Sám uprostred davu na námestí,
slnko vyšlo o pol siedmej ráno,
električky už hrkotali na cestách,
ospalé tváre ľudí v novinách,
zohrieval si ruky slabou kávou.

Po ťažkej noci ho bolela hlava.
Niekto ho včera držal za ruku
a on ten dotyk cítil
keď si spomínal.

A ona stála na námestí uprostred davu
ale v celkom inom meste.
Nad hlavou jej vychádzalo slnko,
vyššie si vyhrnula límec svetra
a kúpila si slabú čiernu kávu.

včera ju niekto držal za ruku.
cítila ten dotyk, keď si spomínala.

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár