Takze zacalo sa to takto:
Bolo 16. novembra 2010 a my s goth111-om sme sli dve hodiny pred zaciatkom koncertu LORDI do MMC, kde sme tie dve hodiny cakali pod schodmi ku vchodu do MMC. Ked sme tam prisli, uz tam stalo nejake dievca. Malo krasne dlhe hnede vlasy a stihlu postavu. Priznam sa, ze ma hned zaujala. Stale som sa po nej obzeral a snazil som sa nabrat odvahu a oslovit ju. Zacal som sa prechadzat hore-dole v jej blizkosti a z celej sily som sa snazil dokopat sa k tomu, aby som ju osolovil (nikdy predtym som nic take nedokazal). Nakoniec sa mi to podarilo a nejak sme sa dali do reci, zavolal som ju k nam dvom, spravil som si s nou prvu fotku atd. Napadla ma taka sprostost, ze co keby som ju pozval na diskoteku v Elame, ktora bola v piatok toho tyzdna. Trosku som ju sice prehovaral, no nakoniec suhlasila. Piatok sme ale aj tak na ziadnu diskoteku spolu nesli, pretoze nemohla byt tak dlho vonku. Tak som ju teda aspon pozval na moje oblubene najmilovanejsie mnam pifko. Tam sme sa rosku zoznamili, pokecali atd.
Este v ten isty tyzden som prisiel z domu s5 do blavy, lebo som mal dohodnute doucovanie u tety, z logicych systemov. Nejak som sa s nou dohodol, ze po mojom doucovani sa stretneme. Tak sme sa teda stretli a uz ani neviem jak a kedy sme sa tam dostali, ale za sera, pri tlmenom osvetleni poulicnych lamp sme sedeli na lavikcke pri dunaji. Tam po chvili ma napadlo povedat, co som citil asi uz asi od prvej chvile, co som sa s nou dal do reci. Bola mila, netuctova, ciastocne tak milo hanbliva, slusna, mala krasny usmev, rovnake hudobne vyznanie, vierovyznanie a pacila sa mi. Proste som sa zamiloval. Tak ma napadlo, ze sa pokusim dokopat sa zase k tomu, aby som jej to povedal. Ani to nebolo take tazke, proste som sa uvolnil a nejak to same vyslo z mojich ust. Ake obrovske bolo moje prekvapenie, ked mi odpovedala "aj ja". Ostal som mozno dve sekundy jak skameneny, neveril som tomu, co pocujem. Tak som sa teda uistil, ci fakt do mna. Potvrdila mi moje najnecakanejsie "obavy" . Nieco take som zazil prvykrat v zivote. Zeby bol fakt niekto schopny zalubit sa do takeho omylu, jak som ja?
Od toho dna a mi zdalo vsetko dokonale. Prvykrat tie krasne chvilky vo dvoijici... Prve skutocne bozky... Jednoducho pre mna jedinecne chvile. Bol som velmi milo prekvapeny, ked som na Vianoce po tom, jak som jej dal darcek odo mna, dostal tiez darcek. A moje prekvapenie a potesenie este vzrastlo, ked som darcek rozbalil. Original CD The Poison, prvy album od Bullet for my valenine, jednej z mojich oblubenych kapiel.
Vsetko bolo jednoducho dokonale a bol som najstastnejsi clovek na svete.
Na valentina som jej dal mp3 prehrvac, pretoze som vedel, ze ho velmi chce, no jej divni rodicia jej ho nekupia. Nebolo to nic extra, no jedine, co som si mohol zs mojich financnych podmienok dovolit. Miesto toho, aby som si nieco kupil ja, som radsej chcel urobit radost jej. Ach... Ake krasne bolo vidiet jej radost a nadsenie z toho darceka...
Na jej 18. narodeniny som jej objednal z nemenovanej stranky strieborny privesok nemenovanej, no nie najbizsej hodnoty. Strieborny privesok v tvare draka. V den jej narodenin sme sli do nejakeho Subclubu, kde bol nejaky clovek, o ktorom som v zivote nepocul, nejaky Jusska, byvaly clen himu, ci take nieco. Vobec mi nevadilo, ze som vysolil v podstate zbytocne 7€ za vstupenku, ani to, ze ten podnik bol drahy jak svina a za dve zlate tequily a dve visnove piva som tam nechal okolo 20€, proste som chcel, aby jej bolo na jej narodeniny dobre a chcel som byt s nou. No vobec som nemal pocit, ze by som vtedy bol viac, nez len molekula O2 vypustena do kozmu. Sadli sme si ku stolu, (samozrejme, pobozkat ani nic podobne som ju nemohol ) a tam sme sa zoznamili s nejakymi slecnami uz neviemodkial, s ktorymi cely vecer kecala a na mna uplne z vysoka SRALA. Ked som jej daval ten darcek, nechcel som jej ho proste len tak klasicky ze DAT, ze "AHA, tu mas darcek, secko najlepse", vzal som si jej ruku (aj to protestovala, ze "tu nie", jak keby som panbohvieco robil na verejnosti) a vlozil som si ju do vrecka, kde bol ten darcek. Ona si ho len vzala, rozbalila a reakcia bola asi takeho tyou "aha, dakujem". Ked sli tancovat na pesnicky, na ktore sa podla ani moc tancovat neda, ja som povedal, ze ja tancovat dobre neviem, takze nejdem. Cakal, som ze ma zacne aspon pehovarat, proste nieco... Ale nic. Proste sa aj s osobami, ktore poznala mozno hodinu, odobrala na parket. Ked som sa nejak dokopal k tomu, ze budem ochotny sa tam strapnovat, len aby som s nou mohol tancovat, som prisiel k nej na parket... a... proste... nic. Len mi hodila do ruk mikinu a kaslala na mna. Tak nejak to bolo cely ten pojebany vecer/noc.
Po istej dobe... co ja viem... zacal som mat proste pocit, ze uz nie som... ako to povedat... potrebny? ziadany?...neviem.
Najprv som si myslel, ze je chyba vo mne, tak som obmedzil az uplne zrusil vsetky veci, ktore jej na mojom spravani voci nej vadili (plasnutie po zadku atd). Avsak nic sa nezmenilo. Proste zacala byt ku mne... jak to povedat... "ako k cudziemu". Vadi jej uplne vsetko. Za zadok ju uz nechytam vobec, no mam pocit, ze jej vadi aj to, ze dychame spolocny vzduch. Nesmiem ju pobozkat, ked sme na verejnosti, dokonca najnovsie ju nesmiem pobozkat vobec. Nesmiem ju pohladit medzi ludmi, nesmiem ju... nesmiem proste uz takmer nic. Okrem toho vladne medzi nami vacsinou ticho. Ja som vacsinou skor ticha osoba, spociatku mi to teda nepekazalo a videl som to ako spolocnu vlastnost. Teraz sa mi vsak vazne zda divne, ze proste mlcky kracamie vedla seba po ulici alebo proste kdekolvek, mlcky sedime na lavicke,... No ja mam stale pocit, ze nieco robim zle, stale sa pokusam vo vsetkom zlepsovat. Avsak NIC. Nic sa nemeni. Stale mam pocit, ze som ju asi zacal nudit, zacal som byt enchceny, neziadany prvok jej zivota, ktory si vyskusala a ma ho dost. Ja fakt neviem. A ked sa tvarim pri nej smutno, lebo, logicky, som smutny a znechuteny z toho, jak sa sprava, sa jej este ospravedlnujem...
Tot moja mensia spoved. Mozno ju zajtra rano zmazem. Ktovie. A je mi uplne jedno, ci si toto precitas alebo nie. Mozno si totiz zacinam uvedomovat, ze chyba asi nie je celkom vo mne. Mozno sa zacinam obavat, ci este vobec nieco citim. Ci som VOBEC NIEKEDY nieco citil.
Ale prd... pardon, oprava: ja URCITE nieco citim. Nieco silne. A prave to mi nedovoli sa na nu vykaslat.
Co ja viem... ani sa mi velmi neulavilo...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
2
Neuľavilo sa ti lebo stále obviňuješ za niečo seba...Povedz jej o všetkom..ako sa cítiš atď. Vysvetlite si to, inak sa ti neuľaví nikdy
Napíš svoj komentár
a neurob tu chybu, ako ja, rozisla som sa a ani sme sa neporozpravali.. pekne jej toto vsetko povedz, pretoze to nie je len tvoja vina, je to vina oboch, musite sa porozpravat a uvidite...
a poviem ti, niekedy aj ta najhorsia vec moze byt najlepsia..