„Prečo svoje problémy zakrývame?“ opýtala sa ma svojim smutným, detsky znejúcim hláskom. Nechápavo som na ňu pozrela: „Ako to myslíš?“ Zatvárila sa nespokojne nad tým, že som ju nepochopila.
„Predstav si problém ako desivú sochu, ktorá ti stojí v strede izby. Nielenže nevyzerá veľmi pekne a kazí atmosféru izby, ale navyše o ňu zakopneš vždy keď ideš okolo. Takže je len otázkou času, kedy sa na nej potkneš tak, že neudržíš rovnováhu a spadneš. Ale ty, namiesto toho, aby si sa pokúsila sochu odpratať, alebo aspoň využiť vo svoj prospech, ešte ju prikryješ tak, aby si ju nevidela. A potom o mesiac... stále sa o ňu potkýnaš, vieš že tam niekde je, ale nedokážeš si spomenúť ako vyzerá, ani kde presne stojí.“
Keď dorozprávala, so záujmom ponorila prst do vody aby mohla sledovať kruhy ktoré sa vzápätí vytvorili na hladine a čakala na moju reakciu.
Keď sa jej nedočkala, pokračovala zároveň s tým ako pokojne plynuli jej myšlienky.
„Vieš, najhoršie je, že možno už ani nechcem tú svoju sochu odokryť. Radšej o ňu budem celý zbytok života zakopávať než by som mala odokryť niečo, čo ma desilo vo snoch.“
Opäť otočila hlavu k vode.
Mlčala som. Mala pravdu a ja som to vedela. „Som zbabelec,“ pomyslela som si a myslela som pritom na svoju sochu v izbe. Tak krásnu a predsa tak desivú že som ju ukryla pred zrakmi iných, ba dokonca aj pred tým svojim. Už dávno si nepamätám čo ma trápi, ale viem že to tam je, pretože o to večne zakopávam. A bojím sa. Bojím sa že sa raz na tom potknem tak, že spadnem. A bojím sa že tam potom nebude nik, kto by mi pomohol vstať.
S týmto priam hrozivým poznaním som si sadla vedľa nej, jednou rukou som ju objala okolo pliec a spolu sme mlčky sledovali plávajúce rybičky v jazierku.
Záchod
Komentuj
4 komenty k blogu
1
kaira07
20. 7.júla 2008 14:55
pekné
2
prekážku je vždy ľahšie prekročiť ako odstrániť...a ľudia si všetko uľahčujú
3
Tak toto je teda fakt hlboke....asi sa nad tym aj zamyslim...(co sa mi teda uz dlhu dobu nestalo )
Napíš svoj komentár