„My sa poznáme?“ spýtal som sa. Srdce sa mi chvelo, ocitol som sa v úzkej uličke zahalenej tmou s neznámou, podivnou osobou. Človek pomaly kráčal bližšie a bližšie až som zazrel jeho tvár v žiary mesiaca. Bol to mladý muž, vekovo približne ku mne s dlhou zapletenou bradou. Do oči som mu nevidel a stále som ho nevedel nikam zaradiť.
„Nespoznávaš ma?“ spýtal sa a zachichotal. Zodvihol klobúk nad oči, aby som mu videl do očí. Zamieril som pohľadom pod klobúk.
„Prepáč, ale ja si naozaj nepamätám.“ Muž si potiahol s cigarety a vyfúkol mi dm priamo do tváre a ja som automaticky začal kašlať.
„To bolo čo?“ spýtal som sa nervózny
„Prepáč.“ Muž sa zasmial. Rukou som odohnal zvyšky dymu spred mojej tváre.
„Vlado?“ spýtal som sa neisto. V jeho očiach som dakoho spoznal.
„Správne.“ Odpovedal. Bol to môj bývalý spolužiak z vysokej školy avšak bol zmenený. Keď som ho poznal, bol to mladý vysoký chalan, ktorý stále chodil v obleku a teraz bol z neho ťažký rocker v dlhom kabáte. Bol som z neho unesený.
„Zmenil si sa.“ Poznamenal som a začal som si ho prezerať.
„No áno ja viem.“ Zasmial sa „Ako sa ti darí?“ spýtal sa
„No som zamestnaný ako psychiater. Takže sa mi darí. A ty ako?“
„No ja som napokon tú školu nedokončil a našiel som poslanie v ezoterike.“
„Preto takto vyzeráš?“ poklepal som ho chrbte.
„V podstate áno.“ Usmial sa
„No tak to ti teda gratulujem.“ Chcel som sa schuti zasmiať no držal som sa. Nevedel som akej je povahy.
„Napĺňa ma to a robí ma to šťastným. Cítim, že ty šťastný nie si, mal by si to vyskúšať.“ Hovoril mi a mne zrazu po chrbte prebehol prúd chladného vzduchu.
„Som šťastný.“ Odpovedal som mu no bol som v pomykove
„Mňa neoklameš. Nie si šťastný. Držím ti palce a niekedy sa ozvy.“ Hovoril mi a podal mi tmavú vizitku so svojim menom a telefónnym číslom. Kým som si ju dočítal, už tam nebol. Prišlo mi to zvláštne ako z nejakého filmu, no po chvíľke som to prestal riešiť a vybral sa do baru. Potreboval som si utriediť svoje myšlienky. Našiel som zapadnutý bar ktorý vyzeral dosť staro, avšak šla z neho dobrá hudba a tak som vošiel. Pri dverách ma hneď vítala ľudská kostra s pivom v ruke. Hneď sa mi tam zapáčilo. Sadol som si tesne k baru, kde pracoval mladý muž s vyholenou hlavou a veľmi veľkým obvodom bicepsov. Objednal som si pohár whiskey a obhliadal staré steny. V rohu sa jemnej hompáľal kúsok pavučiny na ktorej boli zachytené kúsočky prachu a dymu. Keď som pohľadom prebehol po pulte, zrazu sa môj pohľad zastavil. Na konci tejto zdĺhavej zrakovej púte sa moje oči zastavili na dievčati ktoré sedelo na kraji a oblizovalo čerešňu. Cítil som ako sa moje mužstvo prebúdza len z toho, že som sa na ňu pozeral. Mala na sebe šaty s hlbokým výstrihom, ktorý vypĺňali veľké a pevné prsia. Jazyk sa jej obtáčal okolo čerešne a pery sa jemne dotýkali jej okraja. Rozhodol som sa, že pôjdem k nej.
„Ahoj, dáš si drink?“ spýtal som sa jej
„Od teba?“ ironicky poznamenala.
„Si síce pekná ale tvoja irónia kazí dojem.“ Pomyslel som si v hlave ale namiesto toho aby som jej to povedal zo mňa vyšlo:
„Som lekár, vyber si akýkoľvek drink.“ Usmial som sa a odpil si so svojej whiskey. Dievčaťu automaticky zažiarili oči. Zažmurkala na barmana a ten hneď prišiel k nej.
„Zlato, nalej mi to najlepšie čo tu máš. Tento pán to zacvaká.“ Povedala mu a vrazila mi pusu na líce.
Barman sa otočil, zobral nejakých šesť druhou farebných fliaš a o pár sekúnd už pri nás stál miešaný drink, ktorý mal tak zložitý názov, že si ho ani nepamätám a tiež bol príšerne drahý, ale dievčina bola šťastná a barman zjavne tiež.
„Ako sa voláš?“ pokračoval som v konverzácii
„Nicol ale známy ma volajú Niky, no ty ma môžeš volať láska.“
„Jasné, takže Nicol.“ Povedal som. Po pár kolách už bola opitá natoľko, že nevnímala čo jej rozprávam a tak som chcel ísť domov. Je pravda, že som bol nadržaný, no chcel som, aby moje dievča bolo pri sexe aktívne a toto dievča už na to nemalo silu. Zaplatil som účet a vyšiel vonku k autu.
„Kam ideš?“ počul som hlas za mnou. Otočil som sa a videl ako sa Nicol vo vysokých podpätkoch tanečným krokom rúti ku mne.
„Nevezmeš ma k sebe?“
„Prepáč ale nie.“ Diskrétne som odpovedal. Niky sa však nedala odbiť a vrhla sa na mňa. Otvorila spolujazdcove dvere a hodila ma do nich. Sadol som si. Pomaly sa priblížila ku mne a rozopla mi nohavice. Poviem vám, tak ako ma ona vtedy uspokojila, ma do tej doby ešte nikto nie. Ľudia prechádzali okolo nás, no ja som bol v siedmom nebi a tak som ich nevnímal.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár