Neskutočne stratená v tomto svete. Nenávidím ľudí, stáva sa zo mňa samotár. Ďalší opustenec pribudne do tohto sivého a prázdneho sveta. Teenagerský výlev na pokrčenom papieri, pokropený krvavými slzami a červeným vínom hádžem do koša, ako niekto mňa. Som handrová bábika, s ktorou sa máva. A vietor sa do nej obúva. Som handrová bábika, ktorú hádžu do vody. Opustenú a mŕtvu.

Každý mi rozumie a zároveň nik. Ten, kto mi bol oporou zmizol. Prepadol sa. Kopol si do handrovej bábiky. Mňa. A rana bolí, štípe a krváca! Au!. Bolia ma kosti, rebrá, srdce.

Som handrová bábika bez duše.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár