Urobím si teplý čajík a idem nijaké povinnosti si odkrútiť do školy.Avšak som tam dlho nevydržal, hrdlo pokoja nedalo, ledva som do seba natlačil obed, si teda vravím kašlem sa ja na to a idem naspäť na internát. Skúšam kloktanie slanej vody,horúci čaj už ani nie lebo piť ho znamená nepríjemnú bolesť.Zvečerieva sa= zkrčmieva sa a ja musím ostať v posteli. Feďo mi ponúka paralen, na Romane daj si aspoň toto. S nechuťou preglgnem tabletku, bo nemám rád takéto. Feďo si medzitým zarába svoju medicínku . Vôňou a dievčinami sa napĺňa izba. Začínam sa cítiť lepšie, vravím si že čoskoro to bude ok...
Ráno škriabanie v hrdle neprestávalo. Toto ma už štve, musím ísť do školy ale kašlem sa na ňu.Idem domov. Už som vážne nervózny, v meskej by som z každého vymlátil dušu. Mám problém naraňajkovať sa a napiť. Pregĺganie slín je nepríjemné a bolestivé. Cesta vlakom bola tiež komplikovaná.(nemal som si kam odpluť) Ale vravím si behnem hneď doktorke. Dám si niaký liek a piatok už pôjdem na koncertík(vetroplach,cliche,sako). Sobotu ma čaká turistika a koncert
!Noisia!. Nemôžem tam chýbať pretože lístky sú už nakúpené.Po nepríjemnej ceste konečne dorazím domov a utekám doktorke. Klasické vyšetrenie...antibiotiká,kloktadlo atď. Rýchlo si to prekloktám nech sa už môžem najesť lebo umrem!...ale ono nič, len horšie a horšie...Noc bola nepredstaviteľne hrozná. Bolesti od krku už prechádzajú až po uši. Som dehydrovaný,toči sa mi hlava a ten smäd!Voda sa tažko pije,vyteká mi z nosa a spôsobuje kurevské bolesti!Paralén je jediná záchrana pri ňom bolesti ustúpia a dokážem zaspať.Ale len na chvíľu...budím sa na to ako sa dusím slinami ktoré nemôžem prehĺtať. Bucham do steny,silno zvieram operadlo postele. Rodičia nemajú na mňa čas-stará mama dostala infarkt!Utekali za ňou. To máme ale dnes deň ...
Každé dve hodiny pchám do seba voláku korelu. Občas bolesti ustúpia a môžem sa trochu napiť. "Nedáš si klobásku?"Pýta sa otec..."Provokuješ?"...zase sa šeci jak prasce napchávaju a ja tu asi umrem. Ale piatok večer sa mi podarilo ziesť aj jogurt!!!Zajtra je noisia istá!AJ keď turistika pri mojom zoslabnutí už nieje možná . Ale v noci sa to obrátilo. Pripravujem sa na noc antibiotika-o dve hodiny florsalmyn o dalsie paralen musím spať za každú cenu.
Doma sa im nepáči moje správanie. "Ja keď so mchorý berem lieky a hneď sa uzraviem! Bereš tie antibiotika?! "ano(kurva do piče myslím si!)". "Len na seba myslíš!" "Prstom nepohneš celý deň!" "Teraz sa zavreš do kúpelky?som sa chcel očesať" "chorý si a pred televízorom sedíš sa čuduj že sa neuzdravíš" ...atď bla-bla
Sobotu už strácam trpezlivosť. Hlad je strašný smäd sa dá ako tak zvládnuť po paraléne(moja láska . Ale čas noisie sa blíži!Víno je záchrana!Raz mi už v takejto situácií pomoohlo! Silene deci do seba napracem, štípe jak kurva ale určite pomôže...bolesti miznú...o hodinu dávku zvyšujem ale účinky klesajú. J*BÉM SA NA TO!!!TOTO NENI NORMáLNE! som podlomený a zúrivý. Strašným problémom sú hlieny. Dusia ma. Musím ich zo seba nijak dostať. Obyčajne vytiahnutie a odplutie už nejde ako nedávno. Spôsobuje odpornú rezavú bolesť...kua čo mam klinec v krku??sklo???niečo som prehltol???Pochybujem že toto je len zapálene hrdlo . Pripravujem sa na noc...dám si paralénik a pospíme si trochu...kua došiel "Mami?daj mi paralén" precedím cez zuby lebo sa mi akosi nedajú otvoriť ústa. "Šak zober si zo šuflika" "Ale tam už nieje" "tak potom nemám" ČÓÓÓÓÓ?!?!??!niééé.co teď?bolééésť jak ani neviem čo!natieram si celú noc krk a sánku chladivou masťou. Odrátavam každu minútu a zvíjam sa v bolestiach. Približne o 4:00 to už začína mať psychické následky. Vravím si vydrž o chvíľu sa otvára trh s liekmi. Vraví mi neznámy ujko. A mal pravdu. Začínajú sa tu zbiehať kamionisti. Behám medzi nimi chcem paralén!!!dajte mi paralén!!!ÁÁÁ...jeden som dostal do ruky, rýchlo zapnem svetlo a už ho niet sakra!kde je???hľadám nikde ho nevidím.
Zhasnem svetlo...už všetci odchádzajú!!!stojte!!!márne za nimi utekám...
Ako obvykle už o piatej som hore a pozerám tv...smädí ma, napijem sa. Len jeden glg ako by ma niekto sekerou sekol do krku. Ja už nemôžem...ani ústa neotvorím, kňučím a plačem. Otec si ma všimne. Boli ťa to?.."mmmm"...Nemôžeš rozprávať?..."mmm" ideme na pohotovosť...
pokračovanie nabudúce už nevládzem
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
3
uff myiagi..neprijemne..ale dokonci ten blog..a nezabudni dodat kto ta bol ozret v spitali
4
fu felmi neprijemne ale dufam ze uz si zdravy a ze zavislost na paralene uz ustupila
Napíš svoj komentár
ale to s kamijonmi sa snivalo,ze?hehe