Ako prvé sme zamierili k rozcestníku, aby sme sa vedeli zorientovať kadiaľ máme pokračovať. Mali sme na výber ísť po žltej značke do Prosieckej doliny, alebo červenou značkou do Kvačianskej doliny. Keďže sme žltú značku nenašli, vybrali sme sa po červenej.
Po pár metroch sme dorazili na miesto kde bola Jánošíková hlava. Je to skala, ktorá je viditeľná z tejto doliny a upozorňuje na ňu aj tabuľka visiaca na strome. Neskôr sme narazili k vyhliadke a k miestu odkiaľ je možno vidieť cca 70 metrovú priepasť. Dolina je celkovo veľmi pekná s množstvom zelene a výborne označeným chodníkom s náučnými zastávkami. Napokon po nejakej hodinke sme narazili na miesto "Mlyny - Oblazy".
Toto miesto ponúka oddych i zaujímavosti. Bola tu možnosť vstúpiť dnu do mlyna a spraviť si prehliadku. Mlyn je stále funkčný. Na tomto mieste sme narazili na pravdepodobne majiteľov Mlynu. Boli veľmi príjemný. V týchto miestach je tiež možné zakúpiť si maľovanú mapu, magnetku alebo pohľadnice. Nachádzajú sa tu rôzne zvieratá ako kozy a sliepky a veľmi zaujímavo sfarbená kačka. Keďže na mieste sa nenachádza rozcestník, spýtali sme sa na cestu a zamierili na miesto Veľké Borové. Z Mlynov sa treba vydať po kamennom moste.
Po ceste sme objavili krásny nemenovaný vodopád na ktorý upozorňuje tabuľka. Cesta nebola veľmi náročná a tiež ponúkala prírodu, na ktorú môže byť dolina právom hrdá. Keď sme boli už takmer v Borovom prekvapil nás zvuk z okolitého lesa. Z počiatku som mala pocit, že je to jeleň, po chvíľke mi to viac pripomínalo medveďa. Nemala som potrebu to zisťovať. Začali sme sa hlasnejšie rozprávať, aby sme na seba upozornili a dali vedieť nášmu spoločníkovi svoju prítomnosť. Chvalabohu sme prešli bez problémov a o pár minút sme sa už nachádzali vo Veľkom Borovom. Odbíjalo pol dvanástej a tak sme sa rozhodli, že si dáme náš turistický obed. Sadli sme si do altánku dali si obed a nealkoholické pivo. Posilnené sme mohli pokračovať ďalej.
Pokračovali sme po modrej značke cez Svorad do Prosieckej doliny. Po ceste sme stretli pár cyklistov a mladých mužov, ktorý nás pozývali na pol deci. Škoda že sme boli autom . Chodník bol stále veľmi dobre označený a tak sa nemôže stať, že by sa niekto po ceste stratil. O chvíľu sme narazili na ďalšie značenie, ktoré nám oznamovalo, že chodník na Prosečné je uzavretý. (Zrejme pre veľmi pravdepodobné stretnutie s medveďom Emilom, avšak to je len môj názor, možno bol momentálne poškodený) Rôznymi cestičkami sme sa dostali do Prosieckej doliny. Mohutné skaly všade na vôkol vytvárali príjemnú atmosféru.
Tu však narážame na prvý problém. Nachádzame sa na skalách, ktoré treba zdolať za pomoci reťazí na okrajoch. Bravúrne sme to zvládli a dostali sa k prudkému rebríku a priechodu cez úzke skaly. Takéto úseky sú po ceste tri. Po náročnejšej trase sa dostávame na rázcestie Vidová odkiaľ vedie krátky chodník do slepej dolinky Červené piesky, kde sa nachádza asi 15 metrov vysoký vodopád Červené piesky obkolesený Chočskými vrchmi. Je potrebné sa vrátiť opäť na rázcestie a pokračovať po modrej značke. Nachádzame sa v Prosieckej doline plnej skál a chodieb pomedzi stromy. Tu už začína byť trasa redšie značená, avšak určite sa nestratíte. Napokon sa dostávame do Ústia Prosieckej doliny, kde sme si na chvíľu oddýchli a potom pokračovali po žltej značke späť do Kvačianskej doliny.
Po úzkom chodníku cez horu sa nachádzame na lúke z ktorej je vidieť Liptovskú maru. Značenie je tu už veľmi riedke a tak sme zišli z cesty, pretože chodník vedie do dediny a to nebol náš cieľ. Našťastie sme stretli pána, pravdepodobne z lesnej správy, ktorý nás naviedol na správnu cestu. Napokon sme sa dostali na cestu do kopca cez horu z ktorej sme vyšli na asfaltovej ceste v dedine Kvačany, ktorá nás zaviedla k parkovisku kde sme začínali. Na konci túry bola možnosť dať si pivo, kofolu, hot dog, kapustnicu... alebo si zakúpiť suvenír.
Keď sme nastúpili do auta, poprosila nás jedna pani, či by sme ich s manželom nezobrali do Prosieka, pretože tam mali auto a už nevládali ísť pešo. Samozrejme sme tento pár zviezli, keďže to bola len malá odbočka z našej trasy.
A aby som nezabudla, po ceste ma vystrašili tri hady ktoré mi prebehli popred nohy.
Naša trasa bola Kvačianska dolina - Mlyny Oblazy - Veľké Borové - Prosiecka dolina - Kvačany trvalo nám to sedem a pol hodiny s prestávkami a fotografovaním. Odporúčam však zvoliť trasu z Prosieckej doliny a tie rebríky a reťaze skôr vyliezť hore.
Túra mi urobila veľkú radosť a dá sa zvládnuť aj za 6 hodín.
Denník
Komentuj
8 komentov k blogu
1
misfit44
20. 5.mája 2020 16:17
ja som to dala s kamoskou za 6 hodin (pritom sme lemry) a sli sme z kvacian smer prosiecka - kvacianska a znova kvacany.... a to som bola v tom ze kvacianska bude mega top a pritom prosiecka bola krajsia a hlavne tam nebolo tisic ludi, inak tie vyhliadky nic moc a vodopady tiekol len jeden ale taky pramienok ze skoro ziadny
2
@misfit44 no my sme po ceste videli tri nepomenovane plus vodopad Červené piesky takže je ich tam viac .. prosiecka dolina je jedna z najkrajších dolín.. kvacianska je tiež krásna.. treba sa vedieť tešiť z maličkostí a áno aj v článku som spomínala že sa v pohode da trasa zvládnuť za 6 hodín a samozrejme aj menej .. Je len na vás ako si viete prírodu vychutnať
6
@livre Len teda skutočne odporúčam ísť z Prosieckej doliny a zobrať si dostatok vody Plus mala by tam byť ešte aj jaskyňa a skalná ihla ale tie som nestihla už nájsť . Možno vám sa podarí
Napíš svoj komentár