Prepáčte mi,že chcem odtialto odísť(zo slovenska)

A zčasti ani nechápem ludí ktorí tak nechcú spraviť. Podla mňa neuvedomelí ludia. Alebo druhá možnosť,majú peniaze,majú dobrý život,a nič im tu nechýba,vedia si tu všetko potrebné zadovážiť. No tých je málo,väčšina len klame samých seba že im je tu dobre. Alebo proste nemajú na viac. Teoreticky by aj mali,ale nie sú odvážni,nechce sa im,či jebú na to. Chápem,keď má 50-60rokov,že mu je to už jedno,ale nie mladým luďom,ktorí majú život pred sebou.

Mám sen,asi už odmalička. Vždy som sníval,často vždy o inom. Ale nikdy som nesníval v zmysle toho že že čo budem tu robiť,nikdy som tu nechcel ostať,aspoň nie tu ako kde bývam,to by bolo peklo. Čím som starší,tým väčšie sny mám,lebo viem,že je vcelku lahké tie sny premeniť na skutočnosť. Tak nebudem celý život kvasiť a muklovať na slovensku.
Áno,je pravda že som ešte nikde takto nebol,nepracoval som v zahraničí,ani som nebol dlhšie v zahraničí. No a? To neznamená že to nemôžem zmeniť,mám 18rokov. Ak si furt budem hovoriť,že aj tak neviem jazyk,a ktovie aké by to bolo,tak sa nikdy nebudem mať dobre. Nebudem si stále hovoriť,že aj tak som prepadol,aj tak mám päťky,aj tak v kuchyni nič poriadne neviem,môžem sa to naučiť. To že som sa to doteraz nenaučil,neznamená že sa to už nemôžem nikdy naučiť.To mi môže len obmedzený človek povedať,že nikdy nič nedosiahnem lebo teraz nič neviem,bože.

Tak sa budem snažiť,nechcem zhniť. Často som sa vzdával,a len mávol rukou,že aj tak to neviem,aj tak mi to nejde,tak kašlem na to. Potom mi niekto povedal,aby som sa NIKDY nevzdával,dôležité je nikdy sa nevzdávať. Vzal som si to k srdcu,a fakt to ide lepšie. Velmi často sa mi nedarí,to ale nie je dôvod aby som sa vzdal,a kašlal na všetko,a hnil ako ostatní.

Áno,možno je to len neaká eufória z toho čo ma čaká,ale aj tak na to nekašlem. Áno,po prvý krát sa mi naskytla možnosť ísť preč,ísť pracovať do zahraničia. Nechápem ludí,ťo túto možnosť nevyužijú,lebo "a šak čó tam budem celé leto,čo si kokot,tam budem len pracovať a tu si móžem užívať celé leto jak hovado ešte...". Za peniaze od rodičov,chlastať každý víkend vonku a očumovať mladé žaby. Jeho vec.
Keď prvý krát bola prezentácia o takejto možnosti,hneď som rozmýšlal,a takmer hneď som si vzal do hlavy že tam musím ísť,bola to jasná možnosť. V januári bol konkurz,vybrali ma,idem. Áno,idem na 4mesiace muklovať do Grécka,a som rád. Som rád,že tu nebudem,že odtialto odídem. Je mi jedno či by som zbieral zeleninu v Rakúsku,alebo by som umýval riad v Česku,hlavne že tu nebudem. Je to aspoň neaký prvý krok vpred,mnohí robia kroky len dozadu.

Poviem si konkrétne prípady,ktoré ma serú asi najviac. Konkurz bol v angličtine,popravde som od toho stresu zabudol aj svoje meno,nieto ešte anglicky rozprávať. Mám piči,aj tak ma zobrali. Teraz keď spomeniem že idem von,tak dotyčný: "Jáj,ty s tou tvojou angličtinou čo si ani ovocie nevedel,ty čo tam budeš..."
Kokot tam budem. On sa ani neprihlási,lebo vie že na to nemá,ale reči má. No tak kvôli tomu že neviem jazyk,budem 70rokov celý život kysnúť doma.
Druhý príklad,dnešný.
"Som počul,že niekam ideš"
-No,do Grecka.
"A načo,čo tam budeš robiť?"
-Šak v kuchyni.
*chichichichachacha*
- ???
A toto mi môj vlastný šéf povedal. Áno,nikdy nikam nepôjdem,lebo ako 18ročný hovno viem v kuchyni. Tak budem ako on,robiť každý deň za tolko peňazí. Nech si robí,jeho vec,ja si idem za svojim.

Áno,možno od toho čakám vela,ale pre mňa to asi aj vela znamená. Je to moja prvá možnosť niečo začať,začať svoj život. Na začiatok stačí,na skúsenosť.
Vrátim sa,dokončím školu,a odídem viacmenej navždy preč. Môj plán.

Som rád,že sa mi prednedávnom podarilo presvedčiť aj mamu,aby odišla somnou,aby tu neostávala. Slovensko je stratený štát,a darmo si budete nahovárať. Žiadne možnosti,málo peňazí,jebnutí ludia a chorá slovenská mentalita. Vadí mi že niekedy aj ja trpím chorobou s názvom Slovenská mentalita. Nemám to tu rád,nemám to tu mať prečo rád.

A je mi uprimne jedno,ako ma za to skritizujete,a čo si myslíte,storiadkové extrapoučné komentáre ani nemusíte písať. Je to môj názor. Jebte na preklepy a gramatické chyby,a je mi aj jedno akú to bude mať čítanosť. Pozdravujem ludí ktorých som spomenul,ak to náhodou budú čítať,je mi to jedno,nemusíte sa do mňa starať,kludne ma ohovárajte ďalej. A aj vy.

Toto som pri písaní počúval.

 Blog

24 0 0 0 0

Komentuj

26 komentov k blogu