Zámok Belvedere, kúsok od stanice Südbahnhof
Niekedy v dávnej minulosti...
„Zuzi, vieš... mala by som taký nápad...“
-nechápavý pohľad od Zuzky (keď ma niekto pozná, tak sa mojich nápadov zvyčajne desí a ja sa ani nečudujem)
„Nooo... vieš... ma napadlo že by sme spolu mohli skočiť do Prátru... no a prípadne sa zastaviť v centre a pozrieť nejaké historické zaujímavosti a prípadne by sme mohli trochu pobehať po obchodoch...“
-nasledoval môj nevinný pohľad a široký úsmev v očakávaní kladnej reakcie.
Niekedy v nedávnej minulosti...
-zvoní telefón a nasleduje krátky hovor na tému ktorá bola cieľom telefonátu a vtom:
„Jani a mali by sme sa dohodnúť kedy skočíme do tej Viedne, peniaze už mám, takže...“
Niekedy v ešte nedávnejšej minulosti...
„Zuzi a teda pozrieš ako nám toho 27. idú vlaky?“
„Jasné, ale ty nezabudni pozrieť dopravu vo Viedni a v utorok skočíme kúpiť lístky, dobre?“
A tu je vysvetlenie, prečo majú tie sochy tak tmavé určité časti tela...
Utorok, neskorá poobednajšia hodina keďže mi ako zvyčajne ušiel autobus do Bratislavy...
Lístky sme si kúpili v Petržalke na stanici odkiaľ sme mali ráno vyraziť. Už bolo treba len zameniť peniaze. Takže sme sa všetky tri (dokopy sme ráno vyrazili štyri) vybrali zo stanice niekam, nájsť banku (Podotýkam že ani jedna z nás Petržalku nepozná, maximálne tak Aupark a Inchebu a ja ešte Ekonomickú univerzitu keďže kúsok odtiaľ máme skautskú klubovňu). Kým sme cestou čakali na Zuzku, ktorá si v malom obchodíku išla kúpiť zmrzlinu, kúsok odo nás stáli dvaja chlapci, obaja mohli mať tak desať rokov. Niečo si niesli z obchodu a otvárali si to...
„Do riti!“
„Nemal by si nadávať...“
„Prečo nie?“
-vyjavený pohľad
„Lebo pred dospelými? Budeme mať ešte problém...“
-vydesený pohľad na mňa a Nikol nasledovaný záchvatom potláčaného smiechu z našej strany
Nakoniec sme najbližšiu banku objavili až v Auparku, ale aspoň sme nezablúdili v Petržalke
Streda, 27.8.2008, 00:58 letného času
„Mapu mám, peniaze mám, foťák s prázdnou jednogigovou kartou mám, náhradné baterky sa nabíjajú... je jedna hodina ráno, tuším by som konečne mala ísť spať...“
Tak Rakúšanom sa nečudujem ak sa chcú dostať do parlamentu, ak aj zvnútra vyzerá tak výborne ako zvonku...
Streda, 27.8.2008, 03:45 letného času
Začína zvoniť budík, poctivo po ňom trieskam rukou aby prestal a opäť vraciam hlavu na pôvodné pohodlné miesto na vankúši.
Streda, 27.8.2008, 04:05 letného času
Začína hrať mobil položený na stole na druhej strane izby. Vzhľadom na fakt že takú dlhú ruku nemám, musím s myšlienkou „Veď len teraz som si ľahla do postele“ vstať a ísť ho vypnúť. Ale nevadí, veď ma čaká deň vo Viedni, to za to vstávanie stojí, či nie?
Viedenská radnica, ďalšia krásna Viedenská budova, škoda že sa nedala odfotiť celá...
Streda, 27.8.2008, 05:21 letného času
S mokrými vlasmi a ruksakom na chrbte vyrážam na cestu. Vonku je takto zrána chladno, ľudí všade málo a ja, stojaca osamelo na Petržalskej vlakovej stanici očakávam príchod mojich troch spoločníčok na cestu. Tie po takmer desiatich minútach môjho nervózneho čakania prichádzajú a spoločne ideme k vlaku.
Ako „sedláčky v meste“ poctivo obdivujeme dvojposchodový vláčik ktorým sa povezieme a za nadšeného smiechu a prekrikovania sa si obsadzujeme štyri nepohodlné miesta na vrchnom poschodí. (Ja viem že som nízka, ale mohli by to vedieť výrobcovia sedadiel! Naozaj ma už nebaví keď všade sedím so sklonenou hlavou lebo sedadlá sú robené pre vyšších ľudí! )
Vedeli ste že vo Viedni sú aj hrajúce záchody?
Streda, 27.8.2008, 7:40
Priznávam sa. Milujem mapy v kombinácií s cudzími mestami a keď môžem pritom viesť skupinu ľudí ktorá mi verí že sa nestratíme... Fakt... Keď mi rodičia zverili v Prahe mapu, bola som v siedmom nebi presne tak, ako keď som len po letmých pohľadoch do mapy mohla navigovať našu skupinku k určitým miestam vo Viedni, ktoré sme chceli pozrieť pred príchodom do Prátru.
Belveder, Wiener Staatsoper, Stephansdom, Wiener Pestsaule, Peters Kirche, Michaelerplatz, Hofburg, Maria-Theresia Platz, Parlament, Rathaus a Burgtheater... Len niekoľko krásnych miest ktoré milovníci histórie pri návšteve Viedne určite musia vidieť aspoň zvonku.
Trochu ma prekvapilo množstvo veľkých áut v centre Viedne a rozkopané ulice, ale tak... asi to občas musí byť... Po nejakej dobe sme si unavené, uchodené rozosmiate a hladné konečne sadli do metra – smer: Práter.
Východ zo stanice Metra - smer: Práter
Poznámka autorky: Za spoluautorstvo pri fotkách musím poďakovať Zuzke, skvelej kamarátke spomínanej počas celého blogu. Fotky boli použité bez jej súhlasu, ale myslím že by jej to neprekážalo
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
1
arain
9. 9.sept. 2008 14:29
Ti dvaja chalani ma uplne zabili A druha cast bude kedy?
Napíš svoj komentár