(bez názvu)
v úžase
s pohľadom metúcim sa,
a plávajúcim
a srdcom netušiacim,
či som korunný princ
kiežby aj len vlastného
kráľovstva orgovánovej lásky
ostávam necítiacim...
necítiacim ani náznak
spriaznenosti hviezd
ani vlastné vzlyky
výkrikov skonu z
naivne elementárnej
predstavy o láske.
A čas? Nikdy nehojil rany
on neživo plynúci
nepozná netrpezlivú
opovážlivosť skočiť do
víriacej sa melódie
nedokončených
citových analýz.
A v každodennej rose sĺz
sa prebúdzam takmer
bez mysle,
bez rojčivých predstáv,
ktoré mi boli súdené
na každý zajtrajšok
a namiesto toho
si dúšok po dúšku pripomínam
kyslé dimenzie
tak šedivo rovnakej plytkosti
obyčajných pocitov.
Potom, možno
možno raz objavím
tú symfóniu
komponovanú iba pre mňa
a v jazere z kvapiek šťastia
si vytancujeme
právo na klavírne sólo.
A zvinutý v klbko lásky
Si s ňou budem šepkať
O ,už konečne, zbytočnosti
Otázky:„prečo?“
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár