Fxx
11. 4.apríla 2012 04:45
Ďalšie jeho blogy »
Malajzia trip 30 - Cesta na Kinabatangan River,deň prvý
Tak,o piatej budik. Cize asi o pol siedmej som uz vyrazil z domu,smer stanica. Ked mi tu na konci ulice zastavuje auto vedla mna,a oslovuje ma mlada baba. Vravi nech si nastupim,pomoze mi najst hotel. Vravim ze nepotrebujem,mam namierene inam. Mierim na Sepangar,ako vzdy,a vravi ze ma tam skolu(zname UMS),a moze ma tam hodit. No teda,okej. Mlade dievca asi mojho veku sama v aute mi zastavuje sama od seba aby ma niekam hodila,bez toho aby pytala peniaze. Som prekvapeny a tesim sa zaroven. Tak uz par minut po siedmej som na mojom osvedcenom spote.
"Stojim tu uz tri hodiny a je mi uz zimaaa..." Ale hovno. Stojim tu uz hodinu a vali zo mna voda. Ono normalne tam hodinu stojim,a nic. Teda okrem dakeho blazna,ktory ma chcel hodit do Sandakanu za 400RM(5x som sa opytal ci dobre pocujem,za tie peniaze precestujem okolo celej malajzie),a chlapika ktory ma chcel hodit do dedinky asi 100km za 150RM,okrem nich nic. Ked tu zrazu prichadza z cerpacky oproti mlady chalan,zamestnanec benzinky,a uz som vedel kolka bije. Kecy o tom ze co robim a preco to robim,a ze tu uz hodinu stojim... Prave ked sa otocil a odisiel mi zastavuje auto,no este pribieha naspat,asi mal potrebu kecat so soferom,no aj tak chce zaplatit,cize nic pre mna. Clovek by si myslel ze ak vsetkym oznamis ze si okej a nic nepotrebujes tak sa vsetci rozidu.
Namiesto toho nasleduje este dialog asi celych 15minut. Viacmenej si uz len robim srandu ze nemam ziadne peniaze a chudak ja musim zastavovat cudzich ludi a som zufaly... Nastastie ma vsetci opustaju,a ja necakane zas cakam dalsiu polhodinu. Sakra clovek kde si? Kde je ten ktory ma chce zobrat? Prichadza takmer az o dve hodiny,a vezme ma asi 30km na hlavny tah do Sandakanu cez Ranau. Chlapik ktory aj pozna vyraz "hitch-hiking" a chape. Stojim za kruhovy objazdom na ceste do kopca,vodici na mna maju vyhlad. Po kratkej chvili mi zastavuje auto v akom snad sedim najcastejsie,Toyota Hilux. Idu do Ranau a beru ma. Hned v prvych vetach vravim ze idem do Sandakanu,a ono,oni idu tiez. Jo! Je asi 10hodin rano a mam priamy odvoz do Sandakanu s dvoma vpohode ludmi! Skerim sa do zadneho okna a v kazdej zakrute posuvam naspat batozinu ktora sa na mna vzadu smyka. Su z polostrovnej casti a maju tu nejaku pracu.
Predpokladany cas prichodu 15:00 sa aj dodrzal,napadlo ma ze by som to mozno stihol az do ciela(Sukau),ale je to asi 150km dalej a dost komplikovana cesta,kedze je to osada v lese. Nie,casu dost,rovno mierim na miesto kde som prvykrat stanoval. Po ceste zastavujem v parku pri mori,rozlozeny na lavicke do seba tlacim varene sendvice z ruksaku,a prisada si jeden typek mentalne asi nie velmi v poriadku. Jazykovo sme sa nedorozumeli,kasleme na to,pusta hudbu z mobilu. Ochvilu prichadza jeho asi kamos,ci sa somnou moze odfotit... No reku,nevidim na sebe nic zaujimave,ale preco nie. Vedla na lavicke sa uz beztak chcichocu mlade dievca s chalanom,ked som im gestami ukazoval co je toto za typka pochopil som ze je to asi znama firma,nieco typu Melisko/fetak Feri v mladom vydani. Este sa ich pytam ci sa somnou nahodou nechcu odfotit,a pokracujem v trase.
Sakra,od minuleho tyzdna sa to mesto nejak predlzilo. Dost veru. Ale som na mieste,pomaly aj slnko zapadne. Posedavam pri altanku a sledujem more,ked prichadza chlapik s ktorym som sa tu minule bavil,upratovac z restiky vedla. Po par slovach prichadza dalsi chlapik,s dost divnou anglictinou,ale bavime sa dost dlho. Pyta sa ci mam peniaze zo Slovenska,ci mu viem ukazat,vravim ze mam len libry,a ukazujem mu papierovu patku. Po otazke kolko je to asi ringgitov,a odpovedi ze asi 25,sa ma spyta ci mu ich nedam na pamiatku. No hahaha,fiskus jeden! Po chvili odchadza a staviam stan,a prichadza mlady typek. Oni sa vsetci chcu strasne rozpravat,ale vedia dva a pol slova po anglicky. Posedava somnou az do zotmenia,ked si idem ustlat do stanu.
Zopar rad:
1, Nestanujte na betone,majte aspon trocha rozumu.
2, Ked uz ste nuteni stanovat na betone,aspon nespite v rifliach,ktore su tvrde a tlacia na bokoch.
3, Zasadne v stane neprdte. Logicky sa to nema kam odvetrat a mozte hundrat do rana ze kto ma spat v tom kandli.
8.4.2012
Tak sa budim pri kazdom otoceni,uplne rozbity,o pol stretej vnoci vstanem vyspaty. Nutim sa spat aspon do piatej,a kedze je furt tma,tak asi do pol siestej lezim. Vnoci sa este parkrat budim na psi stekot,mrmlem aby do rana pokapali. Pokus naranajkovat sa zo sendvicov ktore ostali nevychadza,zelenina za den v 50°C pohnila a je mi nagrc. Tak rychlo balim stan,a este sa pristavil chalan ktory ide do prace,vedla do restiky. Zaujimavo sleduje ako balim stan a ako som taku velku vec zbalil do par cm stvorcovych,a ako to vsetko dokazem napratat do ruksaku. Hor sa na cestu,urcite bude dlhsia ako vcera. Je asi 6hodin rano cize vsetko este spi,samozrejme okrem vsadepritomnych vyjebanych pamrdskych psov. Fakt,toto je vec ktora dokaze zneprijemnit vsetko,proste ked na vas stekaju a miera k vam psy,a nemate sa ako branit,tak je to proste napicu. Zrychlenym krokom sa priblizim k restike kde na terase vykladaju stolicky a psy ostavaju na druhej strane.
Kym sa dostanem do mesta tak uz maju niekde otvorene,schuti si sadnem na kavu,relax... Sandakan je fakt rusne mesto. Do Sukau by som sa chcel dostat este pred obedom,aby som sa nevaril niekde pri ceste. Mierim teda cez cele mesto smerom hlavna cesta smerom KK,Lahad Datu,z ktorej je odbocka na Sukau. Kusok po kusku sa dostavam az do auta ktore mieri az do Tawau,cize ma po ceste moze vyhodit na odbocke. Je par minut po desiatej a vyhadzuje ma pri odbocke,mierim na beznadejne vyzerajucu mrtvu cestu,presne aku som cakal. Este na zaciatku dostanem velmi "vyhodnu" ponuku na minibus za 20RM a len sa pousmejem. Tabula vravi ze ciel mam od seba 43km,43km bez kusku tiena. A tak co budem,zlozim sa pri ceste,natrem sa aby som nezhorel,a snad nieco pojde. Raz za cas aj ide,ale kazdy pyta peniaze. Az zastavuje opat klasicke auto(Toyota Hilux) a vravi ze nemusim platit. Fajn. Po asi 5km mi povie ze to bude len 10RM. Toto fajn nie je. Najprv povie ze nemusim platit,a po chvili sa rozhodne ze hej? Typ cloveka ktory si asi myslel,ze ak cudzinca odvezie kusok dalej od civilizacie na prazdnu cestu a vypyta peniaze tak mu ich v "zufalosti" dam. Jujky juj,strasne som bol veru zufaly,vravim mu nech zastavi,vystupujem.
Rozhliadam sa,na jeden smer asi 35km,na druhy asi 10km,som niekde na cesticke medzi palmovymi plantazmi,siroko daleko nikde nic. Cize cakame az nieco pojde. Aj islo,a aj zastavilo,hned prve. Zamieravam,pozeram,ono je to beloska,a este aky pekny exemplar. Za volantom matka,dve zeny z francuzska ktore miera do dedinky blizko tej mojej. Prvykrat ma beru cudzinci. Nikto cestu nepozna,tak sa len ide kam cesta povedie,ked sme prisli do dedinky kam mierim ja. Ta ich je teda az za mojou. Po par metroch zastavujeme pri skupine tabuliek s b&b hostelmi,a vystupujem,idem si nieco najst. Najblizsi je vraj kilometer,pohoda. Oser,toto bol viac ako kilometer. No neva,je tu par domcekov pri rieke. Postupne popeskujem snad aj 5km kym sa vsade popytam na cenu. Este pri tabulkach som si povedal ze nastopro bude ten najlacnejsi najdalej.
A tak to aj bolo. Ponuky za 30,25,70 na noc,niektory plny,nuz ale,bolo mi povedane ze sa tu da prespat za 20RM s ranajkami v cene,tak idem najst to miesto. Natrafim na jeden homestay za 20 na noc,ale moc sa nepozdava,no ak nic ine nenajdem vratim sa sem. Ale nasiel som. Nature Lodge,ako poslednych par domcekov. Cena podla predstav,beriem izbu. S kludom sa mozem rozlozit v dormitory kedze som tu jediny ubytovani,pravdepodobnost ze budem s niekym v izbe je minimalna. Neviem kolko noci to pobudnem,dokym sa mi bude chciet. Popri vsetkom som si este zhanal aj plavbu clnom,teda na odporucanie najst ludi ku ktorym sa mozem pripojit,aby bola co najlacnejsia cena. Cln stoji od 70 do 100RM,a cena sa deli medzi pocet osob. Jednoznacne mam v plane ist na Ox-bow lake,neodradi ma ani vysoka cena 120RM. S cenou nieco spravim alebo ju prekusnem,mam daky pocit ze toto budu velmi dobre investovane peniaze. Da sa tam dostat LEN clnom,a dalej kratkym trekkingom,a musis mat sprievodcu.
Inak,aby som vam trocha predstavil toto miesto,som pri Kinabatagan river. Je to miesto s najvacsou koncentraciou zvierat,kedze sa chodia napajat k rieke. Jedina moznost ako ich vidiet je plavba clnom po rieke,trasy na chodenie po lese neexistuju,a nie je to ani rezervacia ci park,len proste klasicka dzungla. Bezny sposob ako sa sem dostat je zakupenie si organizovaneho vyletu 3D2N(3dni 2noci) a mojim cielom je demonstrovat tento sposob cestovania a dokazat ze vsetko ide lacnejsie. Pri zisteni faktu ze jedina moznost ako sa najest je miesto kde byvam,jedno jedlo za 10RM som aj trocha zapochyboval ci sa mi to podari lacnejsie,ak este prihliadnem na cenu clnov. No uvidime.
Je asi pol jednej a mierim to do "hlavnej osady",asi 2km od izby. Nejaka restika ci obchod tu byt musi,vsade je nieco. Tu je par domcekov a skola. V jednom z domcekom objavujem obchod s asi 8rocnym chlapcom za pultom kde doplnali tovar mozno predpolrokom. Tak teda,hladny som jak pes,a nejaky dedo mi mava z terasy. Ze ma videl stopovat. Fajn,to ma sice mohol aj vziat teda,ale aspon sa spytam ci tu nahodou nie je restika,a vraj hej,oproti. Po vchode tam fakt nachadzam par stolov a stoliciek s mladou babou za stolikom ktora si nahlas luska slnecnivove semienka. Po kontrolnej otazke ci je to fakt restika sa teda pytam na jedlo a zaroven zistujem ze s anglicitinou neuspejem. Bol som odkazany na jedneho chlapika ktory mi prekladal,a zistil som nieco neuveritelne. Oni nemaju ryzu. Nemaju na kuchyni ryzu. V Azii. V Malajzii. Ako preboha dokazu zit bez ryze? Ved je to hlavna potrava,preboha,nemozem uverit ze nemaju ryzu. Az mi vravi ze jedna porcia sa najde.
Fuh,veru zamyslel som sa,odkial to bude porcia a aka to bude porcia,ci to nebude zo zmetaka co nam popadalo,obzrel som sa,zivot aj cas tu asi poslednych par rokov stoji,zaludok mi krici ze je prazdny,rozum vravi ze este musi vydrzat,no cer to ber,snad ma to nezabije,za 4RM sa najem. Tak ta mala carodejnica vbehla do kuchyne(asi je to prisilne slovo),nieco posekala,pomiesala,poprazila,a mal som na tanieri nagybranu ryzu s par kuskami peceneho kurcata. Nerozmyslam preco to ma tmavu farbu,rychlo to zjem a platim,ak mi do polhodky nic nebude tak som okej. Vedla nachadzam dalsi obchod,kde maju aspon vodu. Vydavam sa na cestu naspat,ked tu pri mne zas zastavuje auto,a pozrime sa,zas biela zena. Anglicanka,z vedeckeho centra. Je tu uz asi 5rokov.
Ej,smerom k izbe vidim na terase pri jednom ubytku zenu,beloska,cize sa idem spytat ci nema zaujem o plavbu clnom(och,som ja ale romantik). Umysel som mal iny ako by sa na prvy pohlad zdalo,a aj otazka bola polozena inak ako sa vam zda,teda hladam najnizsiu cenu a zaroven ludi ktori by mi k tomu dopomohli. Zajtra rano ide prec,cize ranna plavba nic,ale odporucaju poobednu/vecernu,s ktorou obaja suhlasime a dohodneme sa na stvrtu. Mam cas tak na jednu kavu,a vraciam sa spat,a kedze sme v pralese dazdovom... tak sme este polhodku pockali kym prejde dazd. Medzitym kecame o vselicom,a vravi ze toto nie je najstastnejsi vyber na cln,kedze ujko sa moc nevyzna v zvieratach,ale na poobedie to nevadi kedze na rieke nebudeme sami a mozu nas ostatni usmernit. Hor sa teda na rieku.
Studuje biologiu a chcela by tu ostat pracovat,miluje opice. Ideme na uzsi pritok do hlavnej rieky,kedze tato je dost siroka a zver tu moc neuvidime. Ked na nu odbacame je na nej uz aspon 5clnkov s turistmi. Plavba trva asi 2hodiny a ide sa uplne pomaly aby sa nestrasila diva zver. Po chvili vidime na stromoch opice. Ja nemam rad opice. Plavba je fajn,chalan na vedlajsom clne vidi snad vsetko,a ukazuje nam nejake jastery na stromoch,a rozne vtactvo. Opice skriekaju,tukany poletuju,ludia fotia. Mna napadlo fotit cez dalekohlad co sa mi dost osvedcilo. Pomaly sa otacame naspat a este pozdravime nosate opice a sme asi 2metre od nejakeho makaku. Clovek by si myslel ze ked je na rovniku,v dazdovom pralese,tak tu bude teplo(prvykrat to tak bolo). Opak je pravdou,nechce sa mi verit ze mrznem v clne.
O dakej pol siedmej sme spat,rozlucim sa s mladou Svajciarkou a poberam sa spat k izbe kedze sa uz stmieva. Je to asi 500m. Prisiel som trocha neskoro,no spravit veceru im nerobi problem,a cakam teda co dostanem za tych 10RM(dvojnasobna cena). Sedel som pri notase a pisal tento blog,ked pani prisla s par taniermi k vedlajsiemu stolu a zacala rozkladat. To ne! To akoze mozem vsetko zjest alebo si len vybrat? Beztak jednym ockom sledujem co sa chysta na stole az mi oznami ze vecera je pripravena. Hollllly shit,to je minimalne pre tri osoby. Hadajte kto to vsetko nalozil do zaludka Cena sa nemenila aj ked som vsetko zozral,a teda samozrejme som uz ohlasil aj obed. Cize jedlo denne ma vyjde 20RM a po tych porciach hladny urcite neostanem. Este chvilu tu odpadavam od spanku a kratko pred deviatou ma unava premohla,a idem spat.
Blog
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
- 1 Tomasveres: Motivácia je nezmysel
- 2 Protiuder22: Oheň
- 3 Hovado: Opäť som späť
- 4 Hovado: Prečo ľudia kričia
- 1 Mahmut: O tých, ktorí na zemi zostanú a tých, ktorí z nej musia odísť
- 2 Tomasveres: Motivácia je nezmysel
- 3 Protiuder22: Oheň
- 4 Hovado: Opäť som späť
- 5 Hovado: Prečo ľudia kričia
- 1 Soyastream: Októbrová
- 2 Mahmut: Kritický pohľad na Halloween a sprievody strašidiel
- 3 Dezolat: Pribehova hra o susedskej vojne. chatgpt. na pokracovanie.
- 4 Soyastream: Novembrová
- 5 Mahmut: O čítaní z oblakov a o premenách foriem Pravdy
- 6 Mahmut: O tých, ktorí na zemi zostanú a tých, ktorí z nej musia odísť
- 7 Dezolat: Test hrania textovej hry s AI friends & Fables
- 8 Tomasveres: Motivácia je nezmysel
- 9 Protiuder22: Oheň
- 10 Hovado: Opäť som späť