1.7 – ŠTVRTOK
4:00 – Ty brďo , nemôžem tomu uveriť ako rýchlo to ubehlo . Včera bol koniec školského roka . Ubehol ten najúžasnejší rok na tej najúžasnejšej strednej škole akú poznám.
10 naj super vecí v ŠK
1. dostala som cenu za najprekvapujúcejší fotený obraz toho roku.
2. našla som tie naj super kamošky na svete . ( síce dve z nich som už poznala , ale to neva)
3. náš profesor výpočtovej techniky utiekol zo svojej svadby s profesorkou umenia. (sladké)
4. s JO sme cestovali na koncert Joss Stone ,ale vo vlaku sme zaspali a vystúpili sme asi tak o 80 km ďalej.
5. stretli sme sa tam s dvoma fajn chalanmi ktorý nám veľmi pomohli. ( ich brat mal auto )
6. JO sa zamilovala do Erika , to je jeden z tých chalanov. ( je fakt cool – blondiak , zelené oči , 180 cm a tak)
7. s kamoškou sme išli oslavovať nový rok do New Yourku ( jej otec éee teda kamoškyn otec tam má byt – bolo fakt špica )
8. v máji na výstave vedeckých projektov začalo horieť a zhorel celý pavilón C ,a nikto nevie čo sa tam stalo. ( no ,tak skoro nikto)
9. na školskej lyžovačke sa Peťa ( meine freuderin ) nevrátila do určenej doby tak ju išli hľadať – ( riaditeľ a učiteľka matiky) lenže Petru asi 20 minút po ich odchode doviezla záchranná horská služba so zlomenou lyžou. No profáci sa do 10 večer nevrátili, tak sme ich dali hľadať. Okolo 23 hodine sa k nám na chatu dovalila celá kavaléria záchranárov s riaditeľom a matikárkou. Šéfko dokonca dostal suvenír – sádru na tri mesiace.( – zlomil si nohu)
10. najlepšia party na oslavu konca s ktorej sme sa vrátili asi tak pred pól hodinou.
No dobre, už bolo dosť prehnanej sentimentálnosti.
4:30 – dnes ráno odchádzame na prázky. Asi by som sa mala pobaliť. Ale mám ešte čas veď odchádzame až o 6:30. Síce podľa pokynov ktoré nám tu nechala mama by som pravdepodobne mala začať.
Pokyny pred odchodom
1. upratať si izby
2. poliať kvety
3. utrieť prach
4. povysávať
5. umyť dlážku
6. vyniesť smeti
7. vypnúť vodu
8. dať najesť rybičkám a Elvisovi
9. vyhodiť staré a pokazené potraviny
10. zapnúť alarm
11. zamknúť dom
12. zavolať si taxi
13. ozvať sa mi po príchode do NY
A holky máte už napísané Z-karty ak nie NAPÍSAŤ!!!! A poslať. Užite si to paa. A JO dajte kreditku až v Európe. Mama cmuk papa.
Ach Z karta to je „ Super, špica“ výmysel našej zástupkyne. Podľa nej by sa učitelia (teda škola) a študenti mali navzájom viac spoznať. Podľa mňa je to blbosť a to z 3 dôvodov.
1. musí tam byť aktuálna fotka najviac mesiac stará( skoro všetci sa odfotia digitálne, potom si ju prenesú do foto programu a podľa fantázie sa doupravujú. Zástupkyňa nemôže namietať pretože tie fotografie namávajú viac ako pár dní, čiže TO JE AKTUÁLNA FOTOGRAFIA)
2. máme sa tam opísať ako vyzeráme , čo nás baví, zaujíma, čo máme radi.....................(ako keby to niekoho trápilo)
3. je tam aj 2. časť s výstižným názvom „NIEČO O MNE“ kde musia byť zahrnuté body – niečo o mne
- čo chcem v živote robiť /ako práca
- čo chcem v živote vidieť , počuť
- čo chcem dokázať
- čo som už v živote robila ,videla , počula, kde som bola, dokázala
a musí to mať viac ako 300 slov (no povedzte komu by sa to chcelo písať a nieto ešte čítať?)
Síce 1 svetlý bod to má , lebo v rámci „ zlepšenia“ sťahov na škole a spoznávania druhých budú musieť od budúceho roku písať Z kartu všetci čo vstupujú na územie školy viac ako 3 krát týždenne. A vzhľadom na to , že sme dievčenská škola bude veľmi zábavné si čítať profily niektorých pánov profesorov.
5:05 – do riti už je po piatej a to ešte niesme ani pobalené. Myslíte , že JO to trápi? Ani náhodou! Odchrapkáva si v mojej posteli. Mala by som to jej chrápanie nahrať a poslať Erikovi. Len neviem či nájdem v tomto bordely diktafón. Ach, zvoní telefón.
5:25 – Telefón som nenašla. Žiaľ ani diktafón. Je už o 10 pól šiestej. Idem upratovať, ale ešte zobudím JO.
6:45 – konečne v taxíku , s miernym meškaním , ale nikto predsa nieje dokonalý. Lietadlo určite stíhame, veď letí až 7:30. Hm, pokiaľ nebudú zápchy, nedostaneme defekt alebo niečo podobné.
7:45 – už sedíme v lietadle , trochu sme meškali, ale na letisko sme prišli včas okolo 7:20 , len sme akosi zabudli kde sme dali letenky. Ale to sa môže stať každému, tak čo? A preto ten pilot nemusel zdôrazňovať, že už môžeme odletieť keďže posledné cestujúce sa rozhodli nastúpiť.
12:08 – sme u SUS (staršia ségra) v byte. JO zasa spí.
12:15 – strašná nuda
12:25 – JO stále spí.
12:30 – SUS je v práci (právnička)
12:32 – keby tu bol aspoň Endy. Mohla by som s ním viesť intelektuálne rozhovory. No namiesto toho tu je JO a na všetky moje otázky odpovedá stále rovnako – „Chrrr“.
12:35 - čo to trepem? Aký intelektuálny rozhovor? Išli by sme hrať biliard, tenis, begbinton, alebo ísť do kina, na pizzu, koláč zahrať si stolný futbal.
13:02 – zavolala som SUS , že či je Endy v NY. Odpísala ma , že je v Zambií a zberá nejaký materiál a nevie kedy sa vráti.
13:15 – v telke nič nejde. Na MTV ide rodinka Osbornovcov , ale dnes nemám chuť pozerať sa na Kely.
13:30 – na Lifeline idú zázračné domáce zvieratká. Je to celkom dobré. Hm , čo by si asi povedal Elvis, rybičky, alebo Ernošt a Isabel.
14:00 – konečne sa mám s kým rozprávať. Objednala som si Čínu. Doniesol ju celkom milý poslíček. A mne ani trochu nevadí, že mi pravdepodobne nerozumie keďže podľa mňa ovláda asi iba tri slová po anglicky, - dobrý deň , ďakujem , dovidenia.
15:00 – rozhodla som sa ísť do mesta. Všade lepšie ako tu!
20:30 – ideme na babskú jazdu. (juchú)
23:57 – jazda sa skončila predčasne, lebo vzhľadom nato že som dnes naspala iba to čo som bola v éru chytil ma záchvat spavosti. ( čo už )
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
lamiatko
29. 5.mája 2006 19:26
ako u predchádzajucom príspevku lubi sa mi humor a svojské písanie vety v zátvorkách dá sa natom chechtat takze dobre predosle lepsie to to je také vytrhnuté z kontextu
Napíš svoj komentár