Chcem snívať. O Tebe. Keď Ťa nemôžem mať v skutočnosti - cez deň, chcem ťa mať aspoň v noci. Škoda, že mám povolené mať ťa len v snoch. Ty ani netušíš, že tieto slová patria Tebe. A asi si to ani nikdy v živote neprečítaš. Vždy vravím, čo mám na srdci... Pokiaľ to nie je práve táto situácia. Z toho som už vyrástla. A potom si prišiel Ty a zabudol si ma informovať o tom, že sa dlho nezdržíš. Na čo si vtedy myslel? Na čo?! Na ňu? A nech aj...
Ja teraz myslím na Teba a neviem sa toho zbaviť. Si tak ďaleko. Ďaleko preč. Presne ako v tej pesničke. Len niečo je inak. Ty sa mi za to všetko neospravedlňuješ, ani mi nehovoríš, že ma miluješ... Detaily. A predsa tak podstatné. A čo by som aj robila, keby to tak bolo? Ha. Nič. Ničaté nič. Nemohla by som byť s Tebou. Ani Ty so mnou. Je to nereálne, nedosiahnuteľné a strašne hlúpe.
Neplačem. Skoro vôbec kvôli Tebe neplačem. Neplakala som vtedy. Neplačem ani teraz.
To je možno tá chyba. Asi som ešte nevyprodukovala dosť sĺz, aby sa moje srdce spamätalo a mozog pochopil, že už má zabudnúť.
Chcem Ťa znovu ľúbiť. Chyba. Chcem, aby si Ty znovu ľúbil mňa. Ak si ma vôbec niekedy ľúbil... Pochybujem. Doteraz to vlastne neviem. A neviem ani to, či to chcem vedieť. Ak si ma ľúbil, tak som bola tým najšťastnejším a strašne hlúpym dievčaťom, ktoré Ti vtedy neverilo. Ak si ma neľúbil, bola som len obyčajná chudera. Ako toľkokrát. Človek si na taký pocit časom zvykne. Ja som si zvykla tiež. Ale nechcem ho mať aj vtedy, keď si spomeniem na Teba.
A tak si budem ďalej namýšľať, že si ma ľúbil a s trochou šťastia sa možno splní staré známe: Stará láska nehrdzavie.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár