A tá druhá je, že niektoré dievčatá sú hubaté (rozumej ukecané o mne) len keď si myslia, že ich nevidím. Dosť vyrývam, To si priznám. A aj aktívne bránim preberaniu učiva na jednej hodine. Ale nerobím to preto, aby som im robil zle. Keď môžem mať zaujímavú diskusiu s učiteľom, prečo by som to nevyužil? Mrzí ma síce, že potom musím sledovať ich kyslé tváre. No nerozumiem jednému. Prečo sa teda neozvú? Čo im bráni v tom, aby proti mojim diskusiám priamo vystúpili?
Možno je to úmysel, lebo vedia, že takto ma to trápi viac, ako keby sa so mnou pohádali tam. V argumentácii by sme určite dosiahli kompromis. V prípade, že sa so mnou nechcú ani rozprávať sa mi ale argumentuje ťažko.
Chce sa mi napísať rečnícka otázka, či je to moja vina. Hoci odpoveď by bola nie, moja súčasná rozumová kontrola nad citmi mi neumožňuje aby ma to prestalo trápiť.
Prišiel už vôbec niekto na to, ako to urobiť, aby rácio ovládalo emócie?
Po prečítaní tohto výlevu bez jedinej myšlienky sa asi zoznam kandidátiek nerozšíri
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
catmartina
11. 12.decembra 2007 16:26
pekne zachytenie myslienok
Napíš svoj komentár