Ráno o siestej sa zobudzam po dlhom spánku. Cely rozbity a stuhnuty,no suchy a zivy. V noci bola relativne zima na to ze som v tropickom pralese,no som vo vacsej nadmorskej vyske. Program na dnes jasny - zavcasu vyrazit k vzdialenejsiemu vodopadu,na znacke pisanych 3,5km a asi 1,5hodinu trvajuca cesta. Daco po siedmej sa uz vydavam na cestu,pri prvom vodopade sa treba dostat cez rieku a vystverat sa po blatnatych korenoch,uspesne zvladam kedze kamene sa nesmykaju,a na blatnatej ceste uz mam skill. Fuh,spojenie mojej fyzickej pasivity,narocneho terenu a vysokej nadmorskej vysky kde som mal doslova hlavu v oblakoch mi dava zabrat. No na prvy trekking sa to nechyta,v podstate sa da slapat a nemusim liezt,len chyba vyznaceny chodnik a laná na chytenie sa,tak parkrat balancujem s batohom na chrbte v blate v slusnych vyskach. Po ceste je mala jaskyna,pozeram,tam je snad milion netopierov. Viem,ze som to nemal robit,ale nedalo mi to proste,tleskol som poriadne. Tam sa aspon tisic netopierov rozletelo a len som si kryl hlavu. Blby napad,ale bola to parada ako sa rozleteli.
Ked si vravim ze tu by ma nikdy nikto nenasiel lebo sem snad niekto chodi tak raz za tyzden,tak oproti mne vidim dvoch ludi,ktori zrejme daco vidia v lese a ticho sleduju. Ukazuju mi aby som bol potichu,tak opatrne prikracujem a chlapik mi ukazuje v knizke nejakeho vzacneho vtaka ktory sa tam vraj niekde skryva. Po chvilke sledovania sa mi pozrie na nohy - som bosý v teniskach a kratasoch. Pozriem na jeho nohy - zaizolovane v antipijavicovych ponozkach a dlhych gatiach. Vravi mi ze je to tu plne pijavic,kedze v noci prsalo. No mna to tiez napadlo,ale po celej ceste som nevidel ziadnu pijavicu,reku tak tu asi nebudu,cize kaslem na to. Pokracujem v ceste,po par metroch prichadzam k dost divokej rieke,aj dost sirokej,no dopici pozeram,cez celu rieku boli asi tri kamene v dost velkej vzdialenosti,nijak sa to neda obist,fuha,no toto musim nejak popreskakovat,ved to nebude prvykrat co budem skakat po kamenoch cez rieku.
Nuz ale. Vo vrecku fotak,penazenka,v nizsom vrecku mobil. Prvy kamen hop,fajne,drsny kamen,balancujem s batohom. Druhy kamen hop,hop,smyksmyksmyk,jeb,clup. A tak som sa mili moji,surovo zjebal do rieky. ALE!!! Ustal som to na jednej nohe,aj ked prud bol silny,no druhu nohu som mal zdvihnutu a vystveral som sa na kamen,mobil trocha vody prezil,fotak a penazenka sa s vodou nestretli. Tak co no,po chvile bojovania odtial vyliezam,vylejem si vodu z tenisiek,a tesim sa na mokry trekking,v blate. A ani teplo nebolo,kedze bolo rano + sa prechadzam v oblakoch co boli tak nizko. Kde tu sa mi naskytne vyhlad akoby som bol v hre Vietcong. Prales,hory,dolina,hmla,mraky... Po dost dlhej ceste prichadzam k znacke ze este 1500m. Fuh... Ako pozeram na cas,uz by som tam aj pomaly mal byt. Uz pocujem aj rieku,cize este dost strma cesta hore,a za stromami uz daco vidim. Wow,ked prichadzam k vodopadu,nenormalna krasa. Nedalo sa mi to cele odfotit mojim fotakom,vygooglite si Langganan Waterfall. Na fotke sa to nezda,ale je to 150metrov vysoké,a proste,uzasne ako ta voda padala z vrchu hory,relativne chladno,som vo vyske viac ako 1000m.
Obdivujem a fotím. Stojim s otvorenymi ustami a dycham mokry vzduch ktory veje z vodopadu. Ked tak si spomeniem,ze pozrem sa na nohy ci mam pijavice. A tak si vyzuvam z krvi premocenych tenisiek. Coby jednu,rovno pat mi pilo krv. Bojujem v mokrych podmienkach s batohom aby som si utrel nohy a zalepil rany,dam si aj ponozky aby mi netiekla vsade krv. (okej,mozno to znie hrozivo ale su to len neskodne pijavice a neprestajne krvacajuca rana) Este poobdivujem,a vydavam sa smerom naspat. Som doooost unaveny,a po asi hodine sa dostavam spat k rieke. Prichadzaju do uvahy dva moznosti,vyzujem a vyzleciem sa,vsetko vodotesne zabalim a prebrodim sa. Alebo vsetko vodotesne zabalim,na druhu stranu prejdem vyssie a tam sa doslova nejak prebijem po kamenoch vedla rieky(stale hrozi pad do vody). Volim druhu moznost,no len som opatrne slapol na kamen a TAKMER som bol zas vo vode,no ustal som to. Fuh,az ma rozklepalo,no dostavam sa cez rieku. No neviem ci to bola vyhra. Vsetko machom zarastene + bazina. Poslapujem po kamenoch,a som za vodou.
Este asi kilometer naspat,no uz lahsi teren,tesim sa az sa hodim do "vane". A tak sa prezliekam,spinavy ako prasa medzi vyobliekanymi navonanymi blbeckami z korei ktori si asi mysleli ze idu do nejakeho rezortu. Mam asi tri hodiny casu,cize kvasim vo vode. O asi piatej sa idem najest,slusny pomer cena-mnozstvo,cize som spoko. Posedime,uzivam si ticho a klud,kedze v dedine cesta konci a nevedie dalej,je tu len par ludi a aut s turistami ktory sa poslusne drzia za branami parku,kedze im doma urcite rozdali letaciky ze mimo parku je kazdy zlodej a vrah,a este by nahodou nasli 4x lacnejsie jedlo ako v parku.
O asi polsiestej sa teda poberam naspat k stanu,stravit druhu,poslednu noc. Dufam ze dnes v noci nebude prsat. Tak ako vcera,aj dnes balim vsetko na sposob "grab and run"(schmatni a utekaj) v pripade burky,vsetko pripravene po ruke,a zabalene,no keby ma prist na tuto moznost,to by bolo fakt dost dobrodruzstvo. Zalozny,a v podstate jediny mozny plan bol teda vsetko schmatnut,hodit sa do prsiplastu a s polofuncknou nevodotesnou baterkou bezat v roztrhanych sandaloch v blate von z lesa v najtmavsej tme za dazda,k najblizsiemu pristresku. No nastastie na to neprislo,a vnoci neprsalo,fakt nastastie.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
ragdoll
30. 3.marca 2012 18:53
prečo sa neviem stať tvojim fanúšikom? :/
Napíš svoj komentár