Potreboval som dovolenku. Potreboval som vyventilovať všetky svoje pocity. Chcel som zabudnúť na všetko čo sa v predošlý deň stalo. Šiel som za nadriadeným a vypýtal som si pár týždňov dovolenky. Prišiel som domov, zbalil sa a odišiel na letisko. O pár hodín som sa nachádzal na vytúženom mieste. Paríž. Vždy som sa chcel pozrieť na toto prekrásne miesto a teraz som mal na to príležitosť. Našiel som si milý hotel blízko Eiffelovej veže. Hneď ako som prvý krát vyšiel von pocítil som v srdci radosť. Zrazu som mal iný pohľad na svet. Tieto prekrásne ženy sa mi samé vnucovali aj keď za peňažnú odmenu. Cítil som sa ako kráľ. Všetko tu bolo celkom iné. Bolo bežné, že na ulici si stretol maliara, básnika, speváka.... Cítil som sa ako v raji, jediná moja chyba bola, že som nevedel ich jazyk. Bol som sám. Raz ráno keď som unavený vstával po prebdenej noci, som sa rozhodol, že sa pôjdem prejsť a načerpám nové sily. Vybral som sa krajom cesty okolo veže a zamieril som do prírodnej rezervácie plnej bludísk postavených zo zelených kríkov. Bez premýšľania som vstúpil do začarovaného bludiska. Po pár minútach som sa dostal do stredu kde som zbadal trochu ošúchanú, kedysi bielu fontánu okolo ktorej boli dve ošarpané drevené lavičky. Sadol som si na jednu z nich a pozoroval som padajúcu vodu. Bol to pre mňa príhodný relax, ktorý som teraz tak veľmi potreboval. Zrazu ma z môjho premýšľania prebudil zvuk mobilného telefónu, ktorý som mal vo vrecku nohavíc.

„Prosím.“ Pokojne som sa ozval.

„Marek, kde si?“ ozval sa mužský hlas, ktorý som nevedel hneď zaradiť.

„V Paríži.“

„V Paríži?!“ prekvapene sa ozval hlas akoby bol mojou ozvenou.

„Áno, prečo?“

„Pozval som pár vplyvných mužov zajtra na večeru, aby sa s tebou porozprávali o tvojej práci a ty si mohol ísť pracovať do zahraničia. Mal by si vyšší plat a získal by si veľké skúsenosti.“ Až vtedy mi došlo kto mi volá. Otec.

„Ja som spokojný v sanatóriu.“

„Marek, ja sa ťa na to nepýtam, ja ti to oznamujem. Zajtra večer ťa čakám. Stretneme sa o siedmej v reštaurácii Golden Bridge.“ Povedal a zložil telefón.

Srdce sa mi naplnilo hnevom no mal som pred svojim otcom rešpekt. Predsa len to bol vážený muž a mohol mi zničiť život keby chcel. Ak by mávol rukou mohli ma zo sanatória hocikedy vyhodiť a tak som si napokon cez internet zabookoval letenku domov. Hneval som sa na seba, hneval som sa na otca, hneval som sa na moju prácu. Vstal som z lavičky a namosúrený sa vybral späť na hotel. Mal som pred sebou ešte celú noc a nechcel som premýšľať nad tým ako ide pokračovať môj život a preto som si našiel milú, utešenú ženu, ktorej som zavolal a ona sa do hodiny zjavila pri mojich dverách. Štíhla žena s ryšavými jemne zvlnenými vlasmi padajúcimi na plecia, modrými očkami, veľkým výstrihom, plným poprsím a samozrejme, platená niekoľko násobne vyššou sumou ako väčšina žien.

„Ahoj.“ Povedala a jemne sa priblížila ku mne.

„Ahoj, ja som...“ nedokončil som vetu. Dievča mi priložilo prst na pery.

„Žiadne mená.“ Povedala a sotila ma na gauč. Obkročmo si sadla na mňa a zahryzla sa mi do krku ako upír. Cítil som jej jazyk všade. Jej ruka sa mrštne pohybovala pod mojím tričkom. Nedostal som ani jeden bozk, ale aj tak som sa cítil ako v siedmom nebi. Zaviazala mi oči a hrala sa so mnou a ja som si popritom mohol popíjať z whiskey, ktorú som mal položenú na poličke vedľa gauča. Po nejakom čase rozkoše som ju vyplatil a ona sa stratila vo dverách. Bez pozdravu, bez bozku na rozlúčku. Nebol som zvyknutý na takéto zaobchádzanie, no potreboval som sa uvoľniť a chcel som sex. 

 Vymyslený príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár