„Miláčik, nezabudol si, že dnes ideme na ples?“ spýtala sa ma Luce
„Samozrejme, že som nezabudol. Skočím si po oblek, ty sa zatiaľ nalíč a podobné ženské veci.“ Usmial som sa, dal som jej bozk na pery a odišiel som. Mala pravdu, ja som naozaj zabudol ale pri toľkých povinnostiach, ktoré boli s ňou spojené som sa ani veľmi nečudoval. Ešteže som mal po otcovi talent sa vykrútiť z vecí. Videl som to u našich, keď ešte boli spolu, mladý a šťastný. Otec vedel vždy dokonale vykorčuľovať z problému až kým matku nepodviedol. Rýchlo som zobral svoj oblek z čistiarne, kde mal prevažne trvalý pobyt a šiel naspäť. Ponáhľal som sa, nezastavil som na prechode dokonca ani na červenú. Prišiel som domov, rýchlo hodil sprchu, obliekol sa a šiel počkať Luce na prízemie. Zrazu sa zjavila v červených trblietavých šatách, ktoré jej obkresľovali kontúry tela a odhaľovali jej bujné poprsie. Vlasy mala vypnuté dohora a na plecia jej sadali diamantové náušnice.
„Si krásna.“ Povedal som a naprázdno som prehltol.
„Vďaka.“ Povedala, rukami si uhladila šaty po bokoch a vyrazila von. Nasadli sme do prenajatej limuzíny, ktorá nás zaviezla rovno pred vchod vysokého kaštieľa, kde sa konal ples. Keď sme vchádzali, dvaja ľudia v uniforme a bielych rukaviciach nám otvorili a mi sme sa okamžite začlenili medzi snobských ľudí na ktorých bolo jasne vidieť že sú buď bohatý od narodenia, alebo sa bohatými stali počas života tým, že si zobrali iného milionára. Mal som pocit, že len ja a Luce sme si svoje postavenie zabezpečili samy. Skôr len Luce aj keď neviem, čo všetko musela pre to urobiť.
„Máte šťastie, že ste tu s ňou.“ Pristavil sa pri mne jeden starší pán. Mohol mať tak okolo 70 rokov.
„Áno, je nádherná.“ Povedal som
„Všimol som si, ako sa na ňu pozeráte.“ Zasmial sa muž a zobral si z okoloidúcej tácky šampanské.
„Ako sa na ňu pozerám?“
„Tak ako sa ona kedysi pozerala na mňa.“ Povedal a odpil si zo svojho pohára.
„Ako to myslíte?“ nerozumel som mu. Podľa môjho názoru som sa pozeral tak ako na hocikoho iného.
„Predtým ako si ma zobrala za manžela sa takto na mňa pozerala. Pretvarovaná láska je najhoršia z lások akú som kedy zažil. Chcela odo mňa vytiahnuť postavenie, peniaze a to sa jej aj podarilo. Potom som sa s ňou rozviedol, pretože ma celý čas podvádzala a ja som na to prišiel. Nebol som jediný, od ktorého chcela peniaze.“ Hovoril a ja som sa len pohľadom presúval z Luce na neho a nechápal som jeho slovám.
„Čože?!“ vypadlo napokon zo mňa prekvapene.
„Nevedeli ste o tom?“
„Nie.“
„Prepáčte, nemal som vám to hovoriť, myslel som si, že o tom viete. Vidím vám na očiach že ju nemilujete, takže ste s ňou len pre peniaze.“ Hovoril mi do duše. Zacítil som, že má pravdu. Myslel som si, že je to len sen a že sa z neho čo najskôr prebudím, ale nedalo sa. Nebol to sen. Bola to krutá realita, ktorú som nechcel poznať. Šiel som za ňou. Cítil som sa podvedený a nechcel som s takou ženou byť pod jednou strechou. Podišiel som k nej, chytil ju za rameno a otočil k sebe.
„Ahoj láska, akurát som ťa chcela predstaviť mojim kamarátkam.“ Hovorila s úsmevom na perách a šťastím v hlase.
„Toto je Mary, je manželkou obchodníka s ropou a toto je...“ nenechal som ju dokončiť vetu. Nechcel som to počuť, nechcel som vedieť o jej kamarátkach nič.
„Kedy si mi chcela povedať o tom, že si rozvedená?“
„Miláčik. To bol len taký úlet.“ Ešte stále sa usmievala a ja som dostal poriadne nervy.
„Nehovor mi miláčik.“ Jej úsmev klesol
„Čo sa deje? Chcela som sa zabezpečiť, čo je na tom zlé? Kde by si bol teraz keby som ťa nezachránila? Bol by si pri svojej ufňukanej psychopatke.“ Buchla klinec po hlavičke. Zobral som jej z ruky šampanské a vylial jej ho do tváre. Neovládol som sa.
„Nenávidím ťa.“ Povedal som jej a pomaly odišiel z kaštieľa. Keď som bol v bezpečnej vzdialenosti, kde ma nemohol nikto vidieť, rozbehol som sa do neznáma. Tma mi dodávala odvahu. Bežal som s vetrom o preteky, sako mi poletovalo vo vetre a ja som nevnímal okolie až som napokon do niekoho narazil. Obaja sme spadli na zem. Otočil som sa a snažil sa neznámemu pomôcť až vtedy som si všimol, že to bola Sabína. Mal som nervy a cítil som v srdci vášeň. Napriek tomu, že bola neupravená a špinavá z toho ako spadla, že mala poranené koleno neodolal som a dal som jej bozk. Dlhý, silný a vášnivý.
„Prestaň!“ jemne ma od seba odtisla
„Prečo?“
„Choď si za Luce!“ vyhnala ma, no stále sedela na zemi.
„Prosím ťa, aspoň sa postav a porozprávame sa.“ Zodvihol som ju a ťahal k lavičke ktorá na nás neďaleko čakala.
„Prepáč mi Sabi, nechcel som ísť k nej, len mala pre mňa skvelú ponuku. Ja nečakám, že mi odpustíš.“
„Správne, toto ti nikdy neodpustím.“ Jej hlas sa zvyšoval
„Prepáč.“
„Tvoje prepáč mi nepomôže. Dala som ti všetko čo som mala. Dala som ti domov, pomohla som ti zo závislosti, stála som pri tebe nech sa dialo čokoľvek, stratila som kvôli tebe všetkých kamarátov, dala som ti lásku a dala som ti seba. Ty si sa však radšej hnal za nejakou prsnatou blondínou, ktorá ti dala dom a sex až po tom ako si sa zo všetkého dostal. Nevážiš si čo som ti dala?“ kričala a po líci jej stekali slzy
„Ale samozrejme, že si to vážim. Mám ťa rád, veľmi. Nečakám, že mi odpustíš, len.. Neviem ti vysvetliť čo sa stalo. Zacítil som, že potrebujem kariéru, že som ti naobtiaž, že sa musím dostať naspäť do svojho kedysi normálneho života.“ Rozprával som. Snažil som sa jej vysvetliť aké to bolo pre mňa ťažké, no neveril som jedinému slovu ktoré som vypúšťal z úst.
„Ja ti neverím.“ Hovorila mi
„Prečo?“
„Kedysi si sa ma pýtal čo sa stalo keď som odišla z liečebne. Pýtal si sa kto mi ublížil.“
„Áno.“ Vedel som, že to bude zasa niečo deprimované a nemal som momentálne na to náladu, ale dlhoval som jej toho veľa.
„Jeden z pacientov.“ Rukami naznačila úvodzovky. „Hovoril o tebe ako o nejakej handre. Nadával na to, že si tam len tak, že si u mňa v izbe, že nemáme dostatok miesta aby si tam bol. Navážal sa do teba a ja som sa neovládla a vybehla som na neho. Chytil ma rukou pod krk a oprel ma o skriňu. Potom mi začal dávať ruku pod tričko no ja som sa bránila čo najviac ako som sa vedela a kopla som ho. Trochu ho odhodilo na vrátil sa ku mne. Udrel ma a ja som padla na zem. Keď som sa snažila ujsť chytil ma za nohu a pritiahol si ma k sebe. Na stolíku bola sklenená váza, ktorú rozbil a kúskom črepu mi pomaly rozrezal ruku. Vychutnával si to a ja som to vedela. Z jeho očí vyžarovala radosť z toho, že niekomu môže ubližovať.“
„To je hajzel. Povedz mi kto to bol!“ naliehal som
„Nie, nepoviem. Je to niečo ako lekárske tajomstvo. Nemôžem ti povedať jeho meno a nemala by som ti ani hovoriť ako sa to celé stalo.“
„Zabijem ho.“
„Nezabiješ, pretože nevieš kto to bol. Upokoj sa.“ Snažil som sa rozdýchať. Postavil som sa a začal sa nervózne prechádzať. Krúžil som ako sup okolo svojej budúcej potravy. Zrazu som zastavil a zapozeral sa do stromu.
„Čo si robila, keď som bol v Anglicku? Ako prebiehal tvoj život?“ spýtal som sa
„No, mala som chalana.“ Jemne sa usmiala
„Povieš mi o ňom?“ trochu som žiarlil , pretože som si myslel, že celý čas milovala len mňa a tak nebolo reálne aby sa zaľúbila do niekoho iného, avšak asi som sa zmýlil, no chcel som vedieť čo sa dialo a prečo už s ním nie je.
„Dobre.“ Súhlasila. Sadol som si vedľa nej a chytil ju za ruku, aby to bolo pre ňu ľahšie, no ona ma pustila. Nechcela mať so mnou žiadny fyzický kontakt. Zapozerala sa do neba.
„Volal sa Mark.“
„Skoro ako Marek.“ Snažil som sa zavtipkovať no neusmiala sa.
„Tak znova. Volal sa Mark, no bol o sedem rokov odo mňa mladší.“
„To znamená, že ešte nemal v podstate ani osemnásť?“ prekvapil som sa
„Necháš ma to dopovedať či nie?“
„Prepáč, pokračuj!“
„Mal o sedem rokov menej ako ja no napriek tomu som ho ľúbila a myslela som si, že aj on ľúbi mňa, no mýlila som sa. Zo začiatku to bol pekný vzťah, stretávali sme sa potajomky, keďže všetkým vadil vekový rozdiel, no mne to bolo jedno. Milovala som ho. Chodili sme spolu na výlety aj keď väčšina vzťahu bola v mojom aute alebo na sociálnych sieťach. Mne to stačilo, ale on bol mladý nevybúrený, feťák a jemu to nestačilo.“
„Feťák?!“ vykĺzlo zo mňa aj keď som vedel, že nie som o nič lepší ako on.
„Áno, fičal na tráve, teda pravdepodobne ešte fičí.“
„To ma mrzí.“ Povedal som
„Neskôr mi začal nadávať, že je to moja chyba a že už ma neľúbi. Pár krát sme sa rozišli, no on sa vždy zľutoval a vrátil sa ku mne späť. Napokon sme boli spolu len z ľútosti. Ja som ho síce stále milovala, no vedela som, že on so mnou už nechce byť. Napokon som šla k lekárovi, lebo mi začalo bývať veľmi zle a často bolievať hlava. Točila sa mi a bola som slabá. Keď sa zistilo, žeby to mohla byť rakovina, opustil ma navždy.“
„Sabi, si chorá?“ túžil som po jej objatí, no nechcel som ju rozrušiť.
„Nie som. Bolo to len niečo nezhubné, vyoperovali to a už som fit.“ Pousmiala sa
„Máš šťastie len na zlých chalanov.“ Pohladkal som ju po líci.
„Ešte jedného chalana som poznala.“ Povedala a ja som zostal prekvapený, že sa tak rozhovorila.
„Akého?“ spýtal som sa so záujmom.
„Volal sa Thomas. Nebol od nás, prisťahoval sa zo zahraničia a spoznali sme sa cez internet ako to v dnešnej dobe býva. Rozprávali sme sa a napokon sme sa stretli. Mal takmer toľko rokov ako ja, tuším, že bol len o pol roka mladší. Kedysi poznal dievča do ktorého sa zaľúbil no ono zomrelo.“
„Ako zomrelo?“
„Nabúralo do nej auto. Rozprával mi o tom ako ju mal rád a že ju chodil vždy odprevádzať domov akurát tento jeden krát nešiel. Vyčítal si to a nevedel svoje výčitky uniesť. Zožierali ho zvnútra a tak zobral otcovu služobnú pištoľ a snažil sa zastreliť. Mieril do srdca avšak napokon dostal druhú šancu, pretože netrafil, ale jeho srdce to poškodilo. Keď sme sa spoznali, zostávalo mu už len málo času. Keď som si s ním písala naposledy, hovoril, že mu zostáva len pol roka života. Snažila som sa ho presvedčiť aby podstúpil operáciu srdca, ale on nechcel. Tvrdil mi, že už by to nebolo jeho srdce.“
„Tomu celkom rozumiem, ale neviem, prečo si niekto neváži svoj život, ktorý dostal len jeden.“ Hovoril som, zapozeral sa na Sabínu a ona na mňa pozerala spýtavým pohľadom. Pochopil som, že vlastne ona je tiež ten prípad a tak som sa len pousmial a pripravil sa na počúvanie zvyšku príbehu.
„Nech som sa snažila akokoľvek, nepočúval ma. Potom neskôr, chcel po mne sex. Povedal mi, že ho ešte nikdy nemal a že predtým ako zomrie by chcel vedieť aké to je. Ja som však nemohla. Na sex potrebujem lásku, ale on to nechápal. Prestal sa so mnou rozprávať, začali sme si vykať a naše kamarátstvo sa úplne pokazilo.“ Videl som, že jej je smutno.
„Sabi, dnes sa niečo stalo, keď som bol na plese.“ Začal som ja
„Povieš mi čo sa stalo?“ spýtala sa ma aj keď si myslím, že dobre vedela že poviem áno.
„Zdôverila si sa mi s veľa vecami, je na rade aby som spravil to isté aj ja. Potom už pred sebou nebudeme mať žiadne tajomstvá aj keď si myslím, že to výrazne pokazí náš vzťah.“
„My už spolu nemáme vzťah.“ Pripomenula mi
„Máme. Ten vzťah sa volá kamarátstvo.“ Usmial som sa
„No dobre, hovor.“
„Bol som s Luce na plese a dozvedel som sa, že bola vydatá za nejakého starého pána kvôli peniazom a že ho podvádzala pri každej príležitosti.“
„Veď si vedel aká je. Prepáč, ale za toto ťa ľutovať nebudem.“
„Ja nechcem aby si ma ľutovala.“
„Ani nebudem.“
„Len chcem aby si vedela o mne všetko tak ako aj ja o tebe, teda ak si mi už všetko povedala.“
„Povedala som ti to, čo som nikdy nikomu nepovedala. Povedala som ti to ako človeku, ktorému dôverujem.“
„Som ti za to vďačný. Inak, keď som bol v Anglicku, mal som tam jedného kamaráta, volal sa Viktor, bol homosexuál.“
„Mali ste spolu niečo?“ podpichla ma
„Nie, nemali. Teda aspoň myslím. Raz som sa zobudil u neho doma v posteli ale povedal mi, že sme spolu nemali nič.“ Začal som sa smiať a ona ma pohladila po stehne. Ľady sa prelomili.
„Mám na teba jednu prosbu.“
„Akú?“
„Pomôžeš mi vybrať byt? Chcel by som sa odsťahovať od Luce čo najskôr.“
„Môžeš ísť bývať ku mne.“ Navrhla mi. Zo začiatku sa mi páčil jej nápad. Opäť byť pri niekom komu na mne záleží, neplatiť nájomné a vedieť že niekto sa o mňa postará, ale po tom všetkom čo som jej spôsobil som jej to nemohol spraviť.
„Chcem bývať sám. Zariadiť si svoj život, začať odznova. Mám dostatok peňazí, som na vysokom poste. Len neviem kam pôjdem, keďže ma Luce pravdepodobne opäť vyrazí.“ Trošku som zosmutnel, pretože táto práca sa mi naozaj páčila. Mal som pocit, že je to môj životný cieľ.
„Dobre, zajtra by sme sa mohli stretnúť pred nákupným centrom a mohli by sme ísť niečo pozrieť. Moja bývala spolužiačka pracuje v realitnej agentúre, mohla by nám pomôcť.“
„Súhlasím.“ Povedal som jej, dal jej pusu na čelo a odišiel. Zamieril som k jednému zo svietiacich hotelov. Nechcel som už viac Luce ani vidieť.
Ahoj Luce, nechcem ťa už ani vidieť. Viem, že rovnako, ako si podvádzala starého pána si podvádzala aj mňa. Dávam výpoveď.
Napísal som SMS správu a cítil som sa príjemne. V hotelovej izbe som sa ponoril do vane. Potreboval som konečne zrelaxovať. Cítiť, že je všetko inak.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár