Všade tma,jediná známka života je bolestné vzdychanie,ale okrem toho nič. Počuť a cítiť dych tmy,ktorá pred tebou skrýva všetko je rovnako desivé ako fakt,že toto naozaj neexistuje. Strháva sa,cíti beznádej. Hlas nadobúda silu a jasnosť. Mužská tvár sa začína rysovať v malom záblesku svetla. Riedka briadka a pod ňou mastná,špinavá pokožka definovali muža so životom vpísaním v tváry. Jeho desivá jazva sa strácala v hustom obočí a oči sa schovali po pod tieň hnevu.

„Ja niesom vrah!“ zrazu zakričal prenikavým,bolestným hlasom. Striaslo to telom dievčaťa. Jeho ústa penili a sliny v tme sa strácali. Obidvom srdce bilo v istom rytme. Vydesene na nho pozerala no jeho pohľad akoby ju prehliadal. Jeho dych bolo cítieť krvou a dopadal na rozpálenú hrď dievčaťa. Dievča len zaťažko dýchalo.
„ Ja niesom vrah“ druhý krát zaznelo z úst neznámeho. Dievča si začalo zvykať na sliny,ktoré pri každom výkriku zacítila na hrudy, no tep nevedela zastaviť. Tvár sa každím nádychom približovala jej. Dievča s desom v očiach hľadelo na tvár muža a nevedela nijak zastaviť jej blízkosť. Zrazu cítila ,že ich dych vychádza von rovnako a akoby boli jedno telo,hľadeli si do očí. V tom muž sa prudko nadýchol a priamo do uší dievčaťu zakričal „ Ja niesom vrah! „
Jej bubienky len zaťažko zniesli toľkú výšku hlasu. Chcela si zakriť dlaňami uši no dlane akoby z kameňa boli,nedali sa zdvihnúť iba ležali pri tele nehybne. Prestaň! Vzdychlo dievča no nik by to nepočul kebyže nesleduje jej pery. Prestaň! Zašepkalo dievča druhý raz no žiadna odpoveď. Už jediné čo zo zmyslov vnímalo muža bol zrak. Videla ako otvára ústa,ako sa jeho krk naťahuje a ako jeho sliny letia smerom k nej. Oči sa mu podlievali krvou a v kútikoch úst mu sliny sa hromadili. „ Ja niesom.....“ Ďalej už dievča nevnímalo. Zrazu sa ocitlo iba v tme a cítilo,že leží no nemohla zistiť či dokáže vidieť alebo či to len v tme sa všetko ocitlo. Čo-čo to je? Zakoktalo sa dievča zdesene. Nechápalo to všetko okolo nej. Prečo ten muž,prečo tá tma, prečo tu teraz leží. Nič nedávalo význam. Len zrazu zacítilo,že niečo ju z vonka ovplyvňuje akoby niekto hýbal priestorom v ktorom sa práve nachádza. Akoby v klietke sa ocitla,zahalenej v tme.Zrazu sa jej vracal sluch. A srdca sa vyslobodilo z opasku desu. „Vstávaj.“ Zazdalo sa.Dievča rozpoznalo známy hlas. Otvorilo oči,noe pre nimi zase len tma. Mama! Zkríklo dievča,no tma ju stále mala. Nechcela ju pustiť a dievča nevedelo ako sa z tohto stavu dostať. Mama! Zakričalo tak silne,že srdce zacítilo v krku. V tom akoby ju telo poslúchlo. Vrchná polovica vyštartovala do tmy a ruky v pred hmatali neznáme. Mami! Posledný krát zakričalo dievča. A v okamihu ruky zacítili tvár. Oči uvideli a srdce sa skludnilo. Ach,mami.. Útešene si vzdychlo dievča. „Edita vstávaj!“ priam surovo jej nakázala mrzutá priamo zobudená mama. Akoby Edit obliala ľadová voda.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
tisko  30. 1. 2011 16:55
ked to rozdelis na odseky tak si to precitam :/
Napíš svoj komentár