Napísal som blog namiesto toho aby som išiel spať.

Rád počúvam songy ktoré mi pripominaju máj 2010, čas kedy som išiel prvykrat do Grecka. Ale tie,ktore som počuval ešte doma,vyvolavaju vo mne znova ten pocit ktory som mal vtedy. To strašné tešenie sa,zvedavost a nedočkavosť,že spoznám nepoznané. Že zažijem niečo nové. Že to bude dobrodružstvo,a že to bude super. To chystanie sa. Že niekam idem. Počúvam Stromae - Jump to it , je 1:14 ,o ôsmej vstávam do práce a namiesto toho aby som sa po výdatnej praženici so šunkou a cibulou uložil do spánku som chcel napísať status ktorý by obsahoval prvé dva vety tohto blogu.

Stromae - Up saw liz , a vybavuje sa mi presne ten pocit ako som natešený sedel pred PC a všade písal že idem preč,pozeral si fotky toho miesta a bol z toho napichaný a nevedel sa dočkať. Niekedy mi hudba pripomenie viac situacii a pocitov ako fotky. Ten mesiac bol vtedy super.

Teraz ležím na posteli,som v Anglicku,je mi ťažko na žaludok z tych vajec a šunky. V ústach mám špáratko, otvorene dvere do kupelne a vidím wc. Pred sebou čiernu koženu pohovku a na nej mikinu. Nad ňou poličku a na nej vyložene lieky, sviečku,pomaranč, Smenu 8M, pohár, narcis v kvetináči ktorý za dva dni vyrástol ako divý a obálku ktorá zakrýva 60libier v drobných. Na stene mi visí šiltovka. Rozmýšlam nad čím rozmýšlam,ale nerozmýšlam nad ničím. Píšem spontánne. Hudba mi vybavuje pocity.

Škoda,že si nemôžeme pamätať všetky chvíle v živote,a zabúdame. Spomínam si že som chodil na minikurz gréčtiny a nemusel som chodiť na prax,tak som si veselo chodil domov o dvanastej a mal už všetko na háku. Vždy som si vravel len že zachvilku už idem preč,tak je to jedno. Prvýkrát je prvýkrát,opakovať sa to už nebude.


Kolkokrát ešte bude? Niekedy sa zamýšlam či mám život super,alebo hrozný. Nemôže byť dobrý alebo zlý,len perfektný alebo hrozný. Snažím sa žiť tak,aby to bola tá prvá možnosť. Všetko má svoje negatíva a pozitíva,treba ich len správne zhodnotiť.
Čo vlastne chcem? A čo nechcem? Čo mi chýba? čo potrebujem? Čo musím zmeniť a čo musím brať také aké to príde? Snažím sa zmeniť všetko tak,aby mi to vyhovovalo. Alebo si to aspoň nahovárať,že je to tak dobré.

Teším sa na túto jar. Bude to opäť niečo iné. A bude to super,musí to byť super,a spravím všetko preto aby to bolo super. Teším sa už teraz.

Ešte stále nie som ospalý,ale už pôjdem spať. Pracujem tolko kolko pracujem,a momentálne neviem zhodnotiť či je to dobré alebo zlé. Vianoce aj celé sviatky strávim v práci. Našťastie. Samému by mi tu bolo smutno. Slubujem si že si to na buduce Vianoce vynahradím,a budú lepšie. Aj keď ešte asi stále nie super,ale lepšie.

Hodiny ukazujú 1:41 , stále mi je ťažko na žalúdok,nastavím si budík na 8:00 a zalahnem. Zajtra tento blog možno zmažem,alebo raz možno napíšem nejaké volné pokračovanie. Dobrú noc.

 Blog

13 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu