Malajzia trip 19 - A tak si žijeme

17.3.2012

Dnes som teda plánovane robil velké H. Akurat poobede som zbehol na letisko zistit ze tam niesu ziadne mapy,a do obchodu presvedcit sa ze v malajzii je zákaznicky servis super. Pri pokladni som zistil,teda zistila to pokladnicka ktora tam bola zrejme prvy den,ze som si neodvazil zeleninu,a vyhrkla na mna par viet v neidentifikovatelnom jazyku(tak urcite malajstina),po nechapavom vyraze mi pomocou slov this,not,here vysvetlila ze kde je problem,tak okej zbehnem s tym k vahe. A tam typek ktory tam bol snad len prvu hodinu nieto den,typu "dont touch my virginity" dost silno speceny od slnka(domaci to nebol),a silno tuka do vahy a pozera do papierov akoby instaloval najnovsi superprogram. Tak,vaha pipala,predpokladam ze nevazila,chalan bol zufaly,rada tam bola slusna,a po takych 10minutach postavania a sledovania ci spojazdni tu vahu som sa zamyslel a stavil sa s mojim druhym ja ze na 100% ta pokladnicka nevie co teraz kedze som tam nechal nakup a isiel k vahe.
A tak sa po 15minutach vraciam,a ako som predpokladal,ona zavrela pokladnu a cakala na mna

A tu moja celodenna aktivita skoncila a zacala pasivna cast dna,z kresla do hojdacej siete a naspat.

18.3.2012

Dnešok som nechal na náhodu,možno niekam pojdem a možno nie... No vstal som dost skoro,a pred deviatou som uz bol naranajkovany,a Mick sa ma pytal kam dnes pojdem,cim som sa nepochopitelne rano nasral,vzal mapku,tasku s fotakom a vybral sa smer stanica. Po roznych napadoch zvitazilo "Teluk Sepangar" , co mapka znaci ako pristav. A kedze stale zijem v omyle ze pristav v Malajzii by sa mohol podobat pristavu v Grecku tak som sa tam vybral. Autobusom do pol cesty,dalej peso,reku to nemoze byt daleko. Po asi troch krokoch mi zastavuje auto bez toho aby som stopoval a ze hodi ma tam. Po poslednej skusenosti s tym ze mi niekto len tak sam od seba zastavil som cakal ze si bude pytat peniaze,ale nepytal. Pyta sa ma co tam chcem robit,vravim ze netusim,ved netusim co tam je. A tak mi vyhodil pri nejakej odbocke,pri mori,pri akejsi skoro dedinke,teda par drevenych chatrci na koloch nad vodou a bordel,so slovami "davaj si tu pozor,je tu to nebezpecne,ziju tu pristahovalci a obcas su s nimi problemy" na co som si v duchu povedal "diky moc!" a v prvych sekundach som mal pocit ze ma tam vysadil naschval aby ma niekto uvaril v polievke.

Ono tam zas okrem bordelu a smradu v podstate nic nebolo,na fotenie takych miest nejak nemam gule,a tak som sa vybral dalej rovno po ceste,reku niekde to koncit musi. A tak ako vchadzam do zakruty som si na chvilu nebol isty ci tam aj prejdem zivy. Drevene chatrce akoby vsadene do hory blata a lesa,bordel bordel bordel cez celu cestu,auta tade nechodia,par odstavenych vrakov,nejakí vyrastkovia/chuligani povalujuci sa na ceste,domaci na lavickach v akoze krcmach,deti,nieco ako horsia ciganska osada na Slovensku. V tom jeden chlapik nieco skrikol a pochopil som ze vsetkym oznamil ze niekto(cudzinec) ide. A tak sa vsetky hlavy otocili na mna,zivot sa zastavil,tep sa zrychlil,no nahodil som siroky usmev a vsetkym sa pozdravil a zamaval,a oni pekne slusne vsetci odzdravili a zamavali naspat.

Ono ja mam pocit ze domaci z mesta/z inych miest maju strach z takychto ludi a vsetkych strasia,este nikdy som sa nestretol s tym ze by sa na mna niekto neusmial alebo nezdravil,nie to este s agresivnym pristupom. Sice co nebolo moze byt,ale dufam ze nebude. A tak som pokracoval v cete neceste obklopeny chemickymi zavodmi,roznymi tovarnami,ked tu taky metrovy varan žuje hada v odtoku. Chudak bol taky vylakany ze ani nedojedol a dal sa na utek,a kokos,to bola veru rychlost,pred nim by som sa ani nemusel pokusit utiect. Po case sm dorazil ku konci cesty,kde bol sklad nakladnych kontajnerov ktore vykladali z lode. Fajn,som stastny ze je to znacene ako pristav,mozme ist naspat. Nebol problem kedze prave isiel bus.

Este podotknem,ze od rana bolo pod mrakom,cize aj o dvanastej som bol vonku kedze slnko vobec nesvietilo,nuz,ale UV luce prechadzaju aj cez mraky,tak po vyzleceni na mne ostavaju biele kratase,biele sandale a biele tricko s cervenymi rukavmi.

A to mi na dnes aj stacilo,este cestou naspat som v obchode nasiel stan za 55RM(asi 14e),a 55RM je tak na dva noci v hosteli,tak teraz musim zvazit vsetky okolnosti a vylet MOZNO naberie novy rozmer. Odslapal som domov,zistil ze dnes spim v plnej izbe,poctivo nakrmil komarov a...spac.


19.3.2012

Zobudili ma nemci asi o siedmej,no nastastie na to ze sa balia a odchadzaju. Rano bolo plne vahania,jednak ci vystrcim nos so spalenymi rukami,a ci si idem kupit stan. Nuz vydal som sa teda do mesta,s prvotnym napadom zajst najprv na turisticke info a spytat co si myslia o stanovani v Malajzii,no ked som tam uvidel takeho chalana na ktorom bolo vidno ze tam sedi len preto aby nesedel doma a jeho akoze rada by mi bola zrejme prd platna tak som sa vykaslal na to a vydal sa do najblizsieho nakupneho centra. Potom do druheho najblizsieho. Potom do toho na konci mesta. Stan tu nekupite. Tak som sa vydal do centra za mestom,ze prebadam este to,no aj ked som tam nasiel 2 obchody ktore mali v nazve "traveller" tak tam boli akurat tak nejake CK ci LV batoziny. Cize asi jedine miesto kde tu mozem kupit stan je obchod Giant kde sa predava vsetko a kde som ho videl vcera.

(ano,cely den som stravil behanim po obchodoch a hladanim stanu)

Po celodennom rozmyslani som ho teda vzal,ak v nom stravim aspon tri noci tak sa mi cenovo oplatil a mozem byt spoko. Nuz,som veru zvedavy co to da,a aky bude konflikt planu s realitou,kazdopadne ruksak na zajtra mam uz zbaleny. Som zvedavy proste,ci je to realne. A tak je jasne o com bude dalsi blog,a idem spat,zajtra vstavam o pol siestej.

 Blog

14 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu