Toľko toho pre niečo ,čo sa zdá byť bezvýznamné.
Kebyže nieje tých rečí,že šťastie si ťa nájde
Je to hlúposť čakať,dochádzajú mi výhovorky
Prečo kričať, keď nieje prečo bojovať
Pohlaď ma ak ti na mne záleži
ak nie tak chod a ani sa neobzri.
Lebo za každím pohladom hladam zachranu,ktora vsak neprichadza a neprichadza.
Ach,hladat nadej tam kde nieje.
Kedy sa ponaucim z tolkych chyb
a ja stale hlupo snivam za velrybami ,ktore nikdy lietat nevedeli
Kiezby bol hlas,ktory by ti sepkal
kedy skoncit s tym bezvyznamnim hladanim pravdy.
Aby aspon jeden z nas mal odhad,kedy odist..
Nech uz je moje trapenie akokolvek velke neviem najist bolest.
A ta mala ihla ostava zabudnuta.
Neexistuje zijuca bytost ku ktorej prirovnala by som sa.
Vsetky totiz pokoj uz nasli,len ja tu hlupo vystavam.
A cakam... Na co to cakam?
Ach pani S,pani A,pani Neznama,...
povedzte preco ste ma nevideli taku aka som a iba prikraslovali ste veci kde to slo len velmi ztazka.
Chcela by som najist spagatik po ktorom tahanim by som sa dostala domov,ale to chcem asi predsa vela.
Co by som predsa robila zvysok mojho bezvyznamneho zivota?
Klamala by som kebyze neboli chvile radostne v tejto mojej skromnej diere
ale tolko chyb a sklamani nieje to na jedneho cloveka privela?
To asi len Boh spravil chybu a teraz sa ju snazi vymazat.
tym ze ma v zmetku zmetie z cesty, ktora je iba pre vyvolenych.
Avsak vsetko bolo predom dane,mohla som to tusit
ze ta cesticka mala zarastena daleko od svetla,
dlha nebude a zvedie ma len do lesika za dedinou
o ktorom sa zivej bytosti ani neprisnilo.
Nevadi,trapenia idu stranou.
Kym svieti slnko nemal by byt dovod na odchod.
Tak slnko sviet ako len mozes
Lebo mne a mojim motylom sa este odist nechce.
Chceme este zit a spravit plno chyb.
Kym sa este da vsetko na tomto svete prehadzat
a potom len nenapadne splinut z oblohou aby nas uz nik nesiel hladat
Moja mama vzdy len rozpravala Greta nelutuj sa a isla dalej.
az odisla tak daleko,ze dnes uz jej srdce nepocujem
Iba sa mi v mysli ozyva Milujem ta.
Ktore vsak moje usi uz nepocuju.
Milujem ta Milujem ta Milujem ta
Po vecnosti slova cit sa vytratil.
a spolocnost mi robia tiche kvety.
Ktore sepkaju tajne veci si.
Su tak tajne,ze clovek ich nepocuje.
Mam dar,ktory mi zobral vela.
a ja sa bojim ze ma unesie do cierneho lesa
z ktoreho sa uz nedostanem spat na zem.
Chcem si zapamatat tvare,slova ludi ,ktory pre mna aj z dialky zanemanju vela.
Kiezby o tom vedeli a kym odidem mi kusok lasky obetovali.
Do prirucneho batozka hned vedla fantazie a nadeji.
Aby som nezabudla na pozemske radosti.
Ach rodina moja,priatelia.
Preco som nikdy nevedela povedat Milujem ta
Aby ste vsetci vedeli,ze mi niekedy za vami slzy padali
a ze tie pohlady neboli az tak prazdne ako sa zdali
To som len nevedela,ze papierove lodky zmiznu z povrchu vody.
Je mi luto tolkej bolesti,ktora odhnala vas odo mna.
ktora vas tak bezutesne napadla.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár