"Nemáš strach?"

Po ľudoprázdnej ulici kráča žena. Studené kvapky letného dažďa pôsobia na jej pokožku rozpálenú od horúčky neuveriteľne osviežujúco.
V jednom z domov na ulici sa náhle objavuje tvár chlapca. Chlapca, ktorý dávno zabudol na to, aké to bolo keď po uliciach chodili ľudia, ba dokonca aj na svoje vlastné meno a preto s úžasom sleduje asi 25-ročnú ženu ako slastne nastavuje tvár dažďu, akoby si neuvedomovala že kráča smrti priamo do náruče.

„Nemáš strach?“ ozve sa náhle hlas akoby priamo v jej hlave. Žena nereaguje, naďalej pomaly kráča naprieč ulicou s hlavou obrátenou k tmavej oblohe. Myslí na chlapca o ktorom vie, že ju práve pozoruje z okna. Na to, že on je ten jediný koho nedokáže zachrániť. Jediný z Nich, ktorý je prekliaty, jediný ktorému nevie pomôcť.

„Nemáš strach?“ ozve sa hlas opäť, tentokrát nástojčivejšie, akoby jeho život závisel od toho, či dostane odpoveď na svoju otázku. Žena opäť chvíľu nereaguje, no nakoniec sa nad hlasom zľutuje a tichým, no rozhodným hlasom odpovie: „Strach? Nie, nemám strach. Dostala som dar, myslím že ho vďaka tomu môžem poraziť. A keby ma to aj stálo môj život, za to množstvo zachránených životov ten risk stojí.“

„A čo ak ho neporazíš?“ neúnavný hlas sa ozýva znova. „Potom budem porazená s pocitom, že som sa o to aspoň pokúsila a neostala som sa len nečinne prizerať ako iní trpia.“ Odvetí pohotovo žena, z hlasu jej počuť že to myslí naozaj vážne.

„A ako ho spoznáš? Veď ho nikto nikdy nevidel, ako vieš že budeš bojovať s tým správnym človekom?“ hlas akoby sa snažil ju znervózniť svojimi neustálymi otázkami. „Hmmm... ako ho spoznám... to uvidím až nastane ten správny okamih...“ odpovie žena, tentokrát zamyslene a takmer nebadaným pohybom pritom vyťahuje dýku, umiestnenú v puzdre na opasku tak, aby sa v prípade potreby dala ľahko a rýchlo vytiahnuť. „Správny okamih?“ prekvapene sa opýta hlas. „Áno, presne tento okamih som myslela...“ znejú posledné slová mladej ženy a v nasledujúcich sekundách ticha ostrá dýka prebodáva jej horúčkou spaľované telo.

Hlas sa už nestihol opýtať aký dar to vlastne žena dostala. Nestihol sa dozvedieť že jej darom bolo spoznanie hľadaného protivníka, ktorý narobil toľko zla za tak krátku dobu. Ale aj keby to vedel, bol si priam istý že jeho „hostiteľka“ by nebola schopná obetovať svoj život aby sa ho zbavila...

V okne jedného z domov na ulici sa objavuje tvár dievčatka. Najskôr si vychutná pohľad hrôzou ochromeného chlapca v okne na druhej strane ulice a vzápätí sa začne veselo smiať. Pocit víťazstva nad ďalším biednym človekom ktorý uveril, že dostal dar a dokáže zachrániť svet si predsa musí patrične vychutnať...

 Napínavý príbeh

1 0 0 0 0

Komentuj

10 komentov k blogu