytala na nabozenskej vychove, ci sa neviem normalne spravat.... tak som vyskocil z okna a usiel prec. (mali sme triedu na prizemi)
V jednom hračkárstve sa kedysi predávali také vrecká, čo sa po stlačení nafúkli a o pár sekúnd praskli a išiel z nich strašne nechutný zápach. So spolužiakom sme na to minuli celé naše vreckové, kúpili sme asi tridsať tých sprostostí... Následujúcich dva dni smrdela celá škola... Potom nás zrejme niekto videl a žaloval a triedna učiteľka nám všetkým prehľadávala školské tašky a tak sa prišlo na to, kto po záchodoch a šatniach robí smrad.
Smradľavé sprostosti nám zhabali a dostali sme poznámky a ja som niekoľko následujúcich mesiacov nedostal ani groš!
Asi v treťom ročníku moja (doteraz) najlepšia kamarátka prisadla v šatni môjmu terajšiemu frajerovi (s kt. som tiež vpodstate od základky) kvetináč s fazuľkou, ktoré sme si pestovali na prírodopise.. Mala biele nohavice a hnedý fľak cez celú riť a on keď si to všimol začal kričať, že aký debil mu tú fazuľku prisadol poor her celá červená odtiaľ ušla a ja splakaná od smiechu za ňou a potom ešte veľa, keď nám vybuchli radiatory a tá hnusná čierna kvapalina začala všade striekať a zafarbila mi obľúbenú mikinu.. Veľa toho bolo a na veľa vecí doteraz rada spomínam
Do 7. triedy som chodila na ZS ako z psychologickeho trileru..
Sikanovali ma hodne dost isty cas, strasne som sa bila s chlapcami a robila vselijake veku primerane grazloviny. Mala som prvu epizodu depresie a nejaky cas anorexiu, fun times proste.
Druha zakladka bola uplne filmova, ta bola fakt super a dost mi napravila damage z prvej a presvedcenie, ze moju rovesnici su nezvladnutelne lahko vyvinovo zaostale zvery.
ach základka to boli super časy ked sme hrali fľašu a obdobné hry, hádzali paradajky na stenu, rozbili okná či dvere, prvé lásky, prvá vodná fajka a cigareta, prvý krát červené vlasy a piercing .. proste puberta no, ale rada na to spomínam
My sme na základke pokazili/rozbili/zničili všetko čo sa dalo a bolo k dispozícií. Podlahy, šatne, okná (aj v ŠvP a vo vlaku na ceste do ŠvP), kompletné vybavenie triedy, počítače v riaditeľni, elektroinštaláciu v jedálni.. s toaletami ani nebudem pokračovať
raz som jednému dievčaťu rozbila hlavu a nos dverami, naschval...neviem prečo som to urobila(na to asi nezabudnem)...a nikdy nezabudnem na posledné dva roky zš, keď sme chodili do školy v prírode a vypili sme všetky zásoby alpy na celej škole..
Prvé čo ma napadlo je asi toto. Mala som hrozne rada rúžovú farbu a teda som ju aj dosť nosila oblečenú. A bola som tým typická a "známa" v podstate. Keďže som mala také špinavé blond vlasy a svetlé oči, tak mi hovorili aj Barbie. (Obdobie asi 5.-6. trieda pre predstavu). A mala som jednu zazobanú spolužiačku, ktorá to proste nevedela vystáť tento môj image, asi s titulu, že chcela mať podobný ale keďže bola tmavá bruneta a Barbie v triede môže byť len jedna tak ona už nemohla to, že chcela byť ako ja, súdim pretože keď sme sa hrávali na niečo, kde boli nutné prezývky, snažila si vždy zvoliť Barbie a hrozne sa naštvala keď jej to nikto neschválil a chceli ju dať mne. Potom to vzdala a začala naokolo môj "Barbie image" nenávidieť.
Živo si pamätám ako sme raz išli spolu do školy a hovorím jej, že si idem kupovať nové topánky (samozrejme rúžovej farby) Tak sa strašne nasrala, vynadala mi a začala utekať do školy a od toho momentu nastalo pre mňa ňou zariadené šikanovacie peklo, ktoré vyvrcholilo v deň kedy som si na konce vlasov dala rúžové tužidlo. Ona s pár spolužiačkami spravili veľký plagát s mojou podobizňou a predstúpili pred tabuľu kde ma nahlas a brutálne vysmievali a nútili k prestupu na inú školu. To bolo pre mňa veľmi, skutočne veľmi traumatické až natoľko, že som sa doma prebarbila na hnedú farbu, ktorú mám vlastne dodnes (medzi tým som vystriedala rôzne červené kreácie a tak) a dosť dlho som nenosila absolútne nič rúžové... Až neskôr som sa znovu "odvážila" mať rada rúžovú.
A ešte ma šikanovali zatože sa rozkríklo, že som si raz nesediacu podprsenku vypchala servítkami. A nikto mi potom už asi nikdy nechcel veriť že nie som plochá ako doska a furt ma s tým jebali že sa vypchávam. Čo bol dosť problém keďže mi v priebehu roka z dosky narástli riadne Céčka. Som sa nasrala potom raz a výplň im ukázala, čo nasralo jednu asociálnu cigaňu tak, že si vymyslela, že som ju nazvala kurvou pričom v danom veku som také slová absolútne nepoužívala. Tá má dosť kruto šikanovala asi ešte ďalší rok až kým ma nezbila a neskončila som s otrasom mozgu a asi týždeň po tom BODLA nejakého policajta a skončila do 18 rokov v nápravnovýchovnom ústave.
Ale inak čo sa týka toho asi som mala šťastie lebo tá druhá zmizla týmto spôsobom a prvá zase tak, že prestúpila na inú školu. Prvý stupeň bol kľud a potom od sedmičky vyššie tiež. Mala som spolužiaka , s ktorým sme sa mali dosť radi kamarátskym spôsobom, veľa sme od seba opisovali a tak bol vtipný a aj s ostatnými sme mali celkom ucelené vzťahy.
keď sme na hodine náboženstva potiahli klasifikačný záznam... asi v 7 triede, dopísali sme si známky a potom sme to vrátili pre istotu katechétke, aby sa zbytočne nepýtala nič. to isté sme zopakovali na strednej, tam to bolo trochu o inom... ale pomohlo nemôžem povedať
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
21 komentov
» www.pluska.sk/krimi/nehody/so...
Dufam, ze to bola adekvatna odpoved.
Smradľavé sprostosti nám zhabali a dostali sme poznámky a ja som niekoľko následujúcich mesiacov nedostal ani groš!
Sikanovali ma hodne dost isty cas, strasne som sa bila s chlapcami a robila vselijake veku primerane grazloviny. Mala som prvu epizodu depresie a nejaky cas anorexiu, fun times proste.
Druha zakladka bola uplne filmova, ta bola fakt super a dost mi napravila damage z prvej a presvedcenie, ze moju rovesnici su nezvladnutelne lahko vyvinovo zaostale zvery.
A iné ďalšie veci. Stredná bola na pána
Živo si pamätám ako sme raz išli spolu do školy a hovorím jej, že si idem kupovať nové topánky (samozrejme rúžovej farby) Tak sa strašne nasrala, vynadala mi a začala utekať do školy a od toho momentu nastalo pre mňa ňou zariadené šikanovacie peklo, ktoré vyvrcholilo v deň kedy som si na konce vlasov dala rúžové tužidlo. Ona s pár spolužiačkami spravili veľký plagát s mojou podobizňou a predstúpili pred tabuľu kde ma nahlas a brutálne vysmievali a nútili k prestupu na inú školu. To bolo pre mňa veľmi, skutočne veľmi traumatické až natoľko, že som sa doma prebarbila na hnedú farbu, ktorú mám vlastne dodnes (medzi tým som vystriedala rôzne červené kreácie a tak) a dosť dlho som nenosila absolútne nič rúžové... Až neskôr som sa znovu "odvážila" mať rada rúžovú.
A ešte ma šikanovali zatože sa rozkríklo, že som si raz nesediacu podprsenku vypchala servítkami. A nikto mi potom už asi nikdy nechcel veriť že nie som plochá ako doska a furt ma s tým jebali že sa vypchávam. Čo bol dosť problém keďže mi v priebehu roka z dosky narástli riadne Céčka. Som sa nasrala potom raz a výplň im ukázala, čo nasralo jednu asociálnu cigaňu tak, že si vymyslela, že som ju nazvala kurvou pričom v danom veku som také slová absolútne nepoužívala. Tá má dosť kruto šikanovala asi ešte ďalší rok až kým ma nezbila a neskončila som s otrasom mozgu a asi týždeň po tom BODLA nejakého policajta a skončila do 18 rokov v nápravnovýchovnom ústave.
Ale inak čo sa týka toho asi som mala šťastie lebo tá druhá zmizla týmto spôsobom a prvá zase tak, že prestúpila na inú školu. Prvý stupeň bol kľud a potom od sedmičky vyššie tiež. Mala som spolužiaka , s ktorým sme sa mali dosť radi kamarátskym spôsobom, veľa sme od seba opisovali a tak bol vtipný a aj s ostatnými sme mali celkom ucelené vzťahy.