Ďalej som presvedčený, že v každom jednotlivom vzťahu toto pravda byť nemusí. Ba väčšina vzťahov medzi ľuďmi je nerovnocenná. Napríklad vťah rodič - dieťa. Alebo aj vzťah mňa so mnou. Áno, dá sa mať aj vzťah k sebe. Do tohoto vzťahu investujem dosť času, ale priamo sa mi z neho veľa nevracia. Vracia sa mi to však z iných vzťahov k iným ľuďom. To je to o čom som písal hore.
Ešte ma napadá jeden vzťah, ktorý ale neviem zaradiť s určitosťou ani do jednej z týchto kategórií. Je to vzťah k Bohu (kresťanskému, k iným náboženstvám sa nevyjadrujem). Ak sa pozerám na tento vzťah očami neveriaceho človeka, tak ho vidím ako vzťah, keď človek viac dáva ako dostáva. No uznajte. Modlí sa, chodí do kostola, dokonca mu nie je dovolené páchať hriechy, má mať každého rád. A čo Boh. Čo dal ten, aby ten vzťah bol vyrovnaný? Ostatne, môže niekto, kto neexistuje niečo dať?
Avšak pohľad veriaceho človeka je úplne odlišný. Ako by on, obyčajný človek, akých bolo a bude, mohol dať do toho vzťahu viac ako Boh. On nám predsa dal seba samého. Viac mu nedokáže dať nikto, keďže verím, že nič nie je väčšie ako On. A práve o tomto aspekte vzťahu k Nemu sú tieto sviatky, ktoré teraz prežívame.
Toto bol opis dvoch nerovnocenných vzťahov. To, že ho neviem zaradiť som napísal preto, že existuje ešte tretí pohľad. Ja sa modlím, chodím do kostola a z toho všetkého získavam duševnú rovnováhu.
Aké poučenie si z toho beriem ja? Budem sa snažiť dávať do vzťahov s ľuďmi čím viac v nádeji, že sa mi to raz vráti. A keby sa mi to aj nevracalo, stačí si spomenúť na božiu obetu a hneď mi môže byť ľahšie pri srdci.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
lily
25. 12.decembra 2007 22:56
Hm, vztahy, kde viac davas nez dostavas, to poznam...
Napíš svoj komentár