A ako to už býva pri podobnej príležitosti zvykom, zapozeral som sa do jedného dievčata tam. Bolo to zapríčinené najmä jej "vakantným" vystupovaním (rozumej, má volné miesto, kde musí byť chlapec). Čo už, som taký prízemný, že na mňa to správanie chvíľu zaberá.
Ale ako som s ňou bol dlhšie, tak ma tá náklonnosť prešla. Ale zato som objavil to, že s jedným iným dievčaťom si dosť dobre rozumiem a je dokonca aj pekná. Na druhej strane toto bolo skôr také latentné.
Až do chvíle, keď som zbadal, že sa o mňa zaujíma. Napísala mi na icq napríklad. Vtedy bolo leto a leto u mňa patrí hlavne bicyklovaniu. Tak som si zmyslel, že ju pôjdem pozrieť domov. Keďže býva dosť ďaleko, tak som tam musel prespať. Nečakal som, že ten návrh prijme až tak prirodzene, ako sa to stalo.
Tak som teda strávil u nej tri dni nakoniec. A to bol práve ten čas, čo bol potrebný na prejavenie tej latentnej náklonnosti. Doteraz si vytýkam, že som sa nemal k činu. Mal som síce kopu času, ale nezmohol som sa ani k puse. (to by podľa mňa odštartovalo želanú reakciu). Keď som odchádzal, bol som dosť smutný, ale ukájal som sa nádejou.
Potom sme ostávali v kontakte, i keď sa stávalo, že som sa aj niekoľko dní neozval, to podľa mňa chyba nebola.
Rozhodol som sa, že musím niečo urobiť. Tak som ju skúsil pozvať na stužkovú ku nám. Odmietla to. Dôvod bol veľavravný. Šla na stužkovú inému kamarátovi.
Nasledoval isté obdobie, keď sa ozývala aj sama od seba, ja som sa snažil krotiť, aby som jej nepísal keždý deň. Toto obdobie nejako prešlo. Postupne. Keď som už nebol s ňou v kontakte dobré dva týždne tak som sa jej ozval. A skúsil navrhnúť, či sa stretneme cez Vianočné prázdniny. Toto prijala. Stretli sme sa u mojej tety, čo býva na stredneom Slovensku. Nechápal som, prečo navrhla to miesto.
Jej zdôvodnenie bolo také, že tam mala nejaké veci , čo potrebovala vybaviť. Takže ja som bol len druhoradý cieľ, ako som to správne pochopil.
Potom som mal dosť inej roboty, ozval som sa jej včera. Pýtal som sa, že ako prázdninovala. Zistil som, že bola u toho kamaráta na návšteve.
Takže. Finále nasledovalo dnes, keď ma odpísala v tom zmysle, že má jednu zaujímavú diskusiu, tak nech jej prepáčim, ale že sa so mnou baviť nebude.
Čo bude nasledovať? Možno sa ozve, ak sa dostavia nejaké výčitky svedomia, že ma tak surovo odpísala. Možno sa jej dokonca ozvem ja,keď sa prejavia vývojovo staršie štruktúry mozgu.
Čo mám urobiť? Zabudnúť na to, že niekto s jej menom existuje.
Kedy sa mi to podarí? Asi o rok. Môj skromný odhad.
Budem rád ak tí, čo to prečítajú napíšu niečo podnenté do diskusie
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
ale nevravim, ze zenskemu mozgu rozumiem