Nekonečná dobrota a pravda

Je ten stav, ktorý sa chcem snažiť dosiahnuť. Teda neviem, či teraz chcem, ale chcel som. No začínam mať pocit, že takým prístupom by som sa nikam nedostal.

Jednoducho mám pocit, že ak chcem mať s niekým dobré vzťahy, tak mu niekedy musím povedať aj to, s čím nie som celkom vnútorne stotožnený. Napríklad každému padne dobre a ten človek vás bude mať rád, keď budete prehliadať jeho niektoré nedostatky a pochválite ho za to, čo urobil dobre. A tam je taký môj jemný problém. Že ja málokedy nevidím nedostatky. A tieto sa mi žiada tomu človeku povedať. No viem, že keď ho najprv pochválim a potom mu poviem, že to mohol urobiť aj lepšie, tak to asi veľmi príjemne pre neho nevyznie. Tuto sa ale veľký rozpor nenachádza, lebo hovoriť všetko sa nemusí.

Už horšie je to vtedy, keď napríklad niekto poúča druhých či priamo mňa a hovorí to, čo viem že nie je pravda. A tuto som zvykol robiť to, že som toho človeka upozornil, že to nie je ok. Ale toto niektorí ľudia napríklad učitelia brali vyslovene ako provokáciu. A prinášalo mi to zbytočné problémy.

Problém bol aj ten, aby som aj na seba niečo povedal, že niekedy skutočne šlo len o provokáciu. A na tieto provokatívne dialógy nie je každý stavaný. Pritom ja to nerobím so zlým úmyslom. Aj učiteľov mám najrv rád a až neskôr, keď začnú byť na mňa zlí sa začnem hnevať aj ja.

Tak v poslednom čase radšej som ticho. Viem, že je to lepšie ako niečo povedať. Niektorí ľudia to proste berú tak, že keď spochybním jedej poznatok, tak spochybňujem všetky ich vedomosti.

Ale dosť bolo o nich.

Včera som trochu tvoril (mal som sa učiť a nechcelo sa mi, tak som robil všetko iné). Tak tu je môj produkt kvality zrovnateľnej s tvorbou mojej sestry (9).

Na brehu jazera lásku si užívam
v ligotavom svetle hviezd
Miláčik ja chcem ťa stále takto vidieť
až do konca našich ciest

Svieži letný vánok
rozpálená horkosť tiel
Hoci by to poslednýkrát byť malo
Ja len za tebou by som šiel

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu