Tašku s jedlom som držala v jednej ruke a druhou som sa dobíjala do bytu. Už už mi išlo všetko padnúť, keď zrazu dvere otvoril Ian."Čau moja. Prepáč nepočuli sme ťa," ospravedlňujúco sa na mňa usmial a ja som mu večeru vtlačila do náručia. Popravde som sa nečudovala, že nepočuli ako sa hádžem o dvere a snažím sa trafiť kľúče do zámky. Hudbu som počula už na začiatku chodby. Vyzliekla som si kabát, vyzula sa a vošla do obývačky. Na konferečný stolík práve nosila príbor Nina. Ohnivo ryšavé vlasy jej zliezali po ramenách. Mala ich roztomilo zvlnené a stále trochu mokré.

"No ahoj. Už sme začínali umierať od hladu," zaškľabila sa na mňa.

"Bola by som tu skôr keby mi neušiel posledný taxík, takže som šla peši," čo by mi samozrejme nevadilo keby nemám čižmy na podpätkoch, nepršalo by a nebola by som ovešaná ako vianočný stromček.

"Hej aj tak vyzeráš," zasmiala sa a pokračovala: "Čo si doniesla dnes? Božský to vonia."

"Vieš čo otvorili tu novú reštauráciu? Tak som sa tam zastavila a zobrala som nám čínu," vybrala som tri porcie a položila ich na stôl. Nina zatiaľ dokončila prestieranie a zapálila sviečky.

"Skvelé. Čínu sme už dlho nemali."

"Idem si dať sprchu a hneď sa ku vám pridám," prešla som do sprchy, zopla som si tmavé vlasy do drdola a zhodila zo seba oblečenie. Pustila som teplú vodu a postavila sa pod prúd. Keď som bola dosť rozmočená, navliekla som na seba župan a precupkala späť do obývačky. Ian urobil čerstvú citrónovú štavu s mätovými lístkami. Nina sa hrabala v cédečkách a vyberala film.

"Dúfam, že máte náladu na horor." Nenávidim horory. A keď zbadala môj výraz, zazubila sa. Vložila cédečko do prehrávača a spustila V zajatí démonov. Usadili sme sa ku večeri a spoločne si vychutnali pohodový večer.

                                                                 ◽◽◽

Zobudil ma zvuk budíka. V duchu som prosila aby som ešte mohla spať. Zhodila som nohy z postele. Rozospato som sa okolo seba obzerala. Nemohla som sa zbaviť pocitu, že sa mi snívalo niečo zlé. Asi bolo lepšie, že si na ten sen nemôžem spomenúť.

V byte bolo strašidelné ticho. Ian a Nina ešte spali. Jediné čo bolo počuť bola kanvica. Zaliala som si kávu v mojej obľúbenej šálke, ktorá mala na svetlo zelenom podklade biely nápis "Každé ráno máš dve možnosti. Pokračovať v spánku a snívať alebo vstať a splniť si ich." Obkrútila som prsty okolo nej a nechala prúdiť teplo do rúk. Zadívala som sa von oknom na jesenné mesto. Stromy hrali teplými farbami čo kontrastovalo s pochmúrnou oblohou. Spomenula som si ako som sa v tomto období spoznala s mojimi najlepšími priateľmi.

 Blog
Komentuj
 fotka
mielikki  23. 11. 2015 23:00
(opäť raz budem konštruktívne kritická, ak to nechceš počuť, pokojne to ignoruj, nechcem zas, aby to pôsobilo ako demotivácia, skôr naopak

gramatická chyba hneď v prvej vete, to je neveľmi dobré

a čo ja viem, štylisticky to nie je zlé, ale konkrétne tento úsek nemá žiadnu výpovednú hodnotu, nijako to nenačína dej ani nám nehovorí o postavách viac, ako ich mená a to, že majú radi čínu

Možno do budúcna trocha okresať omáčku a vrhnúť sa rovno do deja (a prečítať si to po sebe, verím, že tá chyba bol len nešťastný omyl, ale čitateľa to odrádza )
 fotka
fromdarkness  24. 11. 2015 19:31
@mielikki Ďakujem. Presne viem kde mám tu chybu. Priznávam, že som tam zaváhala ale je to moja chyba, že som si to neoverila. Čo sa týka toho deja.. Skúsim to už rozbehnúť.
Napíš svoj komentár