(zaciatok v predoslom blogu)
Na zastavke vystupili aj dve baby,ktore isli zo stanice,takze mierime na vlakovku,kde na poslednu chvilu kupujem listok na prave prichadzajuci vlak. Je 7:15, a takzvany Jungle Train,co je vlak ktory ide snad cez pol Malajzie a cez dzunglu. Dzunglu. No dzungla ako dzungla,nic ohurujuce to nebolo,aj som si pospal,proste vlak v lese s palmami,nic extra. Po vyse 7hodinovej ceste sme na zastavke v meste Jerantut,odkial by sme mali ist busom do prirodnej rezervacie(narodny park?) Taman Negara. Vo vlaku sedel aj jeden typek s ruksakom a boli tam aj tie dve baby,cize asi vsetci ideme na jedno miesto. Mala dezorientacia,a sme na stanici,taka na dedinsky sposob. Opat ostavaju 4hodiny k odchodu autobusu,takze zas volim stanky s jedlom(na nic ine ako kura s ryzou nemam odvahu). Je tu aj jeden fajn supermarket,prvy co tu taky vidim,a mali fajnovy balik ovocia za 3rm !
Zas sme vsetci na stanici,len sa obchadzame,s typkom obcas prehodim slovo,inak nic... O piatej nam pyska chalan zo stanice,tak smerujeme za nim a caka nas maly minibus ,8miestna dodavka kde sa napratalo 9ludi, a ja som si sadol vedla sofera ako pan,a mal som priestoru az az. Po par kilometroch vidim tabulu Taman Negara 65km... Jazda ako z rozpravky,krasne otvorene okno,klukate cesty hore dole a dole hore,a VSADE okolo palmypalmypalmypalmypalmy a obcas nejake kravy na/pri ceste. Cesta tak prudka smerom dole ze sa mi obcas dviha zaludok pri rychlosti 90km/h v zakrutach s uplne napratym autom na uzkej cesticke. Bolo mi jasne ze idem aspon na 2-3 dni.
A sme tu. Vysadza nas v nejakej malej dedinke,a ja sa len obzeram a pozeram a neviem co a kam. Zistujem ze tie dve baby su CESKY! Ale nepripajam sa ani nekecame,vidim ze typek niekam smeruje,tak sa ho pytam ci tu uz ma nieco,a on ze nie,ale nasledovala ho aj cinanka ktora isla s nami,tak sme po chvili tvorili trojicu. Prvy kvazi hostel je plny,tak nasledujeme znacenie za dalsim ktory ma byt asi kilometer. Prichadzame k par drevenym domcekom a terase pri rieke,kde nam dava cenu 15RM za noc co je super. Beriem izbu aj s tym chalanom,je to škót a este stale neviem jeho meno. Nejake info co sa tu da robit od domaceho, vecera,a okrem toho nic. Vlastne,mal som blby napad pozriet sa spat do dedinky,aj ked sa uz stmievalo,no do hlavy mi vrazil netopier a v listi nieco zasustalo,cize som si nalozil do gati a rychlym krokom smeroval naspat. Naplanovali sme si treking na zajtrajsok.
Taman Negara je VRAJ najstarsia rezervacia na svete,je vo vnutrozemi Malajzie.
Je 2.3.2012,vstavem o siedmej rano,zbalim dake veci do batohu a smerujeme ku Crossing Point,miesto kde su lodky ktore vas prepravia na druhu stranu rieky,kde je budovy spravy parku. Treba si kupit povolenie na fotenie za 5RM a vstup za 1RM. Nasledujeme smerove tabulky,ako prvy ciel je Canopy Highway,co su zavesene mosty na stromoch vo vyske asi 50metrov. Este aj tu vstup za 5RM. Je to fajn,ako v hre Far Cry,hybe sa to dost nebezpecne.
Neviem ako sa vola ta trasa ktoru sme isli,na tabulke je 13km. 13kilometrovy trekking v dzungli. Podme na to.
Ono takto,mam precitanych niekolko desiatok cestopisov o malajzii,dzunglach,a pod. no napriek tomu bola moja predstava niekde inde,a asi to darmo budem hocijako opisovat,kedze v skutocnosti je to UPLNE INE.
Dazdovy prales ma privlastok dazdovy nie len tak nahodou. A tabulky s napismi "vsetko co robite je na vasu vlastnu zodpovednost" tu tiez nie su len tak na paradu. Nepredstavujte si strasne husty les kde sa macetou presekavame,ani ze naokolo behali tigre a anakondy. Je tam kvazi vyslapana cesticka,na stromoch oznacenie zltou alebo cervenou,a z chodnicka by odbacal len uplny debil. Na prvych metroch to este nebol taky hardcore,kedze bola pred nami este odbocka na nejaku skalu odkial je vyhlad,kam chodia obcas ludia. Po ceste si typek(ten skot proste co som s nim,neviem jeho meno,bude sa volat typek) nachadza pod kolenom malu pijavicku,po vybrani krasne a vytrvalo krvaca,tak som sa aj skontroloval a poriadne si vytiahol ponozky,kedze som si myslel ze cez ponozku sa nedostanu. Dostavame sa k tomu vyhladu,kde sedi starsi par,a davame si prestavku kedze si z noh vyberam dve pijavice a tiez krasne krvacam,postarsi par rovnako s viac pijavicami,cize cakame kym prestane krvacat,krvacanie by sa nemalo vraj zastavovat kedze je potrebne aby odtial vysla krv,kedze mozeme dostat infekciu. No po nejakej polhodine ideme dole,a pokracujeme na nas trek,na tabulke pisanych 8kilometrov. Mojich najdlhsich v zivote.
Nebudem opisovat celu cestu kedze uz neviem presne,ale pravidelne zastavovanie na povyberanie si pijavic,okrem toho najvacsi mravec akeho som kedy videl,asi 2cm, neuveritelne cesticky z mravcov ktore pochoduju niekolko metrov,a prekonavanie roznych prekazok ako napr.: korene stromov,padnute stromy,stveranie sa po skalach,stveranie sa po korenoch stromov smerom dole...atd. Po par kilometroch mozem povedat,ze je to fakt poriadny vycerpavajuci hardcore,prekonali sme mnoho riecok,a k jednej z nich bol zostup asi v 75stupnovom uhle pri niekolko metrovej vyske,vsetko mokre a klzke,cervena zemina,pijavice a hmyz,a lano pri stromoch ktorych sa drzime. Nebolo mi vsetko jedno,ideme velmi pomaly a opatrne kedze kazde smyknutie moze byt osudne a pad by nedopadol pekne. Este preskackat na vylestenach mokrych kamenoch cez riecku a zas sa vystverat hore. Smerom hore sa ide lepsie,kedze sa da vyliezt,smerom dole je to zle.
Ako si tak idem,vsimam si na ponozke na lytku mega velky flak od krvi. A dopici. Opatrne stahujem,a skoro grciam. Pijavica velka asi ako palec,plna mojej krvi. A z nohy sa mi vali krv. Fajnotka. Nastastie to neboli ked mate pijavicu v nohe,len to dlho krvaca a je to nechutne. A henta bola fakt velka,fuj. Pokracujeme v ceste,prekonavame prekazky,obcas trocha lepi a skriabeme si hlavu ze ako prejst,ale zvladame. Boli ste uz tak spoteny,ze vam zo uplneho mokreho tricka zacalo presakovat do nohavic a tiez boli cele mokre? Proste akoby som prave vysiel z vody. Kvapka mi z brady,pot tecie prudom.
Inak este,v dazdovom pralese je vzdy mokro,a skoro stale prsi,my sme nastastie boli do tretej vonku pri rieke odkial ma ist lod naspat,a prave zacalo prsat,neskor fajnovo liat. NAOZAJ si neviem predstavit ake by to bolo keby nas ten dazd chyti v lese. To by bol uz hardcore na druhu kde by som zacal byt fakt zufaly.
(btw platit za sprievodcu cim ziskate len osobu ktora pojde pred vami a obcas povie aka je to rastlina je fakt zbytocnost,proste idem si po oznacenom chodnicku a nikoho netreba)
Po chvili prichadzaju dalsi ludia,taktiez s krvavymi nohami,a po asi polhodinke prichadza lodka. Maly cln so strieskou pre asi 10ludi,okraj lodky je takmer na urovni vody,zateka vam do nej a sedite na "zemi". Fajn. Vonku je lejak,rieka je miestami fajnovo rozburena. Ruksak si mudro nechavam na chrbte a sedim s nim,som hore bez kedze to tricko je komplet mokre prepotene,typek ma na sebe nepremokavu vetrovku. DOBRE,tiez som uz cital par blogov kde pisali ze v clnku dostavali take vlny vody ze odisla kamera,fotak,mobil,z pasu ostal rozmoceny farebny papierik a proste akoby skakali do vody s batohom. Ale ze to bude prave tento pripad,to som si nemyslel.
V prvych metroch este natacam,proste neviem ci este niekedy budem sediet v lodke na rieke uprostred dazdoveho pralesa,fakt to bolo super. Splech trocha vody a fotak schovavam pod ruku,po chvili zas natacam. Ked pred sebou vidim rozburenu rieku,fotak si schovavam do dlane a zakladam si ruky. Splech. Splechsplechsplech. A z fotaku si vylievam vodu,nadavam "fucking hell" 10x za sebou a vsetci sa smejeme a nemozeme uverit ze na sebe a v lodke mame asi viac vody ako v rieke. "Asistent sofera" rychlo hadze von vodu z clna,kedze uz beztak sedime vo vode,a je to vlastne fest jedno kedze z nas tecie voda. Nemozem uverit tomu ze som po mobile prisiel aj o fotak,proste budem tu este asi 50dni a nemam fotak? Jebe? No kaslat,uz s tym nic nespravim a uzivam si jazdu. Fotak davam typkovi do vrecka,este dostaneme par splechov vody,fuka na mna vietor a klepem sa a pozeram sa naokolo,proste nic take co clovek zazije hocikde a hocikedy.
Po asi 20minutach dorazame do ciela,v podstate netusim kde som ale po case zistujem ze je to ta mala dedinka,tak v dazdi mierime naspat "domov". Po ceste prestava prsat,a som tu. Najky(najlepsie na svete,raz napisem recenziu) cele zablatene,ponozky krvave,ja uplne mokry. Susim veci a ukladam,sprcha,a idem spat do dedinky v nadeji ze tu bude niekde zmenaren alebo bankomat. Hovno. V hoteli menia len pre hosti. Okrem toho nic. A zas zacina prsat. Idem skusit jedlo,ci nebude lacnejsie ako tam kde byvame,pri ceste vidim krasnucke stavnatucke kuracie maso na palicke ako sa robi na grile, 0,50 za kus, ryza a prazeny chleba k tomu,mmmmm dal by som si znova. Na ten chleba sa este stavim aj zajtra. Prestava prsat a vyberam sa spat.
Typek spominal ze ak nenajdem zmenaren(lebo ja blbec som sem prisiel s malo peniazmi) ze mi zmeni,tak som od neho kupil za 11libier 50ringitov,cim ma zachranil. A daroval mi svoju knihu Lonely Planet Malaysia ktora je fejkova prefotena za 5dolarov z trhu,kedze toto je jeho posledny vylet a myslim ze po 8 mesiacoch ide domov. Aspon mam co citat na dlhych cestach. Okrem toho som si rozmyslel ze zajtra odtialto idem prec,a mierim ASI do mesta Melaka,nutne potrebujem net aby som kupil letenku.
A viete co? Predchvilou som vyskusal fotak a ON FUNGUJE!!! A dufam ze este aj bude,a nerozmysli si to po case. Zaroven mi ozil aj mobil! Kedze som zistil ze problem je asi v nabijacke ktora nenabija,len obcas. Super,len nech mi ostane fotak nazive.
Je 20:45 rovnakeho dna,sedim na terase pod strieskou v Taman Negara a vonku je lejak. Cee ya.
Blog
Komentuj
9 komentov k blogu
1
frenkie477
3. 3.marca 2012 16:06
fuha, ja by som sa zblaznil už asi dávno z toho celého ako to tak čítam...
2
keď si predstavím seba v tej situácii s pijavicami, tak si predstavím už mŕtveho človeka
Napíš svoj komentár