moja prvá, srdcom milovaná.
Ty si bola moje všetko,
bol by som aj zomrel ľahko.
Ľahko zomrel len pre Teba,
ľahšie, než bez Teba, prežil by som bez chleba.
Čas však plynul, ba priam letel,
stalo sa, čo vlastne som vždy dobre vedel.
Čas uhasil vo mne plameň,
tlie už iba iskra malá.
Srdce však nie je tvrdý kameň,
bolelo by, keby si ma neznášala.
Teraz už viem,
neživím viac nádej planú,
jedno od Teba však chcem,
neverím totiž, že tieto veci celkom hynú.
Nechcem Ťa viac otravovať
veršami chabými,
nebudem to viac preháňať
myšlienkami planými.
Si však prosto jedinečná,
nestretol som dievča jak si Ty,
želám si len, nech Tvoja vzdorovitosť nie je večná,
nechcem byť sťa zrnko prachu vetrom odviaty.
Pamätáš, jak sme kedysi sa rozprávali, navzájom si rozumeli, dobre smiali?
Pamätáš, jak prednedávnom spoločné záujmy sme spolu mali?
Nezabúdaj, prosím, nezabúdaj aspoň na to,
jak dobre sme sa bavili.
Nechcem už viac nazývať Ťa mojou láskou jedinou,
chcem už iba prežiť koniec nevídaných zázrakov.
Nechcem značiť ťarchu do života Tvojho,
nechcem trápiť Tvoje zmysly, prajem si len zaradiť Ťa i do toho môjho.
Zaradiť sa, no navždy ako dobrý kamarát.,
‘by som mohol naďalej ja „mať ťa rád“.
Zaradiť sa, nech je koniec všetkých týchto trápení,
prosím, nech nemusím byť navždy iba nechcený.
Prežil som už koniec,
zmieril som sa, uhasil som veľký plameň,
teraz chcem byť kamarát, prosím, toto nemeň,
keď konečne rozplietol som prepletený veniec.
Prosím, slečna,
dovoľ mi len mať Ťa rád,
nech nado mnou nie sú večne čierne mračná,
dovoľ mi len znova byť Tvoj kamarát.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
leiasolo
15. 5.mája 2010 12:55
Nemám rada ľúbostné básne. Ale tým nechcem povedať, že toto je zlé.
Napíš svoj komentár