Už asi mesiac sa pravidelne chystám že konečne napíšem o tých krásnych týždňoch, dňoch, hodinách či minútach ktoré som prežila... (Nie nenašla som lásku svojho života... )
V prvom rade to bolo moje prvé "stretko" s množstvom príjemných ľudí... Za to musím poďakovať tej osôbke čo ma dnes vypočula a vzápätí mi vyčarovala na tvári úsmev. (Keby niekto nevedel, ukrýva sa pod nickom a.k.a.alias )
Nebyť jednej z jej vzácnych návštev z druhého konca Slovenska, asi by som čajovňu obchádzala, lebo by som svojmu logikou zaťaženému rozumu nevedela dať rozumný dôvod prečo tam ísť keď niet s kým
Za ten jeden úžasný júnový deň som spoznala kopu skvelých ľudí, príjemne som sa zabavila a odchádzala som v naozaj povznesenej nálade...
Ďalší deň to pokračovalo, síce už v menšej skupinke, ale aj obyčajné sedenie na trávniku sa zmenilo na nezabudnuteľný zážitok
Nasledoval posledný výlet s už bývalými spolužiakmi. Bolo nás málo, ale podarilo sa nám užiť si to... aspoň myslím Niekoľkí chalani síce hrali "slovenskú hádzanú" ktorá neostala celkom bez následkov, no všetci v zdraví prežili a nakoniec sme sa s menšími problémami čo sa dopravy týka (museli sme pekný kus cesty prejsť pešo, lebo autobusom by sme už nestihli náš spoj do BA) dostali všetci domov.
Jediná noc na hrade bola úžasná, hoci pomerne chladná, sedieť na hradbách a pozerať pritom na zapadajúce slnko, vychádzajúci mesiac a neskôr na svetlá najbližšieho mesta pokladám za čerešničku na torte výletu
Na moje obrovské prekvapenie sme po dlhých rokoch konečne išli celá rodina na "dovolenku". Boli to len dva dni a bolo to v Prahe, ale aj tak to bolo niečo nezvyčajné...doteraz sme ako rodina boli tak nanajvýš na jednodňových výletoch...
Praha bola vcelku pekná, akurát sme nestihli všetko čo sme chceli... a navyše sa celá rodina asi hodinu pred odchodom vlaku domov stihla pohádať...
Mojím traumatickým zážitkom sa stalo akurát rozmieňanie peňazí...Dostala som bankovku so slovami: "Choď to rozmeniť na drobné" a asi o desať minút som sa musela vrátiť opäť so spomínanou bankovkou, lebo vo všetkých stánkoch a iných predajniach čo boli nablízku ma poslali niekam... (Najlepšia bola tá teta v stánku ktorej chvíľu predtým platil nejaký pán len v drobných a vzápätí mi povedala že vôbec nemá drobné...)
Ale na druhú stranu, vyviezť sa lanovkou na Petřín a následne si pozrieť cez obrovský hvezdárenský ďalekohľad ako vyzerajú krátery na mesiaci... Skvelý pohľad, vrelo odporúčam
Napriek dvom dňom ktoré som takmer vkuse strávila na nohách, prišla som domov, pokúsila som sa dospať nevyspatosť a opäť som vyrazila do mesta. Tentokrát pre zmenu do hlavného mesta Slovenskej republiky. Dôvod bol veľmi jednoduchý - Bratislavské Birdz stretko (Týmto ďakujem organizátorke (dúfam že ju netreba predstavovať ) aj všetkým zúčastneným za príjemne strávené popoludnie )
A teraz k dnešku - vzhľadom na môj aktuálny bojový stav vo vzťahu s rodičmi som síce vyrážala z domu relatívne dobre naladená, ale hneď po mojom príchode do BA a telefonáte od jedného z rodičov moja nálada klesla pod bod mrazu... V duchu som si predstavovala ako dorazím do čajovne v stave že všetkým prítomným okamžite pokazím náladu a podobne. Našťastie prvý svetlý bod po rozhovore s tetou bol keď sa mi podarilo v podstate na poslednú chvíľu kúpiť lístky na Comics Salon A keď som potom dorazila do čajovne a tam sa na mňa usmievali tri známe tváre... (alebo aj štyri, ale s tou štvrtou som sa nerozprávala )
Poviem vám... priatelia ovládajú akúsi mágiu, ktorá dokáže rýchlo zahnať chmúrne mraky poletujúce nad vašou náladou... ďakujem že som s vami mohla stráviť niekoľko príjemných hodín, aj že som mohla spoznať niekoho s kým sa dalo rozprávať výlučne po anglicky (Akurát že som pre istotu zabudla aj to že po anglicky viem )
P.S. just for Lucy: váž si samu seba a nech v živote urobíš akúkoľvek chybu, pouč sa z nej a choď ďalej
P.S. for all my friends: Ak som niekoho nespomenula osobne, nie je to preto že som ho nechcela spomenúť ale preto že ste zahrnutí niekde v texte
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár