Po nekonecnom lete v Ryanairovskom lietadle a po asi litri vypoteneho potu na pasovych kontrolach sme konecne vonku pred letiskom. Padla tma a mali by sme si prebalit ruksaky,no fakt sa nam nechce,podme uz radsej het. Este doma som si na mape pozeral ze nedaleko by ma byt nejaky park. V nasom rozpocte totiz nie je ziadny hostel. Vydavame sa na smer cislo jedna,smerom dolava od letiska. Po chodniku chodi mrte ludi,vsetci idu z opacnej strany. Mam pocit ze ochvilu mi z toho smogu narastie nador na plucach,hrozna a hrozne husta premavka,neda sa dychat. 5clenna rodina na jednej motorke nie je nic vynimocne. Po nejakych 2-3km nam je jasne ze ideme do zleho smeru,tak to otocime a ideme na druhu stranu. Zastavime sa v prvom obchode a kupime aspon vodu,trocha si este odpocinieme. Je 10hodin vecer,a hladame si miesto na prespanie.
Nevyzera to moc dobre,zda sa ze ideme von z mesta. Prebieham na druhu stranu cesty kde to vyzera na stavenisko a rozmyslam ze tu rozlozim stan,z cesty sem nevidno a ak odideme skoro rano nikomu nemozme vadit. Lenze poda pod nami ma tvrdost skaly,cize stan si tu moc nezapichnem,vsakze. Je uz dost neskoro tak dnes spime len tak vonku,vo vchode do este nedostavaneho panelaka,vidno ze tu uz nejaky bezdomovec pred nami spal. Vsade naokolo stekaju psy,a to je ta najvacsia hrozba. Nastastie sme trocha vyssie tak sa k nam snad nedostanu. Rozkladame si karimatky a ja sa len prikryjem spacakom. V noci sa klepeme od zimy,vonku bolo asi 5stupnov. O piatej sme uz hore,je mi jasne ze musime ist naspat na letisko,aspon na wc a prebalit si tasky,a samozrejme dostat sa do mesta.
Rano si este dame posledne pastetove lepenaky na letisku a z tabulky zistujem ze autobus do mesta je za 30dirhamov(3eura) co mi pride dost vela. No ine nam neostava,v tom teple sa nam peskovat nechce. Medzitym pribieha nadhanac taxikarov a vravi ze za 30d na osobu nas hodi do mesta. Hovorim to ale nie je ziadne terno,bus stoji to iste. Po case sa dohodneme na sume 50d za dvoch a vezieme sa v starom mercedese do Marrakechu. Taxikarovi bez anglictiny vravim ze do centra. Vysadza nas v jednej ulicke a vravi ze smerom hore je centrum.
Mam pocit ze nas preniesol do stredoveku. Budovy akoby z blata utlapkane,somare s vozmi a tovarom,cas sa tu zastavil uz davno. Pokracujeme hore ulickou a je to tu coraz rusnejsie. Rozkladaju sa stanky a obchodiky,ludi pribuda. Doprava na ceste je jedna radost,prednost ma ten kto ide. Somare,kone,koce a auta dokopy. Prichadzame na namestie co je vlastne len velka plocha kde sa na vecer porozkladaju predavaci. Ideme dole ulickou,vsade same motorky,rucne tahane vozy,a najma somare. Stary zobraci a predajcovia,uzke ulicky,vsetko je bezovo cervene. Take typicke arabske mesto s rovnymi strechami a malymi oknami. Uz z lietadla bolo vidno ze najvyssia budova v meste je veza mesity. Po case sa otacame naspat,posedime na lavickach a tulame sa po meste. Kazde miesto v tieni je obsadene. Aj to na zemi. Na kazdom kusku tiena su ludia,nastastie sa este usla lavicka aj pre nas.
Presuvame sa do parku a polyhavame si pod pomarancovnikmi. Priznam sa,toto mesto sa nam moc nepaci. Prilis velke,prilis rusne,prilis vela ludi. A tak sme sa rozhodli,ze neskor na vecer pojdeme inam. Este neskor poobede skocime zas na namestie,a je tam uz dost ludi. Krotitelia kobri hraju na pistale tym polomrtvym znudenym zvieratam a odvazny chlapik sa mi pokusa jednu natocit na ruku. Opice na retazi s plienkami na sebe,to snad zaujme len turistov. Ideme na autobus. Z mapky vydumam autobus s najkratsou trasou kedze asi tazko by som si vypytal listok na nejaku zastavku,kedze nevieme kam ideme. Po nejakej polhodine jazdy prichadzame do nejakej dediny za mestom.
Vyzera to tu akoby tu len vcera skoncia vojna,aj ked tu nikdy nebola. Budovy akoby rozbombardovane,vsetko spinave a proste cele prostredie mi pripominalo nejaky Irak. V jednom z dvoch stankov zobereme vodu a mierime smerom naspat von z dedinky,z busu som videl nejaku zelen,snad sa tam bude dat rozlozit stan. Problem je ze krajina je pustnata a skalnata,cize hladame miesto kde je aspon trocha pody. Nakoniec zabocime do olivoveho haja a skladame sa pod jednym z olivovnikov. Pohlad na podu nam prezradza ze zem nevidela vodu uz pekne dlho. Nedaleko je skupinka miestnych deti ktore po nas pokukuju. Pri rozkladani stanu k nam prichadzaju dve male dievcatka. "Bonjour,bonjour" a davaju nam milu pusu na lico
Rano sa budime za svitania,a zasnem,nechapem. Nas stan je zvnutra mokry. MOKRY. A neprsalo. A voda steka po vnutornych stranach. Jedina moznost je ze sa vyzrazala nadychana para cez noc. A to je teda,pekne povedane,poriadne napicu. Susime stan aj karimatky a rozmyslam ako budeme pokracovat s takym stanom. Vychadzame na cestu a zastavuje nam prve auto,hodi nas na hlavnu cestu. Naprd je,ze nemame mapu,cize neviem kade. Zastavuje nam chlapik,ktory mi vravi z odtialto sa do Agadiru nedostaneme,musime najprv spat do Marrakechu a odtial na dialnicu. Dalsi nas berie do mesta,no vysadza nas v nejakej modernej turistickej casti plnej hotelov. Netusime kde sme,ale nevadi,je tu Carrefour tak papame bagety na lavicke. Na tabuli ale vidim smer Agadir po dialnici,cize sa vydavame na cestu,von z mesta. Poriadne dlhu,ale nasledujeme tabule.
Dostavame sa pred dialnicu,a berie nas typek ktory ide az do Agadiru,asi 200km. Vypeka letne hitovky na plne pecky a ja si uzivam jazdu,vsade okolo nas je len pustatina a pust. Kde tu nejaky pastier s ovcami a par chatrci.
Pokracovanie v dalsom blogu.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
marttina
22. 4.apríla 2013 15:06
ma neser!! davajte na seba pozor
Napíš svoj komentár